Arcibiskup Richard Smith z kanadského Edmontonu sa tento mesiac na synode v Kyjeve prihovoril ukrajinským gréckokatolíckym biskupom. Okrem iného im povedal, že západ sa od nich má čo učiť a svedectvo katolíkov na Ukrajine je pre západné krajiny príkladom.
Prezident Konferencie biskupov Kanady (CCCB) tieto slová vyslovil minulý týždeň, kedy rímokatolíci slávili slávnosť Nanebovzatia Panny Márie.
Arcibiskup Smith hovoril o vzťahu medzi rímskokatolíckymi a gréckokatolíckymi biskupmi v Kanade a o návšteve Sviatoslava Shevchuka, arcibiskupa plnoprávnej ukrajinskej katolíckej cirkvi, ktorý sa zúčastnil plenárneho zhromaždenia CCCB v roku 2012.
Tohtoročná synoda ukrajinských katolíckych biskupov sa uskutoční v čase osláv 1025. výročia „krstu“ Kyjevskej Rusi. Pri tejto príležitosti im pápež František poslal správu.
„Spomedzi mnohých darov, ktoré nám ponúkate,“ arcibiskup Smith povedal svojim spolubratom biskupom, „chcem spomenúť zvlášť vaše svedectvo vernosti a nezlomnosti. Opäť som vo vašej krajine, opäť čítam o jej histórii. Nezlomnosť ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi čeliacej veľkému prenasledovaniu a utrpeniu ma pokoruje a povznáša zároveň.“
Kanadský prelát dodal: „Váš hrdinský príklad nám, západným krajinám, môže slúžiť ako zdroj povzbudenia a inšpirácie. Zatiaľ čo sekularizácia na západe čoraz viac ovláda spoločnosť netolerantnú k Evanjeliu, vy nám pripomínate krásu vernosti a jej pretvárajúcu silu. Takto nás povzbudzujete k vytrvalosti bez ohľadu na následky a k dôvere v Boha, ktorý zázračným spôsobom pracuje cez svojich verných, aby všetko obrátil na dobré.“
Arcibiskup Smith uvažoval o tom, že „popredné miesto, ktoré sa na základe ukrajinskej tradície pripisuje liturgii“ umožňuje veriacim porozumieť „kráse pravdy“ a držať sa jej.
„Boh, ktorý je Pravdou, sa s nami stretáva v liturgii, kde nás vťahuje do tajomstva Jeho lásky a umožňuje nám stať sa súčasťou Jeho Trojjediného života. Liturgické stretnutie sa s týmto tajomstvom vyvoláva vernosť k zázračnej láske a tou istou láskou nás vedie k našim bratom a sestrám, aj tam, kde je naša prítomnosť neželaná,“ povedal.
Arcibiskup tiež poznamenal, že liturgia podľa byzantskej tradície kladie dôraz na milosrdenstvo, „ktoré je nevyhnutným spoločníkom Pravdy.“
„Opäť tu nachádzame lekciu v našej dobe takú potrebnú,“ skonštatoval. „Dnešná doba je krutá a neodpúšťa ľudské slabosti. Žiaľ, je to postoj, ktorý je charakteristický pre medziľudské vzťahy mnohých katolíkov. Ale Boh je bohatý na milosrdenstvo (Ef 2,4) a nikto neprežije bez Božieho odpustenia (Ž 130,3). Častá prosba o milosrdenstvo v liturgii nás učí základom ľudskej solidarity: keďže všetci potrebujeme nežný súcit Boha, musíme byť milosrdní jeden k druhému.“