Keď Najvyšší súd v júni v USA zrušil ustanovenie zákona na ochranu manželstva (DOMA), nebudú z toho profitovať iba homosexuáli túžiaci po svadbe. Zdá sa, že toto rozhodnutie dá zelenú aj polyamorii.
Toto nie je správa, ktorú uvítajú priaznivci „manželstva pre všetkých“. Legalizovanú polyamoriu vnímajú ako nebezpečného nepriateľa, pretože mätie odkaz ich kampane. „Manželstvo by malo byť prístupné aj ľuďom, ktorí k nemu prístup nemajú, ale nie šiestim ľuďom, ktorí sa chcú vziať,“ tvrdí Jonathan Rauch, autor publikácie Manželstvo gayov: Prečo je dobré pre gayov, dobré pre heterosexuálov a dobré pre Ameriku.
Anita Wagner Illigová, dlhoročná zástankyňa polyamorie, sa pre Newsweeek vyjadrila, že rozhodnutie zrušiť zákon DOMA je krokom vpred: „Priaznivý výsledok pre manželstvo pre všetkých je priaznivým výsledkom pre manželstvá medzi viacerými partnermi, pretože opozícia nemôže spochybniť nedostatočný precedens a manželstvá medzi ľuďmi s netradičnou formou netradičných vzťahov budú môcť byť legalizované“
Súd tiež vyhlásil, že interpretovať pojmy „manžel/ka“ a „manželstvo“ výlučne z hľadiska vzťahu medzi mužom a ženou je protiústavné. Pre tých, ktorí zastávajú polygamiu a polyamoriu z toho logicky vyplýva otázka, prečo by mali byť diskriminovaní na základe počtu manželov/manželiek.
Polyamoria má mnoho podôb. Klasickou formou je tzv. ménage à trois, teda žena žijúca s dvoma mužmi alebo aj dva páry, ktoré žijú spolu. Môže sa však vyskytnúť aj akákoľvek iná forma. Zástancovia polyamorie tvrdia, že to nie je to isté ako polygamia. Polygamia je patriarchálna a je spojená s náboženstvom, zatiaľ čo polyamoria je vzťahom často zameraným na ženu/ženy a rozhodne je profánna.
Zástancovia polyamorie tvrdia, že v USA takto žije okolo pol milióna rodín. Nedávny prieskum verejnej mienky časopisu Loving More ukázal, že takmer dve tretiny opýtaných by tieto svoje zväzky radi zlegalizovali, ak by mali takú možnosť. Vyše 90% sa nazdáva, že ich vzťahy by mali mať rovnaké práva, privilégiá a zodpovednosť ako manželstvá dvoch ľudí. Tí, ktorí sú politicky aktívni, sa sťažujú na diskrimináciu pri bývaní, zamestnaní a starostlivosti o deti.
„Bolo by pekné... mať domácnosť, kde sú si naši manželia rovní pred zákonom a mať istotu v oblasti dôchodku, dedičstva a rozdelenia majetku,“ hovorí Zoe Duffová, hlava Kanadskej asociácie pre obhajobu polyamorie (Canadian Polyamory Adcocacy Association).
Mnohonásobné vzťahy sú však v súčasnosti asi rovnako populárne ako homosexuálne vzťahy pred 20 rokmi. Nestoja za nič. Podľa nedávneho prieskumu verejnej mienky Gallup, 59% Američanov verí, že homosexualita je morálne akceptovateľná, no iba 14% schvaľuje polygamiu a len 6% cudzoložstvo. Volebný úspech politika, ktorý otvorene žije v polyamorii, je v súčasnosti nepredstaviteľný.
Budú to Američania akceptovať o 20 rokov?
Šance sú vysoké. Zástancovia polyamorie si berú príklad od zástancov homosexuálnych manželstiev a preberajú stratégie homosexuálnych aktivistov.
Dostať médiá na svoju stranu. Spravodajstvo je provokatívne, no pozitívne. Káblová televízia Showtime, ktorú vlastní CBS, vytvorila seriál o mnohonásobných vzťahoch v južnej Kalifornii pod názvom Polyamoria: Svadby a randenie. Jeho druhá séria začala 15. augusta. Časopisy ako Washingtonian, Slate či Salon začali v súvislosti so zrušením zákona DOMA písať o normálnosti polyamorie. Píšu o nej ako o niečom, čo je náročné, no stojí za to. Ako napísala istá žena v časopise Salon:
„Ako v každom vzťahu, [potrebujeme] komunikáciu, čestnosť, dôveru a rešpekt. Zíde sa aj schopnosť robiť kompromisy. Naše vzťahy sú o oslave jedinečnosti toho druhého, nikdy sa nepokúšame navzájom sa kontrolovať. Náš život je pohodlný a pokojný...“
„Keď moja dcéra hovorí o homosexualite či polyamorii, vždy je zmätená a vraví, ʼNerozumiem, prečo by mal byť niekto nahnevaný na ľudí, ktorí sa majú radi a nikomu neubližujú.ʼ A ja túžim po svete, kde by to všetci vnímali takto jednoducho.“
Takí sme sa narodili. Podľa obhajcov polyamorie Homo sapiens nie je prirodzene monogamný. V súčasnej spoločnosti je vernosť úplne nemožná. Spisovateľka Meghan Lasockyová nedávno pre CNN vyhlásila, že iba 3 až 5% zo všetkých druhov cicavcov je monogamných. Bližšie štúdium vtáčieho správania ukázalo, že aj monogamné druhy ako andulky a tučniaky majú „mimomanželské aféry“. Vedci tvrdia, že objavili „gén nevery“. „To či niekto uspeje ako monogamná osoba, závisí rovnako od biológie, ako od prostredia,“ hovorí Lasockyová.
