Dotkol sa citlivej témy – svätej omše v starom ríte. Ratzinger povolil jej slávenie pre všetkých. Bergoglio to, naopak, jednému rehoľnému rádu, ktorý túto formu slávenia uprednostňoval, zakázal.
Po zvolení Jorgea Maria Bergoglia za pápeža sa netrpezlivo očakávalo, že zasiahne do otázky slávenia tridentskej svätej omše.
Niektorí predpovedali, že pápež František sa nebude dištancovať od postoja svojho predchodcu. Ten liberalizoval slávenie svätej omše v starom ríte ako „mimoriadnej“ formy moderného rítu svojím motu proprio Summorum Pontificum zo 7. júla 2007:
Benedict XVI Liberalizes the Ancient Rite of the Mass – And Explains Why (v preklade: „Benedikt XVI. liberalizuje omšu v starom ríte a vysvetľuje prečo“)
a následnými inštrukciami Universæ Ecclesiæ z 13. mája 2011:
Two Masses for a Single Church (v preklade: „Dve omše pre jednu Cirkev“)
Iní zase tvrdili, že František obmedzí, alebo dokonca zruší, možnosť slávenia omše s obradom spred II. vatikánskeho koncilu, a to dokonca aj za cenu protirečenia rozhodnutiu žijúceho Benedikta XVI.
Pri čítaní dekrétu vatikánskej Kongregácie pre rehoľníkov, vydaného krátko pred Františkovou cestou do Brazílie a s jeho výslovným súhlasom, človek akosi musí dať za pravdu skôr súčasnému pápežovi, než tomu predchádzajúcemu.
Dekrét je datovaný k 11. júlu 2013, s číslom protokolu 52741/2012 a je podpísaný prefektom kongregácie, príslušníkom hnutia fokoláre, kardinálom Joaom Braz de Aviz a sekretárom tej istej kongregácie, františkánom, arcibiskupom Josém Rodríguezom Carballom.
Braz de Aviz je jediným vysoko postaveným úradníkom v kúrii brazílskej národnosti a z tohto dôvodu sprevádzal Františka na jeho ceste do Rio de Janeiro. Má povesť pokrokového človeka, aj keď viac ho vystihuje označenie zmätkár. Práve on bude pravdepodobne jedným z prvých, kto odíde, keď sa reforma kúrie oznámená Františkom stane realitou.
Rodríguez Carballo sa, naopak, teší úplnej dôvere pápeža. Jeho povýšenie na druhý post vo vedení kongregácie bolo iniciované práve Františkom na začiatku jeho pontifikátu.
Je preto ťažké predstaviť si, že by si pápež Bergoglio nebol vedomý toho, čo schvaľuje, keď mu predložili dekrét pred jeho zverejnením.
Dekrét počíta s vytvorením funkcie apoštolského komisára, ktorý bude predstavený všetkým komunitám kongregácie Bratov františkánov Nepoškvrnenej Panny Márie. Stal sa ním kapucín Fidenzio Volpi.
Toto samo o sebe je prekvapujúce. Pretože františkáni Nepoškvrnenej sú jednou z najviac prosperujúcich náboženských komunít vzniknutých v katolíckej cirkvi za posledné desaťročia, s mužskou aj ženskou vetvou a mnohými mladými povolaniami, pôsobia na niekoľkých kontinentoch a v rámci misií tiež v Argentíne.
Chcú byť verní tradícii, s plným rešpektovaním Magistéria Cirkvi. Až tak, že vo svojich komunitách slávia svätú omšu aj v tradičnom, aj v modernom ríte. To však robia aj stovky náboženských komunít po celom svete - napríklad benediktíni v Nursii, aby som uviedol aspoň jeden príklad – aplikujú ducha aj literu motu proprio Summorum Pontificum Benedikta XVI.
Práve toto však bolo napadnuté skupinou vnútorných disidentov, ktorí sa obrátili na vatikánske úrady, sťažujúc sa na nadmerný sklon ich kongregácie sláviť tridentskú svätú omšu. Tvrdili, že následkom toho sa vytvára vylúčenie a opozícia v rámci komunít, čo podkopáva vnútornú jednotu a, čo je ešte horšie, oslabuje všeobecnejšie „sentire cum Ecclesia“ („cítenie s Cirkvou“).
Vatikánske úrady pred rokom reagovali poslaním apoštolskej vizitácie. A teraz prichádza vymenovanie komisára.
Najviac však udivuje posledných päť riadkov dekrétu z 11. júla:
„Na doplnenie vyššie uvedeného Svätý otec František nariadil, že každý rehoľník kongregácie Bratov františkánov Nepoškvrnenej má sláviť liturgiu podľa riadneho rítu. V prípade, že si to vyžiadajú okolnosti, použitie mimoriadnej formy rítu (Vetus Ordo) musí výslovne každému rehoľníkovi a/alebo komunite, ktorí o to požiadajú, povoliť kompetentný predstavený.“
Prekvapujúci na tom je fakt, že to, čo stanovuje dekrét, je v rozpore s pokynmi danými Benediktom XVI., ktoré na slávenie tridentskej svätej omše v starom ríte „sine populo“ („bez ľudí“) nevyžaduje žiadny predchádzajúci súhlas:
„Ad talem celebrationem secundum unum alterumve Missale, sacerdos nulla eget licentia, nec Sedis Apostolicae nec Ordinarii sui.“
Slávenie omše podľa starého rítu pre ľudí - „cum populo“ - síce podlieha určitým podmienkam, ale stále je tu garancia slobody.
Vo všeobecnosti platí, že dekrét vatikánskej kongregácie môže preskúmať Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry, v súčasnosti pod vedením amerického kardinála Raymonda Lea Burkea, ktorý je považovaný za priateľa tradicionalistov.
Ak je však dekrét predmetom schválenia zo strany pápeža v osobitnej forme - ako je tomu, zdá sa, v tomto prípade - preskúmanie nie je prípustné.
Františkáni Nepoškvrnenej musia akceptovať zákaz slávenia omše v starom ríte počnúc nedeľou, 11. augusta 2013.
Čo teda bude nasledovať? Nielen u nich, ale v celej cirkvi?
Benedikt XVI. bol presvedčený, že „dve formy použitia rímskeho obradu môžu byť vzájomne obohacujúce“. Takto to vysvetlil v srdečnom liste biskupom celého sveta, ktorý bol priložený k motu proprio Summorum Pontificum:
"With great trust and hope…" (v preklade: „S veľkou dôverou a nádejou ...“)
Od tejto chvíle tu však už nejde o to, aspoň nie všetkým. Františkánom Nepoškvrnenej, donútených sláviť omšu len modernou formou, zostáva len jediný spôsob, ako si vziať k srdcu to, v čo tiež dúfal Benedikt XVI.: „demonštrovať“ aj touto formou, „ešte silnejšie než tomu bolo doteraz, posvätnosť, ktorá priťahuje mnohých ľudí k predchádzajúcej forme slávenia“.
Faktom však zostáva, že jeden z pilierov pontifikátu Josepha Ratzingera má trhlinu. Je ňou výnimka, ktorá u mnohých vzbudzuje strach – alebo nádej – že sa čoskoro stane pravidlom.
Sandro Magister