„Musíme veriacich učiť o význame liturgie ako o nástroji, ktorý ich spája s Bohom. Ten im dáva výsadu zažiť spojenie s Bohom a dovoľuje, aby ich Boh uchopil a prijal na svoju božskú misiu.“
Tieto slová patria kardinálovi Malcolmovi Ranjithovi, arcibiskupovi Colomba (Srí Lanka), ktorý poskytol exkluzívny rozhovor pre časopis ZENIT počas významnej medzinárodnej konferencie Sacra Liturgia 2013, nedávno konanej v Ríme. Kardinál, bývalý tajomník Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti, sa vyjadril aj o význame formovania vo viere , o postoji pápeža Františka k liturgii a jej zásadnej úlohe, ktorú zohráva v procese novej evanjelizácie.
Na konferenciu pod záštitou francúzskeho biskupa Dominique Raya z diecézy Fréjus-Toulon, konanej v dňoch 25. - 28. júna, sa prihlásilo nesmierne množstvo uchádzačov. Konferencia pritiahla 300 účastníkov z 25 krajín, ktorí spoločne študovali, presadzovali a nanovo oživovali zmysel formovania vo viere a slávenia liturgie.
Vaša Eminencia, čo očakávate od konferencie?
Tieto konferencie organizuje už pár rokov biskup [Dominique] Rey. Aby sme poriadne pochopili význam liturgie, potrebujeme konferencie tohto druhu. Zároveň je nevyhnutné šíriť myšlienky o pravej podstate liturgie, ktoré sú nesmierne dôležité pre budúcnosť Cirkvi. Boli sme svedkami mnohých nedorozumení - výsledkov experimentovania, ktoré narušili formovanie liturgie v Cirkvi. Hlavný cieľ tejto konferencie je súčasťou procesu formovania liturgie, ktorý má veľký význam, a preto je toto podujatie nadmieru užitočné.
Do akej miery je nutné chápať liturgiu v dnešnej Cirkvi? Ako to môže napomôcť novej evanjelizácii?
Ľudia majú často mylné predstavy, že k evanjelizácii možno dospieť vlastnými silami. To je však hlavný zdroj nepochopenia. Boh od nás chcel, aby sme sa k Nemu pridali a nasledovali Ho na misii. Na misii, ktorá je Jeho misiou. Ak sa domnievame, že my sami to dokážeme, keď sa budeme riadiť našimi veľkolepými plánmi, nemôžeme sa viac mýliť. Misijná podoba Cirkvi je výsledkom spojenectva s Bohom, a k tomuto spojenectvu možno najistejšie dospieť najmä prostredníctvom liturgie. Preto čím užšie je Cirkev spätá s Bohom pri slávení liturgie, tým väčšiu úrodu prinesie misia Cirkvi. Liturgia je náramne dôležitá.
Naznačujete teda, že bez riadnej liturgie sa z cirkvi stáva len akýsi podnik pre ľudí?
Áno, podnik pre ľudí, ku ktorému začnú časom pristupovať ako k obyčajnej rutinnej záležitosti. Tá sa nepretvára, neprechádza nijakými zmenami. Transformácia cirkvi je však pre veriacich nevyhnutná.
Niektorí by však mohli namietať, že liturgia je založená najmä na estetických hodnotách a nemá až takú dôležitosť, ako napríklad dobré skutky vykonané vo viere. Čo by ste povedali na tieto námietky?
Estetické hodnoty majú tiež význam, pretože ľudský život je podmienený aj estetikou - prostredím a symbolmi, ktoré môžu ľudskú dušu povzniesť k Bohu o čosi bližšie. Estetické hodnoty majú svoj význam, ktorý je však v porovnaní s vnútorným spojením s Bohom menej podstatný. Toto spojenie dosiahnu veriaci či celé spoločenstvo len prostredníctvom liturgie. Tá má najväčší význam.
Pápež Benedikt XVI. kládol počas svojho pontifikátu veľký dôraz na liturgiu a vyzval ostatných kňazov, aby sa k nemu pridali. Môžete nám o čosi viac priblížiť iniciatívu Benedikta XVI., ktorou podporoval liturgiu?
Myslím, že predtým, ako sa stal pápežom, písal na túto tému a bol skôr teológom než liturgistom. Napokon sa v zmysle výroku „Lex orandi is lex credenti" („Zákon modlitby je zákonom viery") každý teológ stáva liturgistom. Neoddeliteľnou súčasťou Cirkvi vo viere je liturgia, pretože modlitba nás vedie k Bohu, modlitba nám rozširuje obzory tak, aby sme dokázali lepšie pochopiť Boha a Jeho skutky. Svätý otec musel teda význam liturgie pochopiť a keď bol prefektom Kongregácie pre náuku viery, začal písať články a knihy o liturgii. Výrazne tým prispel k liturgii a vďaka nemu v Cirkvi ožila diskusia o liturgii.
