Podľa amerického národného inštitútu mentálneho zdravia až 6,3 milióna ľudí trpí nejakým druhom fóbie, teda nevysvetliteľným, často až ochromujúcim strachom z niečoho.
Glossofóbia je strach z rozprávania na verejnosti, nekrofóbia je chorobný strach z mŕtvol, v mojej rodine je veľmi rozšírená arachnofóbia, čiže strach z pavúkov.
Niekedy však slovom fóbia môžete človek aj uraziť. Ľudia, ktorí sú proti predefinovaniu manželstva sa často označujú ako homofóbovia, ako keby títo ľudia mali iba jediný problém, nevysvetliteľný strach z homosexuálov!
Tento fakt inšpiroval neskrotnú a nebojácnu Mollie Hemingwayová, ktorá zadefinovala ďalšiu fóbiu. Fecundofóbia je nevysvetliteľný strach, ba až opovrhovanie ľuďmi, ktorí majú veľa detí. Teda nezvyčajne plodnými ľuďmi s veľkou rodinou.
Hemingwayová v článku pre The Federalist upozorňuje na nadpis v športovom blogu na portáli Deadspin o športovcovi z klubu San Diego Chargers, rozohrávačovi Philipovi Riversovi. Jeho žena mu o chvíľu porodí siedme dieťa. V dobe „plánovaného rodičovstva“ je to síce nezvyčajné, ale nie čudné.
Deadspin však zverejňuje aj video, ktoré zachytáva Riversovu prudkú reakciu na priamy bod Chargers. V blogu sa píše: „Philip Rivers je teda riadne náruživý čudák.“ Veľa hráčov teraz robí zo stresu pred súťažou NFL podobné grimasy, ako robil Rivers vo videu, takže to nie je jediný dôvod, prečo ho portál Deadspin označil za čudáka. „O chvíľu sa mu narodí siedme dieťa,“ rozčarovane dodáva bloger. „Po svete bude behať ôsmy človek s jeho DNA.“
Ale čo to má všetko spoločné s tým, že Rivers má doma sedem malých loptošov?
Je v tom niečo viac, ako iba nevysvetliteľný strach z ľudí, ktorí majú veľa detí. „Samozrejme,“ nahnevane poznamenala Hemingwayová: „Pre hráča NFL je ohromne čudné mať sedem detí. Hráči v NFL bežne mávajú sedem detí. Čudné je to, že ich má s jednou ženou.“
Nečudo, že Hemingwayová nazýva takýto postoj k Riversovej rodine fecundofóbiou. Píše: „Médiá nám neustále pripomínajú, že najdôležitejšia hodnota našej kultúry spojená s rodinou je to, čo jemne nazývame ,voľba‘. Tak prečo takto zvláštne reagujeme na ľudí, ktorí berú deti ako požehnanie namiesto toho, aby zubami nechtami bojovali s hormónmi a preparátmi či podstúpili chirurgický zákrok.“ Áno. Tak prečo je to tak?
Môže to byť kvôli tomu, že veľká, šťastná rodina je porážkou pre kultúru, v ktorej sú ľudia bez výčitiek schopní zabiť 55 miliónov nenarodených detí? Pre kultúru, ktorá považuje deti za prekážku pri dosahovaní osobného šťastia?
Časopis Time prednedávnom na titulke propagoval článok „Život bez detí: Mať všetko znamená nemať deti.“ Redaktor sa náhodne pýtal niekoľkých žien, ktoré nechcú mať deti, nie tých, ktoré ich mať nemôžu. Jedna z nich povedala: „Hlavný dôvod, prečo nechcem deti, je, že teraz som spokojná so svojím životom.“
Možno svet nesprávne považuje deti za ničiteľov Zeme a jej obmedzených zásob. Na strednej škole v štáte Indiana v USA vyvesili fanatici životného prostredia plagát s textom: „Nulový prirodzený prírastok: Štvorčlenná rodina – Tam spokojnosť začína.“ A to je len jeden príklad.
Ako povedal Chuck, ak chcete vedieť, či je celosvetová mienka pravdivá, zamyslite sa nad jej logickými následkami. Fecundofóbia je logickým dôsledkom celosvetového naturalizmu (človek vznikol náhodou a nie je ničím výnimočný) a hedonizmu (vykúpenie nastáva, keď dosiahneme uspokojenie). Fecundofóbia samozrejme dokazuje, že tieto svetonázory stoja samy proti sebe, pretože zaniknú, ak im uveria všetci, keďže ich po čase už nebude mať kto obhajovať.