Pápežova obhajoba celibátu a zasväteného panenstva

Rodina je povolaním, ktoré Boh vpísal do povahy muža a ženy, ale existuje i ďalšie povolanie, ktoré manželstvo dopĺňa: povolanie k celibátu a panenstvu pre nebeské kráľovstvo. Je to povolanie, ktoré žil sám Ježiš. Ako ho rozpoznať? Ako ho nasledovať?

...

Odpoviem vám dvoma základnými prvkami toho, ako rozpoznať toto povolanie do kňazstva či zasväteného života: modliť sa a žiť v Cirkvi. Tieto dve veci idú ruka v ruke, sú prepojené. Pri zrode každého povolania do zasväteného života je vždy silný zážitok s Bohom, zážitok, na ktorý sa nezabúda, taký, ktorý si pamätáte po celý život! Taký, aký mal František. A my ho nemôžeme dopredu určiť či naplánovať. Boh nás vždy prekvapuje! Je to Boh, kto nás volá. Je však dôležité každodenne si s Ním vytvárať vzťah, počúvať Ho v tichu pred svätostánkom a v intimite nás samých, hovoriť s Ním, byť stále spojený so sviatosťami. Mať takýto dôverný vzťah s Pánom je ako otvoriť okno nášho života, takže on dá, aby sme počuli Jeho hlas, to, čo od nás chce.

...

Chcem vám s veľkým dôrazom povedať jednu vec, najmä dnes: panenstvo pre Božie kráľovstvo nie je „nie“, je to „áno“! Je pravda, že to zahŕňa vzdanie sa manželského puta a vlastnej rodiny. Základom tohto panenstva je však „áno“, ako reakcia na absolútne „áno“ Krista voči nám a toto „áno“ [nás] robí plodnými.

František