Slogan „dôstojné umieranie“ som prvýkrát počula v trinástich. Už od mladosti sa mi táto fráza nepáčila. Neskôr som prišla k pevnému presvedčeniu, že eutanázia je zlá. Veľa ľudí mi hovorilo, že mi niekto vymyl mozog a som naivná. Keď dospejem, budem mať na to vraj iný názor.
Teraz mám len o 4 roky viac. A hoci som už dospela, môj názor sa nezmenil.
Slogan „dôstojné umieranie“ je len peknou ilúziou. Za jeho vznikom sa skrýva dokonalá myšlienka. Spája sa v ňom kontroverzná a príťažlivá „logika“, ktorá sa snúbi s otázkou etiky a priamo hrá na city. Práve preto by sme mali byť opatrní.
Zástancovia eutanázie sú zbehlí v hre na city. Vedia, ako potiahnuť za citlivú strunu, ako vyťažiť zo skutočných emócií, ako sa zahrať s ľudským inštinktom. Potrebujú skutočné emócie, keďže ich argumenty sa neopierajú o rozumné fakty.
Pozrime sa na argumenty proti eutanázii. Na základe nedávnych prípadov je jasné, že nikdy nie je možné zabezpečiť dostatočnú ochranu pred tým, aby pod rúškom „dobrovoľnej“ eutanázie ľudia umierali proti svojej vôli.
Takéto týranie starších ľudí je priveľmi viditeľné, aby sme ho iba tak prehliadali. Ľudia, ktorí trpia psychickými poruchami, napríklad klinickou depresiou, dokážu ľahko prekĺznuť systémom a skôr, než im niekto môže skutočne pomôcť, sú preč.
Skutočne hrozí, že eutanáziu budú môcť vykonať už aj nechceným deťom. V niektorých krajinách už takýto zákon platí. Vynára sa teda otázka: „Kto bude ďalší?“ Ak je eutanázia legálna, podpora prostriedkov na zmiernenie bolesti stagnuje. Všetky tieto argumenty sa zakladajú na presvedčivých faktoch, a nie na manipulácii a citovom vydieraní.
Ľudia, ktorí bojujú proti eutanázii, však tiež apelujú na city. Na skutočnú potrebu každého človeka počuť, že jeho život má cenu bez ohľadu na momentálny stav, že vždy existuje nádej, bez ohľadu na to, aká zlá je situácia. Takýmto postojom môžeme zmierniť ich bolesť. Nepodávajme im smrteľnú injekciu, po ktorej ich čaká už iba plastové vrece na mŕtvoly.
Zástancovia eutanázie tvrdia, že aktivisti, ktorí bojujú proti eutanázii sú monštrá. Snažia sa totiž vytvoriť obraz o strašných démonoch, sadistoch, ktorých teší týrať chorých a starých. V skutočnosti sa však iba snažíme ochrániť hodnotu ľudského života a veríme, že „dôstojné umieranie“ znamená zničiť bolesť a pri tom nezabiť pacienta.
Lia Millsová