Nasledujúca pasáž pochádza z článku (s jednoduchým názvom Περί ὁμοφυλοφιλίας alebo „O homosexualite“), ktorý pôvodne vyšiel minulý mesiac na oficiálnej stránke gréckej pravoslávnej eparchie v gréckej oblasti Kifisia.
Je zrejmé, že v kruhu kňazov je homosexualita nemysliteľná. Dokonca aj tie najjednoduchšie telesné hriechy sú pre kňazstvo prekážky. Svätí našej cirkvi veria, že aj tá najmenšia smietka v očiach človeka spôsobuje nepríjemný pocit a bolesť a je potrebných veľa sĺz, aby sa z oka dostala. Tak aj kandidát do duchovného stavu, o to viac už aktívny duchovný, v kňazskej službe nemá pokoja, ale trápi sa a trpí, ak spáchal čo i len malý telesný hriech.
Homosexualita je najťažší hriech, ktorý neodvolateľne a definitívne bráni mužovi vstúpiť do kňazstva (a samozrejme cirkev neumožňuje žiadnemu homosexuálovi, aby bol vysvätený, aj keby dotyčný už niekoľko rokov hriech nepraktizoval). Bazil Veľký považuje homosexualitu za zverský hriech: „Tí, ktorí sa telesne stýkajú s rovnakým pohlavím a so zvieratami, ako aj vrahovia, cudzoložníci, čarodejníci a modloslužobníci, všetci si zaslúžia rovnaký trest,“ (Kánon 7, Bazil Veľký). Svätý Gregor z Nyssy charakterizuje vo svojom 4. kánone homosexualitu ako „neprirodzenú“. Svätý Ján Pôstnik vo svojom 19. kánone uvádza: „Chlapec, ktorý bol poškvrnený mužom, nemôže vstúpiť do svätého kňazstva. Hoci z dôvodu jeho nezrelého veku nemohol zhrešiť sám, jeho telesná schránka sa poškodila a už nemôže slúžiť posvätnému kňazstvu.“
Bohužiaľ v našej svätej pravoslávnej cirkvi existuje organizovaná skupina homosexuálnych duchovných, ktorí svojím provokatívnym správaním a obscénnym zotrvávaním v smrteľnom hriechu sťahujú ostatných z tohto života do pekla, pripravujúc ich, beda, pre večné peklo, hoci by ich mali naopak zachrániť z priepasti skazy a zmieriť ich znovu s Kristom.
Zmýšľanie duchovných, ktorých posadla smrtiaca vášeň homosexuality, sa premení do domnienky, že ich cirkev prenasleduje. Slabnúci hlas svedomia kričí, že sa uberajú zlým smerom a plače nad tým, čím sa dennodenne stávajú. Nepokoj rozpolťuje ich osobnosť a začínajú cítiť antipatiu k určitým ľuďom a nasleduje zanedbávanie svojich liturgických a pastoračných povinností, nerešpektovanie svojej rodiny, ak náhodou žijú v manželstve, či svojho anjelského stavu [odkaz na vyšší rehoľný odev v byzantskej tradícii], ak sú slobodní.
Bohužiaľ v takej skupine homosexuálnych duchovných sa vyvinulo iluzórne a klamné prostredie domnelej lásky a podpory jeden k druhému. Mladí neskúsení kandidáti, ak nie sú vedení k zrelosti v duchu zbožného ortodoxného myslenia, je pravdepodobné, že budú v zovretí prehnaného protekcionizmu. Oni sa potom citovo naviažu k svojim protektorom a ak u nich je nejaká tendencia k homosexualite, v podstate sa stávajú obeťami tejto siete s ničivými následkami. Zlo týchto prepojených skupín či jednotlivcov pokračuje scenármi a úskaliami, ktoré po celom svete nastražil zlomyseľný a ľstivý had, diabol.
Ak uchádzač alebo mladý kňaz nakoniec v kruhoch homosexuálov zotrvá, bude určite znášať dôsledky toho, čo skúsení a znalí patróni presadzujú.
Sú ale vzácne výnimky, kedy homosexuálni duchovní cítia kajúcnu ľútosť, alebo ktorí trpia duchovne, duševne, existenčne a možno aj fyzicky a ktorí nemôžu nájsť pokoj od neúprosného mučenia svojho svedomia. Ak to hlboko neľutujú a nevzdajú sa svojho vysokého pastierskeho úradu, nikdy nenájdu odpočinok a nezískajú vnútornú skúsenosť úplného odpustenia od Boha.