Čoraz viac sa presadzuje názor, že mnohonásobné vzťahy nie sú voľbou, ale sú geneticky podmienené. Práve toto bol jeden z najsilnejších argumentov, ktorým homosexuáli dosiahli redefinovanie manželstva tak, aby im to vyhovovalo. Ak so svojou orientáciou nemôžu nič urobiť, je iste diskrimináciou popierať ich právo na manželstvo. Tento istý argument funguje aj v prípade polyamorie.
Morálny výber. Polyamoria sa opisuje ako blahodarná, obetavá láska. Väčšina jej zástancov bojuje proti
žiarlivosti, keď si ich partner vytvorí nový romantický vzťah. Výlučnosť vo vzťahoch sa však považuje za sebeckú a boj proti nej je vnímaný ako dôkaz toho, že polyamoria je oveľa viac než len promiskuita. Má ušľachtilú morálnu víziu, tvrdia teoretici, ktorá zahŕňa „päť hlavných princípov: sebapoznanie, radikálnu úprimnosť, súhlas, sebaovládanie a lásku a sex, ktoré sú povýšené nad všetky ostatné emócie a aktivity, napríklad žiarlivosť.“ Ak je legálne manželstvo homosexuálov, je ľahké predstaviť si, akými lákavými sa môžu stať tieto argumenty.
Vytvorenie súdneho prípadu. Tak, ako je prípad manželstiev homosexuálov založený na odmietnutí diskriminačných postojov, právnici zaoberajúci sa polyamoriou tvrdia, spoliehajúc sa na vedeckú prácu feministiek a gayov, že nariadenie by malo byť pozmenené tak, aby zahŕňalo širšiu škálu sexuálnych preferencií. Ann E. Tweedyová z Hamlinskej univerzitnej školy práva v revízii zákona univerzity v Cincinatti tvrdí, že polyamoria je druh sexuálnej orientácie:
„Keďže sa polyamoria aspoň sčasti javí ako zakorenená identita, jej zástancovia sú predmetom značnej diskriminácie a iné formy spolužitia ako monogamia sú organizačnými princípmi nerovnosti v americkej kultúre, zástancovia polyamorie si zaslúžia ochranu pred diskrimináciou. Okrem toho, polyamoria má v tradičnom ponímaní niekoľko dôležitých atribútov sexuálnej orientácie, takže chápanie polyamorie ako sexuálnej orientácie dáva zmysel.“
Tweedyová tiež poukázala na to, že títo ľudia a ich deti sú kvôli svojmu životnému štýlu často poznačené týraním či slovnými útokmi. Právne uznanie ich vzťahov by dopomohlo k zmene.
Deti sú voľbou. Deti sa v literatúre o polyamorii takmer nespomínajú. Je to životný štýl, ktorého podstatou je romantika, komfort a sexuálne uspokojenie. Deti, ktoré média v súvislosti s polyamoriou spomenú len občas, sú väčšinou potomkami z prvých manželstiev. Argumenty hovoriace v prospech polyamorie sa týkajú len spokojnosti dospelých, nie vytvárania bezpečného a výchovného prostredia pre deti. Právnici preto môžu argumentovať, že vytvorením nového zákona nikto neutrpí škodu. Najmä preto, lebo takéto vzťahy sú rozšírené najmä medzi ľuďmi s úspešnou kariérou, ktorí si môžu dovoliť nástrahu v podobe šťastného detstva.
* * * *
Pohybujeme sa teda po tenkom ľade, keď zvažujeme legalizáciu polyamorie? Všetko to záleží od úspechu kampaní za manželstvá homosexuálov. Veľa ľudí, ktorí žijú vo vzťahu s viacerými osobami, netúži po civilnom zväzku s nimi – presne tak, ako je to u homosexuálnych párov. Majú pocit, že by to bolo príliš obmedzujúce. Pre tých, ktorí sa dožadujú spoločenského uznania a rešpektu, sa však manželstvo stane politickou nutnosťou. Ako píše istý blogger :
„Ak budete považovať rámec občianskych práv a spoločenské postavenie za pošmyknutie sa dolu kopcom, debatu prehráte ešte pred vyslovením prvého slova. Nečudo teda, že vaše slová nebudú dávať zmysel. Pošmyknutie sa môže skončiť škaredým pádom. Namiesto toho by ste mali kráčať hore schodmi. Každý schod je zámerným, ťažko dosiahnutým a starostlivo zvoleným krokom nahor k ľudskému, spravodlivému, osvietenému svetu.“