Rehabilitácia predkoncilárnej liturgie bola v niektorých ohľadoch rozporuplná. Prečo sa pápežovi Benediktovi XVI. zdala nevyhnutná? Zohráva staršia podoba liturgie dôležitú úlohu pri novej evanjelizácii?
Áno, pretože staršia podoba liturgie zahŕňa aj prvky, ktoré môžu obohatiť novšiu podobu liturgie a nastaviť nám zrkadlo. Pozrieme sa na seba a chápeme, kým sme. Staršia liturgia napomáha pri chápaní toho, čo je v novej liturgii správne a čo je, naopak, potrebné zlepšiť. Keď sa teda pápež Benedikt XVI. nebál ani konfrontácie v Cirkvi, pomohol nám poriadne prehodnotiť, „očistiť" novú podobu liturgie a posilniť ju. Istým spôsobom nás vedie k tomu, aby sme smerovali k reforme reformy, pretože reforma liturgie mala isté medzery v tom, ako sa spustila a ako prebiehala. Prebehlo množstvo krokov, ktoré neboli dostatočne konzultované a vzniklo veľa nezhôd. Tie musíme odstrániť i tým, že sa necháme inšpirovať staršou podobou liturgie. Ak správne pochopíme krásu staršej podoby liturgie, nájdeme prvky krásy aj v novej podobe liturgie. Nová liturgia má mnoho pozitív, napríklad lepšie využitie Svätého písma, vyššiu účasť veriacich, viac priestoru na spev a ďalšie prvky, ktoré možno zapojiť do starej podoby liturgie. Ak správne pochopíme krásu staršej podoby liturgie, nájdeme krásu aj v jej novej podobe. Je to teda dvojstranný, vzájomný proces. Preto Svätý otec Benedikt XVI. nechal voľnejší priestor staršej podobe liturgie, aby vznikla príležitosť na uskutočnenie ďalších reforiem.
Na konferencii Sacra Liturgia 2013 je mnoho bývalých anglikánov, ktorí vstúpili do ordinariátov zriadených pápežom Benediktom XVI. Akú úlohu zohráva liturgia pri presadzovaní jednoty kresťanov?
Liturgický život ortodoxných spoločenstiev a ortodoxných cirkví svedčí o náboženských a mystických prvkoch, napríklad v eucharistii, ešte výraznejšie. Keď slávia eucharistiu, nazerajú na ňu v omnoho mystickejšom duchu. Preto sa aj vzájomný vzťah kresťanského náboženstva s ortodoxnými cirkvami prehĺbi, keď si v liturgii zachováme vyššiu mieru autenticity. V cirkvi ako Anglikánske spoločenstvo sa deje to isté. Pomôže nám, keď sa priblížime k cirkvám a tie k nám, a keď sa necháme týmto procesom obohatiť. Je to pre nás nesmierne dôležité.
Aké miesto má momentálne liturgia v pontifikáte pápeža Františka? Jestvujú názory, že sa vďaka nástupu nového pápeža všetko zmenilo. Zakladajú sa na pravde?
Nie, nemyslím si, že to je prípad pontifikátu pápeža Františka. Je to vážený človek, ktorý liturgiu berie skutočne vážne. Veľakrát zdôraznil, že musíme nasledovať pravidlá a zvyklosti liturgie. Dal najavo, že si uvedomuje význam a vážnosť liturgického života Cirkvi i skutočné vyznávanie viery. Liturgia nás značne ovplyvňuje. Pápež František má pastorálne zmýšľanie a rozumie duchovným potrebám ľudí. Z môjho pohľadu nedopustí, aby pri uplatňovaní liturgie dochádzalo k nezodpovednému konaniu. Rovnako bude klásť dôraz na liturgiu, pokračovať v tom, čo sa už začalo a myslím, že to berie veľmi vážne.
Máte štvorročné skúsenosti z pôsobenia vo veľkej arcidiecéze v Ázii ako arcibiskup. Aké zmeny v rámci liturgického života ste snažili presadiť? Čo viedlo k prioritám, ktoré ste zvolili?
Keď som nastúpil do funkcie, zistil som, že v liturgii panoval istý zmätok a tak som začal od úplného počiatku, pričom som trval na zmenách. Vyhlásili sme Rok eucharistie, aby sme všetko navrátili do správnych koľají. Dnes už všetci kňazi nosia kňazské rúcha, hoci predtým to počas slávenia omší pre nich nebolo pravidlom. Teraz všetci prijali nové pravidlo za svoje aby poukázali na to, že slávenie eucharistie je čosi výnimočné, čo sotva môžeme porovnávať s inými činnosťami. Pozorujem väčšiu oddanosť pri slávení eucharistie. Veriaci prijímajú Telo Kristovo na jazyk po tom, čo si pokľaknú. Stáva sa to zvykom všade. Čoraz viac a viac ľudí sa navracia k Cirkvi. Tí, ktorí sa uchýlili k náboženskému fundamentalizmu, sa opäť vracajú do Cirkvi, pretože si uvedomujú že liturgia ich formuje a obohacuje. Nie sú to prejavy, na ktoré predtým boli zvyknutí. Preto prešla podoba liturgie v diecéze veľkými premenami.
