Pred nedávnom som napísal článok o dvanástich reálnych reformách, ktoré by mohlo katolícke Magistérium zaviesť hneď teraz a priviesť tak Cirkev na cestu spoľahlivých reforiem. Jeden kamarát sa vyjadril, že hoci je článok zo špekulatívneho pohľadu zaujímavý, v konečnom dôsledku je neužitočný, pretože v podstate by to znamenalo čakať, kým Magistérium niečo urobí. Podľa neho by bolo možné takúto reformu uskutočniť na úrovni farností a povzbudil ma, aby som hľadal spôsoby, ako reformu zaviesť na lokálnej úrovni a potom postupovať vyššie.
V konečnom dôsledku môj predošlý článok nebol nič viac než nezvyčajné myšlienkové cvičenie. Tentoraz však v článku ponúkam skutočný model, ako zmeniť vašu typickú, nemastnú-neslanú farnosť, vedenú priaznivo nakloneným kňazom, na skutočnú baštu ortodoxie a duchovnej obnovy. Preto je týchto dvanásť krokov, ako reformovať farnosť určených predovšetkým pre kňazov, najmä mladých kňazov, ktorí prichádzajú do novej farnosti, kde doposiaľ nebola pestovaná láska k tradícii. Príspevok sa zameriava na tradicionalisticky založeného kňaza v progresívnej pokoncilovej farnosti. Takáto farnosť má pravdepodobne moderné usporiadanie. Sú pre ňu príznačné omše sprevádzané gitarovou hudbou, nudné kázne pozbavené akéhokoľvek zmysluplného obsahu a sviatosť oltárna vytlačená do bočnej kaplnky. Veď to poznáte. Ešte posledná vec. Zatiaľ čo môj predchádzajúci príspevok ponúkal dvanásť nezoradených návrhov, týchto dvanásť bodov má presne určené poradie, v ktorom by podľa mňa mali byť zavádzané. Viem, že niektorí si povedia dočerta s poradím, urobme to všetko naraz, nech to je hotové. Musíme však brať do úvahy náš súčasný stav a pamätať si, že naším cieľom je vlažné duše obrátiť a očistiť, nie vyhnať ich z cirkvi a zmeniť farnosť na tradicionalistickú enklávu. Zatiaľ čo určité praktiky by nemali byť tolerované nikdy, iné veci musíme niekedy na čas odložiť a sústrediť sa na závažnejšie problémy. Na zavedenie všetkých nižšie opísaných zmien navrhujem ročný až dvojročný harmonogram. Niektoré môžu byť uskutočnené súbežne s inými, niektoré zvládne kňaz sám a ďalšie si budú vyžadovať plánovanie a pomoc iných, no všetky sú uskutočniteľné a dosiahnuteľné.
1) Vrátiť svätostánok do stredu oltára a presunúť oltár ku stene: Vo väčšine farností, ktoré disponujú stolovým oltárom a prenosným svätostánkom umiestneným v bočnej kaplnke, to nebude fyzicky náročné. Kňaz to môže vykonať na základe vlastného uváženia a pri tej príležitosti poučiť veriacich o eucharistickej obeti, bohoslužbách tvárou k Bohu a zakončení omše. Ani to nemusí trvať dlho. Jeden týždeň to ohláste, druhý to spravte a ďalšie dve nedele môžete mať kázne na vyššie uvedené témy. Hotovo. Starú bočnú kaplnku môžete zmeniť na mariánsku kaplnku s obrazom Matky Božej Čenstochovskej prípadne Guadalupskej Panny Márie a vyzdvihnúť ju ako miesto spoločnej modlitby ruženca. Omša, keď je kňaz otočený tvárou k Bohu so svätostánkom na oltári, by mala byť zavedená ako prvá. Taktiež ak má farnosť „kríž zmŕtvychvstalého Ježiša“, mal by byť hneď nahradený normálnym krížom.
2) Najať dirigenta, ktorý ovláda liturgické piesne a ihneď nahradiť „úvodné spevy“ liturgickým spevom a „spevy na prijímanie“ nahradiť spievanými introitmi a antifónami na prijímanie: Toto je tiež v právomoci kňaza. Nedostane nás to celkom tam, kde potrebujeme byť, ale zhromaždený ľud sa oboznámi s gregoriánskym chorálom. Podporí to rozjímanie v tichosti a modlitbu počas prijímania (pretože nebudú spievať antifónu na prijímanie) a nechá priestor na niekoľko „spevov“, aby zmena nebola príliš náhla. Dirigent by mal spolupracovať s farárom, aby odstránili zo spevníka všetky smeti, ktoré sa vo farnosti pravdepodobne spievajú a nahradili ich niečím tradičnejším.
