VATIKÁN – Tento týždeň dal pápež František novú nádej tradičným a konzervatívnym katolíkom. Po mesiacoch, kedy liberálne médiá či osobnosti ako Nancy Pelosiová takmer neustále útočili na pápeža a označovali ho ako ľavičiara, František ukázal, že sa uberá iným smerom ako hovoria.
Podľa slov jedného tradičného katolíka sa vďaka dvom osobným správam od pápeža Františka, kde ďakuje pravicovým katolíkom, ktorí kritizovali jeho nedávne počínanie a vďaka ďalším krokom, ktoré urobil, bude tento týždeň označovať ako „čas, na ktorý sa budeme raz pozerať ako na kľúčový moment pontifikátu.“
1.novembra pápež František zatelefonoval Mariovi Palmarovi, talianskemu katolíckemu autorovi, ktorého vyhodili spolu s Alessandrom Gnocchim z talianskeho rádia Mária kvôli tomu, že otvorene kritizovali pápežove kontroverzné interview, v ktorom si nedával servítku pred ústa. Podľa názoru autorov boli vraj prepustení z práce kvôli článku, v ktorom pápeža kritizujú za pokus podporiť akékoľvek zvelebovanie Boha vo svete namiesto budovania pravovernosti. Článok mal provokatívny názov „Nemáme radi tohto pápeža“.
Potom, čo sa verejnosť dozvedela o telefonáte, Palmaro zverejnil časť rozhovoru a pre talianske médiá povedal, že svätý otec si prečítal jeho kritiku na svoju osobu a pochopil, že to urobil z priazne k cirkvi a pápežovi. Pápež v rozhovore priznal, že táto kritika bola pre neho veľmi dôležitá, povedal Palmaro.
Podľa Palmarových slov sa telefonát začal tým, že pápež vyjadril obavy a prejavil starostlivosť o jeho zdravotný stav, keďže umiera na rakovinu.
„Pápež František mi povedal, že som mu bol veľmi blízky, vedel o mojom zdravotnom stave a vážnej chorobe a ja som si počas celého toho náročného obdobia jasne uvedomoval jeho hlbokú empatiu a pozornosť k človeku ako takému napriek všetkým názorom či myšlienkam,“ hovorí Palmaro. (Jeho slová preložil do angličtiny Rorate Caeli)
„Bol som udivený, očarený a dojatý. Pre mňa ako katolíka to bol jeden z najkrajších momentov v živote. Ale predtým, ako som sa mu ako dieťa cirkvi znova zveril, cítil som povinnosť pripomenúť mu, že spolu s Gnocchim sme značne kritizovali jeho prácu,“ dodáva. „Takmer mi nedovolil dokončiť vetu a povedal, že prijíma kritiku, ktorá bola napísaná s láskou. Bolo pre neho veľmi dôležité prečítať si ju.“
„To ma veľmi upokojilo,“ povedal.
Michael Matt, šéfredaktor novín The Remnant, jednej z najdôležitejších tradičných katolíckych inštitúcií v Spojených štátoch pre portál LifeSiteNews povedal, že aj jeho dojal pápežov telefonát a ďalšie skutky, ktoré vyšli na povrch až tento týždeň.
Incident s Palmarom „nás núti hovoriť o tom, čo sa deje“ a ukazuje sa, že „pokusy niektorých katolíkov umlčať tieto svedectvá boli skutočne nevhodné,“ dodáva.
K tomuto telefonátu sa podľa Matta pridalo ešte niekoľko pozitívnych krokov, ktoré pápež urobil.
Prvým z nich bol pápežov prísľub, že slávenie latinskej omše už nie je ohrozené. Táto otázka zaujímala širokú katolícku verejnosť, ktorá sa hlási k tradičnému učeniu cirkvi o živote a rodine. 11. novembra sa vo svetových Katolíckych novinách objavila správa o tom, čo kardinál Dario Castrillon Hoyos povedal členom medzinárodnej federácie Una Voce (FIUV) : „Nedávno som sa stretol s pápežom Františkom, ktorý mi potvrdil, že proti starej forme slávenia liturgie nemá žiadne výhrady rovnako ako proti skupinám a združeniam, ktoré ju propagujú, ako to robí tá vaša.“
Druhým bol postoj Vatikánu ku kontroverznému rozhovoru, ktorý pápež poskytol ateistovi Eugeniovi Scalfarimu na vatikánskej internetovej stránke. Niektorí ľudia ho kritizovali za to, že prekrúca učenie cirkvi v otázke rozoznávania dobra od zla.
Tretím bola pápežova snaha povzbudiť ľudí ku každodennej modlitbe svätého ruženca. V nedeľu preto rozdal 20 tisíc ružencov.
Posledný, štvrtý krok, bol veľmi podobný so spomínaným telefonátom. 12. novembra bol uverejnený list, ktorý pápež František poslal konzervatívnemu arcibiskupovi 7. októbra.
V liste pápež František ďakuje arcibiskupovi Agostinovi Marchettovi za to, že ho občas nebadane poopravil. List sa týka arcibiskupovej kritiky „Boloňskej školy“ teológie. Druhý Vatikánsky koncil totiž považujú za odklon od prvotnej cirkvi najmä v otázkach morálky. Marchetto sa prikláňa k názoru pápeža Benedikta XVI., ktorý tvrdil, že koncil podporuje cirkevné učenie.
Veľa prívržencov Boloňskej školy zo začiatku považovalo pápeža Františka za jedného zo svojich prívržencov tak ako Benedikta považovali za svojho odporcu.
Pápežov list však následne zmaril tieto nádeje, keďže v ňom napísal, že Marchettovu „interpretáciu znenia druhého Vatikánskeho koncilu považuje za najhodnovernejšiu.“ (tu si môžete pozrieť znenie celého listu)
Jedného z najprominentnejších talianskych tradičných katolíkov, profesora Roberta de Mettei, ktorý bol úzko zapojený do debát o rozdielnom prístupe k interpretácii znenia druhého vatikánskeho koncilu povzbudil pápežov list arcibiskupovi Marchettovi. „V liste pápež vyjadril odpor k Boloňskej škole a hermeneutike zlomu,“ povedal profesor Mattei pre LifeSiteNews.com. „Svätý otec tak vyjadril nesúhlas s prístupom, ktorý podporuje odklon od učenia cirkvi a staré spôsoby. Boloňská škola, s ktorej učením pápež nesúhlasí, navrhla zmenu štruktúry a organizácie celej cirkvi. Vyjadrila sa tiež k učeniu cirkvi o sexualite, antikoncepcii a ženách, ktoré by mohli viesť bohoslužby.“