Konferencia Sacra Liturgia 2013 sa koná v Roku viery, presne 50 rokov od Druhého vatikánskeho koncilu. Vieroučná konštitúcia Sacrosanctum Concilium o posvätnej liturgii je prvým ovocím, ktoré priniesla. Mohli by ste sa vyjadriť k tomu, aké kroky pri uplatňovaní liturgie považujete za úspešné, a naopak, menej úspešné v postkonciliárnej Cirkvi?
Konferencia Sacrosanctum Concilium je prirodzeným vývojom takých udalostí ako encyklika Mediator Dei od pápeža Pia XII. a vývoj reforiem od čias Doma Prospera Guérangera [autora diela Liturgický rok v 19. storočí].Tento proces začal už koncom 19. storočia a v Cirkvi prebieha dodnes. Konferencia Sacrosanctum Concilium je ďalším krokom v tomto smerovaní.
Chceme uskutočniť pravú reformu, a liturgiu premeniť na dojímavý zážitok, ktorý formuje vnútro ľudí a posilňuje ich vieru. Nie je to len nezvyčajná oslava, na ktorej prežívate veľmi intenzívne emócie. „Cieľom reformy je premeniť liturgiu na nástroj, ktorý veriacich spája s Bohom a dovoľuje mu, aby ich uchopil a prijal na svoju božskú misiu. Takto im sprostredkuje výsadu zažiť spojenie s Bohom." Obohacuje to Cirkev aj všetkých jednotlivcov. Liturgia katolíckej cirkvi je jedinečná a mimoriadna. Navštevujem farnosti v mojej diecéze a objasňujem im význam a krásu liturgie, pričom sa veriacich pýtam: „O čo sa usilujete? Aké dôvody vás vedú vstúpiť do sekty? Čo sa tam snažíte nájsť? Pravé bohatstvo máte predsa priamo pred sebou. Máte eucharistiu. Boh je prítomný priamo tu, pred Vami. Pozýva Vás, aby ste sa s Ním zjednotili do božského a večného zväzku. Prečo ste ochotní to zanechať a odísť?“ Je nevyhnutné, aby sme na to upozorňovali. Reformy Druhého vatikánskeho koncilu sa v istých smeroch vymkli spod kontroly. Spôsobilo to zmätok v mysliach mnohých ľudí. Na Druhom vatikánskom koncile však nechceli, aby udalosti nabrali taký spád. Plánovali skutočné obrodenie, obrodenie, ktoré sa bude prehlbovať. Nanešťastie sa to nestalo, pretože isté kroky navonok vyzerali len ako drobné kozmetické úpravy. Ozývali sa i názory, podľa ktorých sa Koncil venoval tomu, ako zmeniť polohu omšovej sviece z pravej strany na ľavú stranu oltára. Chápalo sa to ako reforma, ale za reformy musíme považovať niečo iné. Reformy by mali siahať do hĺbky a mať duchovný rozmer. Na základe eucharistie dochádza k zážitku, ktorý sa premieňa na priame spojenie s Bohom. Práve to by malo byť cieľom všetkých reforiem.
Čo musíme po 50 rokoch robiť, aby sme si zachovali vieru v liturgiu, ktorej víziu načrtol Koncil počas konferencie Sacrosanctum Concilium? Potrebujeme zreformovať reformu?
Musíme sa hlboko zaujímať o proces formovania veriacich. Väčšina z nich totiž nerozumie, čo všetko liturgia obnáša. Musíme objasniť, čo liturgia je. Musíme ich vzdelávať a pripravovať na tieto účely relevantné vzdelávacie materiály. Potom musíme zreformovať reformy a taktiež kňazov nabádať k tomu, aby si v plnej hĺbke uvedomili význam slúženia omše pred oltárom. Nie sú to len každodenné úkony jedenia či pitia. Majú omnoho hlbší zmysel. Ak ste kňazom, ocitáte sa vo vznešenej spoločnosti Ježiša. Vy sa stávate Kristom pri oltári. Uvedomujete si to? Preto musíte veriacich vzdelávať a formovať, ozrejmiť im čo sa deje na omši a napomôcť pri tom, aby sa ľudia nechali eucharistiou strhnúť. Je to priam nevyhnutné.
Mnohí hovoria o tom, že náboženské hodnoty sa z celosvetového spoločenstva kamsi strácajú - považujete to za hlavnú výzvu súčasnej Cirkvi?
Áno, pretože sme istým spôsobom posvätnú liturgiu premenili na druh spoločenského stretávania, podobne ako napríklad zhromaždenia v Rusku, kde ľudia spievali hrdinské piesne a mali rôzne slávnostné sprievody. Podobá sa to liturgii, no neprináša to žiadnu zmenu vo vnútornom prežívaní veriacich.