3) Kázať o sviatosti pokánia: Vo väčšine katolíckych farností je sviatosť pokánia málo využívaná, prispieva k tomu odmietanie kňazov kázať o nej, oboznamovať s ňou verejnosť alebo trvať na tom, aby k nej veriaci pristupovali. Avšak je dokázané, že ak sa káže o nevyhnutnosti pokánia a ľudia majú príležitosť pristúpiť ku spovedi, urobia tak. Možnosť vyspovedať sa by mala byť najmenej hodinu a pol až dve aspoň dva dni v týždni, v ideálnom prípade častejšie. Pamätajte, „Môj ľud hynie, lebo nemá poznania.“ (Oz 4,6)
4) Každý týždeň vystaviť a udeliť požehnanie Najsvätejšou sviatosťou oltárnou: Farnosti, v ktorých bola sviatosť oltárna odsunutá do bočnej kaplnky, zvyčajne nie sú veľmi oddané eucharistii. Ale, keďže je eucharistia srdcom viery, vzkriesenie viery musí byť sprevádzané oddanosťou eucharistii. Zo začiatku sa ľudia nezúčastnia 24-hodinového vystavenia sviatosti. Je to v poriadku. Vystavte ju v piatok okolo 17:00 a požehnanie udeľte okolo 19:30. Vystavenie a požehnanie kňazovi taktiež poskytne malé „laboratórium“, v ktorom bude môcť vyskúšať latinské spevy a modlitby na menšej skupine veriacich predtým, než zapojí celú kongregáciu. Kňaz bude mať predstavu o tom, aký náročný bude pre jeho veriacich prechod na latinčinu. Okrem toho odhalí farníkov naklonených tradičným pobožnostiam a modlitbám, ktorí podporia jeho snahy.
5) Podporovať uctievanie Panny Márie: Heretici a pokrokoví ľudia neznášajú svätú Pannu Máriu, a tak niet divu, že v modlitbe celkového zasvätenia sv. Ľudovíta Márie Grigniona z Montfortu sa hovorí o Panne Márii ako o premožiteľke všetkého zla. Podporovanie uctievania Panny Márie má okrem vštepovania náležitej lásky k našej svätej matke aj pedagogický efekt, keďže vnáša do života veriaceho živé uvedomenie si úlohy modlitby v duchovnom živote. Preto môže slúžiť ako prostriedok proti vplyvným aktivistom Pelagianizmu (zameranému na dobré skutky), o ktorom sa v poslednej dobre toľko hovorí. Spôsob uctievania Panny Márie sa môže z miesta na miesto líšiť: každodenné ružence po omši vedené kňazom, utorkové modlitby k Matke ustavičnej pomoci, Májové Korunovanie Panny Márie, prijatie karmelského škapuliara, každoročná možnosť celkového zasvätenia sprevádzaná vhodnou homiletickou katechézou venovanou uctievaniu Panny Márie. Možností je mnoho a ich prínos je nesmierny.
6) Podporovať aktívnu jedáleň: Zatiaľ čo väčšina farností disponuje istou potravinovou bankou, len niekoľko z nich má fungujúcu jedáleň. Farár by sa mal usilovať vštepovať ľuďom lásku k službe blížnemu, ktorá pochádza z úprimnej lásky k Bohu a blížnemu založenej na oddanosti Kristovi a nie mylných ľudských hodnotách. Farská jedáleň by mala byť strediskom pomoci chudobným a farnosť by si mala pestovať povesť svojou dobročinnosťou a starostlivosťou o telo i ducha. Kňaz ju môže využiť ako prostriedok poučiť svoj ľud o tom, ako sa telesné a duchovné milosrdenstvo majú navzájom dopĺňať a nie bojovať proti sebe.
7) Zaviesť osnovy Prípravy dospelých na prijatie sviatostí, ktoré podnietia rozum a ducha, nie emócie: Programy Prípravy dospelých na prijatie sviatostí sú vo väčšine farností mizerné. Nariaďte svojmu lektorovi, aby pozmenil program tak, aby sa zameriaval viac na intelektuálnu a duchovnú formáciu a menej na zdieľanie skúseností. Takýto prístup, okrem iného bližší katolíckej tradícii, bude pre vašich katechuménov silnejším zážitkom a povedie nielen k viacerým, ale aj k hlbším obráteniam. Ak neviete, kde nájsť kvalitné materiály na prípravu dospelých na prijatie sviatostí, začnite tu s poznámkami a konceptmi prípravy, ktoré sú voľne dostupné na stránke Unam Sanctam.
