RÍM – Najvyšší americký vatikánsky prelát hovorí, že „morálna skorumpovanosť“ dnešnej doby „úzko súvisí“ so zneužívaním liturgie, ktoré nastalo po Druhom vatikánskom koncile.
Kardinál Raymond Burke, prefekt Apoštolskej signatúry vo Vatikáne, sa pre Zenit vyjadril, že náležitá bohoslužba je základom morálneho života.
„Nemám žiadne pochybnosti o tom, že zneužívanie posvätnej liturgie a jej redukcia na istý druh ľudskej aktivity,“ povedal, „je úzko spätá s morálnou skorumpovanosťou a ľahkovážnosťou pri katechézach. Je to šokujúce a práve kvôli tomu sú už mnohé generácie nedostatočne pripravené na výzvy súčasnej doby. Je to viditeľné vo všetkých oblastiach života Cirkvi,“ dodal.
V rozhovore pre médiá počas rímskej konferencie Sacra Liturgia, ktorá sa konala koncom júna, sa kardinál Burke pokúsil vysvetliť spojitosť medzi láskou k slávnostnej liturgii a nadšeniu pre základné pro-life myšlienky.
„Predovšetkým v posvätnej liturgii a zvlášť vo sviatosti Eucharistie sa dívame na bezpodmienečnú a bezhraničnú lásku Boha ku každej ľudskej bytosti od prvého okamihu počatia, pretože Kristus vylial svoju krv za všetkých ľudí, ako to sám povedal,“ vysvetľoval kardinál. „On sám sa v eucharistickej obete stotožňuje s každým ľudským životom. Na jednej strane Eucharistia podnecuje veľkú úctu, rešpekt a starostlivosť o ľudský život. Na druhej strane vyvoláva radosť manželov zo spolupráce s Bohom pri privádzaní potomstva na tento svet.“
Prelát tiež zdôraznil, že správne porozumenie liturgie je „základom“ evanjelizácie.
„Ide o najpodstatnejšiu oblasť katechézy: porozumieť uctievaniu Boha. Iba keď pochopíme, že náš vzťah s Bohom je z našej strany založený na Jeho uctievaní, budeme poznať miesto ostatných vzťahov v našom živote. Ako často zdôrazňoval pápež Benedikt XVI., je úzke spojenie medzi bohoslužbou a správnym konaním, bohoslužbou a zákonom a bohoslužbou a disciplínou.“
Kardinál Burke tiež povedal, že považovať liturgiu za menej podstatnú ako charitatívnu činnosť by bolo v súlade s „ideológiou komunizmu“. Liturgia „je zdrojom akejkoľvek skutočnej charitatívnej činnosti a dobra, ktoré konáme,“ vysvetlil Burke. „Ak je teda prvotným motívom človeka túžiaceho po dobročinnosti oslavovať Boha, jeho skutky milosrdenstva budú na úrovni vzťahu s Bohom, nie s ľuďmi.“
Kardinál pripomenul výzvu pápeža Benedikta k „reforme reformy“ v liturgii, zdôrazňujúc potrebu návratu Cirkvi k pôvodným cieľom Druhého vatikánskeho koncilu.
Povedal, že pápež Benedikt rozšíril možnosti mimoriadnej formy rímskeho rítu, pretože spoznal, že „došlo k závažnému nepochopeniu pokoncilových reforiem.“
„Reformy boli zviazané myšlienkou rozkolu a tým, že spôsob slúženia svätej omše bol od čias koncilu defektný, došlo k násilným zmenám a redukcii liturgických rituálov a liturgického jazyka,“ pokračoval. Vtedajší pápež veril vo „vzájomné obohatenie“, čo sa týka riadnej a mimoriadnej formy rímskeho rítu, dodal.
Tiež vyjadril svoju vieru v to, že názory pápeža Františka na slávenie liturgie sú „v dokonalom súlade“ s názormi pápeža Benedikta. „Vidím, že Svätému Otcovi leží na srdci rešpektovanie magistéria pápeža Benedikta XVI. a jeho učenia, a presne to pápež František aj robí,“ dodal na záver.