VATIKÁN- Počas včerajšej tlačovej konferencie Vatikánskych novín sa vyzdvihlo najmä pápežovo nedávne interview s La Repubblica. Vatikánsky hovorca Fr. Frederico Lombardi vysvetlil, že nedávny rozhovor aj minulotýždňové interview uverejnené v Jezuitskom magazíne boli neformálne a nešlo o odborný rozhovor. "Nejedná sa o magisteriálny dokument," vysvetľuje.
V snahe objasniť, čo to v praxi znamená, sa redakcia LifeSiteNews.com obrátila na rímskeho teológa, ktorý sa špecializuje na eklesiológiu (odvetvie dogmatickej teológie). Požiadali sme ho, aby nám vysvetlil učenie Cirkvi o pápežovej neomylnosti a súvis s rozhovormi s pápežom Františkom.
Teológ, ktorý si neželá byť menovaný, sa pre LifeSiteNews vyjadril: "Kedykoľvek, keď pápež definitívne rozhodne v otázke viery alebo morálky, pre celú cirkev koná neomylne."
"Keď pápež učí v rozhodujúcej záležitosti, všetci kresťania sú zaviazaní veriť jeho učeniu," vysvetľuje. "To však znamená, že pápež musí vstúpiť do svedomia veriacich, aby jeho učeniu uverili."
K nedávnym rozhovorom sa vyjadril: "Samozrejme, titulky v novinách alebo poznámky novinárov nespĺňajú tieto kritériá. S ohľadom na nedávne vyhlásenia pápeža Františka, je zrejmé- skutočne zrejmé- že väčšina jeho výrokov nepatrí do záväzného výkladu."
Teológ poskytol LifeSiteNews.com krátku esej, ktorá vysvetľuje neomylnosť vo svetle súčasných okolností. "Listy redaktorom, rozhovory s novinármi ani každodenné kázne nespĺňajú podmienky nevyhnutné na to, aby výklad podliehal neomylnosti," napísal. "Aj keď mohol hovoriť o viere a morálke, rozhodne neurobil záväzný výklad, ktorého sa musí cirkev vo svojom učení pridržiavať."
Dodáva:
František hovorí o svojich osobných pocitoch veľmi často familiárnym tónom. Ako si už mnoho ľudí všimlo, hovorí individuálne alebo pre malé publikum. Jeho výrokom chýba presnosť oficiáneho učenia.
Okrem toho, František zvyčajne prispôsobuje svoje pripomienky konkrétnym poslucháčom. Navyše pre svoj neformálny spôsob rozprávania veľmi často vynecháva nevyhnutné spresnenia a objasnenia, ktoré by mohli pomôcť objasniť jeho učenie.
Na záver poznámka z eseje:
Pretože sa jedná o pápeža, musíme mať úplný rešpekt k tomuto mužovi a jeho úradu. Zvlášť keď sa usiluje nás učiť alebo viesť k tomu, aby sme verili a konali ako dobrí kresťania. Je zrejmé, že pápež František je vo svojej viere čistý. Je našou povinnosťou dobrých kresťanov, aby sme posudzovali pápežove slová čo najlepšie. Máme byť úprimne otvorení jeho učeniu a poslušní jeho vedeniu.
Pápež František sám vyzval laikov, aby na seba vzali v Cirkvi väčšiu úlohu. Tiež ich vyzval, aby sa s ním stretli a aby sami prispievali do Cirkvi. Môžeme pozrieť na pápežove slová a činy a v duchu ľudskosti a milosrdenstva dospieť k záveru, že nie sú nijak nápomocné- alebo že sú pre dobro kontraproduktívne, dokonca nebezpečné.
V tom prípade možno máme povinnosť hovoriť alebo odporovať pápežovi. Hovorím možno: nikto nemá neustále povinnosť konať. Zvlášť ak si myslí, že by nebolo dobré konať, alebo že by činy mohli spôsobiť ešte väčšiu škodu. To všetko volá po väčšej modlitbe a rozlišovaní.
Duchovné rady sú, že musíme začať byť ľudskejší a milosrdnejší, že musíme mať malú dôveru v seba a veľkú v Boha, že musíme začať vidieť a naprávať naše vlastné chyby, sú všetky zásadné a nevyhnutné. To neznamená, že musíme byť dokonalí skôr, než začneme konať. To by sme nemohli konať nikdy. Ako vždy, musíme sa spoliehať, že nás Boh povedie a nasmeruje urobiť to, čo môžeme. S Božou milosťou spoznáme, aká je jeho vôľu a ako máme konať.