8) Kázať o náročných témach: Nemusíte farníkom otĺkať o hlavu náročné tomistické homílie alebo teologické premýšľanie o zástupe osôb v rámci Najsvätejšej Trojice, kňaz by mal posilniť moc kazateľnice učením o témach, ktoré ľudia nutne potrebujú počuť: o jedinečnosti Ježiša Krista, o existencii hriechu, o živote v milosti, o nevyhnutnosti Božieho Trestu, o príkladoch svätých, o existencii anjelov a nevyhnutnosti vstúpiť do cirkvi, atď. Medzi vyžadované témy, o ktorých je potrebné kázať a na ktoré chcem upozorniť patrí: vnútorne narušená povaha homosexuálneho správania sa a nezlučiteľnosť aktívneho životného štýlu homosexuálov s kresťanstvom, ako aj nespôsobilosť homosexuálov stať sa kňazmi.
9) Ponúknuť farské priestory skupine detí, ktoré sa učia doma a podporiť domácu výučbu: Chcete, aby vo vašej farnosti prepukol život? Ponúknite svoje priestory miestnej skupine detí s domácou výučbou a vzdelávacím programom, pri ktorom sa striedajú hodiny teórie a praxe. Ponúknite im, že im jeden alebo dvakrát do týždňa odslúžite svätú omšu a vypustite slovko dva o tom, že vaša farnosť podporuje domácu výučbu. Potom sa len usaďte a sledujte, čo sa stane, keď do cesta pridáte kvások.
10) Modliť sa eucharistický kanón po latinsky a naučiť kongregáciu omšové texty po latinsky: Po tom, čo si kongregácia zvykne na latinčinu počas introitov a antifón na prijímanie, predstavte im eucharistický kanón. Potom týždeň čo týždeň alebo mesiac čo mesiac, v závislosti na schopnostiach / alebo vzdore, ich naučte omšové texty po latinsky. Neospravedlňujte sa za to, nemusíte mať pocit, že to musíte ľuďom vysvetľovať alebo vtĺkať do hlavy. Buďte nonšalantný, pristupujte k tomu štýlom: „Toto je to, čo od nás cirkev, pápež a Druhý vatikánsky koncil žiada takže to spravíme!“ Ďalší návrh, ktorý s týmto bodom priamo nesúvisí, keďže hovoríme o eucharistii, je prepustiť všetkých mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania. Jednoducho ich nepotrebujete a nikomu neurobíte láskavosť, ak si ich necháte, pretože nechcete zraniť niekoho city. A keď ste pritom, spravte všetko, čo je vo vašich silách, aby mohli miništrovať len chlapci. Hovorím „spravte všetko, čo je vo vašich silách“, pretože v niektorých diecézach biskup vyslovene nariadi, že dievčatá môžu miništrovať a nedovolí kňazom vylúčiť miništrantky. Spravte, čo môžete.
11) Skrášliť svätyňu v kostole: Po tom, čo je kňaz isté obdobie vo farnosti a ľud vie, čo od neho môže očakávať, je čas získať prostriedky a nahradiť škaredé, moderné minimalistické farebné okenné tabule nejakými tradičnými vytrážovými oknami. Čo tak nahradiť mdlú drevenú kazateľnicu zdobeným mramorovým ambónom? Začnite hľadať sponzorov a nahraďte moderné, pohodlné lavice bez kľačadiel tradičnými, ktoré kľačadlá majú. Vyhoďte koberec z priestoru pri oltári a nahraďte ho drevenou podlahou, dlažbou alebo mramorom. Zvážte kúpu viacerých zdobených liturgických nádob. Alebo, ak vám na to prostriedky a architektúra dovolia, zadovážte si zábradlie. Nemusíte ho pri rozdávaní prijímania začať používať okamžite, namontujte ho z estetických dôvodov a používať ho začnete, keď budete pripravení. Tiež vám to umožní ponúknuť tzv. výnimočnú formu rímskeho rítu.
12) Aspoň jednu nedeľu v mesiaci, párkrát v týždni a na slávnosti vysluhovať omšu, známu ako „výnimočná forma“ rímskeho rítu: Benedikt XVI. predpovedal, že lepšia dostupnosť starého spôsobu vysluhovania omše sa rozšíri do farností s pokoncilovým slávením omše a obohatí ich tak o výnimočnú formu. Koniec koncov celá reforma farností smeruje k účasti veriacich na „Missa Tridentita“ alebo „omši vekov“, ktorej správne zavedenie nakoniec povedie k úplne novej úrovni duchovného rastu a zrelosti. Rast ku svätosti prostredníctvom tradičnej latinskej omše.