Pred tromi rokmi vo februári 2009 som v šiestom týždni tehotenstva išla na potrat. Odvtedy som mala silnú túžbu vrátiť sa na kliniku pre svoj spis. Dúfala som, že nájdem niečo, čokoľvek, o svojom prvom bábätku, hoci v skutočnosti neviem, čo som si myslela, že nájdem. Vedela som len, že tam musím ísť. Občas som mala pocit, že toto dieťa v skutočnosti ani neexistovalo, keďže som o tom nemala žiadny hmatateľný dôkaz.
Najviac som túžila vidieť ultrazvukové snímky alebo zábery. Viem, že pred potratom mi robili ultrazvuk, ale nevidela som na obrazovku a nepamätám si, že by niečo tlačili. Jedným z dôvodov, prečo som od hľadania záznamov upustila, bolo, že som netušila, či vôbec tieto zábery existujú...a keby ich nemali, viem, že by mi to zlomilo srdce.
V jedno slnečné decembrové popoludnie roku 2011 som išla do organizácie pre plánované rodičovstvo Planned Parenthood, aby som ich požiadala o môj spis aj s ultrazvukovými snímkami, ktoré by mali mať. Jeden známy mi povedal, že zvyčajne si ich zámerne odkladajú na bok, ak by ich o to niekto požiadal. Triasla som sa a bola som nervózna. Kým som čakala, modlila som sa, aby som mala dostatok odvahy a zišli mi na um správne slová. Sledovala som ženu, ktorá spoza pultu prešla ku kopírke. Pani, ktorá mi pred potratom pomáhala, zaparkovala po mne a vošla do miestnosti vo chvíli, keď som sa pýtala, či môžem dostať originálne snímky. Považujem to za perfektné načasovanie od Boha, pretože som chcela prísť inokedy.
Táto žena mi povedala, že sú povinní ponechať si originálne snímky v spise desať rokov. Keď som sa spýtala, či si ich môžem vziať skôr, než ich vyhodia, povedala mi, že ju o to ešte nikdy nikto nežiadal, takže to pre mňa skúsi urobiť. Trochu vystrašená sa ma opýtala, na čo tie snímky potrebujem a poradila mi, s kým by som sa o tom mohla porozprávať. Vysvetlila som jej, že Boh ma uzdravil, no potrebujem ultrazvukové snímky, aby som si cez slzy a uznanie uctila drahocenný život svojho dieťaťa. Využila som to ako dobrú príležitosť stručne povedať svoje pro-life svedectvo po jednom potrate a pokusu ísť na ďalší. Potom som povedala, že som sa rozhodla prijať vzácny život svojej dcéry a neustále hľadala uzdravenie v Kristovi. Všetko som to povedala žene, ktorá mi pomáhala pred potratom.
Pamätám si, že predtým, ako som si vzala tabletku RU486 mi povedala, že po potrate budem, prirodzene, smutná, ale ak sa budem cítiť zle aj po niekoľkých dňoch, nie je to v poriadku a mala by som vyhľadať pomoc. Takmer tri roky po potrate som prišla, aby som jej povedala, že som nebola v poriadku, no Boh uzdravil a očistil moje srdce. Išla som tam, aby som im oznámila, že na živote môjho dieťaťa mi záležalo a že som si uvedomovala jeho prítomnosť a existenciu. Verím, že táto žena tu mala byť a mala som je to povedať, aby som vniesla svetlo do jej života, v ktorom sa stretáva so ženami po potrate, ktoré ľutujú túto „voľbu“.
Bolo nesmierne ťažké ísť po troch rokoch späť na kliniku. Desila som sa predstavy, že uvidím miesto, na ktoré mám veľmi bolestivé spomienky z najtemnejšieho obdobia v živote. Vedela som však, že Boh je so mnou a drží ma za ruku, keď sa bojím. Vedela som, že tam mám ísť. A pretože som tam išla, našla som oveľa väčší pokoj a zmierenie.
Hoci som spokojná s tým, že mám kópiu ultrazvukových snímok verím, že jedného dňa dostanem aj originál. Tieto riadky píšem preto, aby som povzbudila ostatné ženy po potrate kontaktovať kliniku, na ktorej boli a získali tak svoj záznam. Požiadajte kliniku o všetky ultrazvukové snímky, ktoré majú. Ak sa ešte necítite pripravená vidieť/čítať všetko, prineste si to, čo existuje, aby ste sa na to mohli pozrieť, keď budete pripravená. Niektoré kliniky archivujú tieto záznamy len pár rokov. Nahliadnite do spisov, pomôže vám to. Teraz som vďačná za to, že poznám dátum, kedy sa malo narodiť moje prvé dieťa – 1.október.
Moje prvé dieťa, na ktorom veľmi záleží mne aj Bohu. Moje prvé dieťa, ktoré otvorene oplakávam. Moje prvé dieťa, ktorému som dala meno Luke Shiloh, čo znamená „svetlo a pokoj“. Moje prvé dieťa, ktoré by dnes malo štyri roky. Som vďačná za tento dar, ultrazvukové snímky...dôkaz o živote môjho prvého dieťaťa...
Tu sa môžete dozvedieť viac o mojej pro-life služby.
Hannah Rose Allenová je mladá veriaca žena, ktorá zanietene šíri pro-life posolstvo. Vďaka vlastnej skúsenosti s neplánovaným tehotenstvom, potratom a stratou dieťaťa sa Hannah stala pro-life zástankyňou, ktorá rozdáva Ježišovu lásku ostatným. Svoj jedinečný a podmanivý príbeh opisuje na stránke roseandherlily.com, zdieľa ho na pro-life akciách, v kostoloch a na školách. Hannah Rose cez internet študuje Psychológiu/Poradenstvo v krízových situáciách na Liberty University Online. Býva s rodinou v Raleigh v Severnej Karolíne, je dobrovoľníčkou vo vlastnom stredisku Pregnancy Resource Centre a pracuje ako opatrovateľka.