Hovorí sa, že Francúzi to robia inak. Čo presne sa však pod tým „to“ skrýva, nikto nešpecifikuje.
Bolo tomu tak, kým sa pred pár dňami v novinách neobjavila informácia, že francúzska agentúra Ifop, ktorá zabezpečuje prieskumy verejnej mienky, vybrala skupinu 18 občanov, aby reprezentovali obyvateľstvo Francúzska. Tí rozhodli, že by bolo dobré, keby mali Francúzi možnosť asistovanej samovraždy ako aj eutanázie za istých, veľmi zvláštne definovaných, okolností.
Nikde sa neuvádza, prečo bola agentúra požiadaná o náhodný výber 18 Francúzov do „Konferencie občanov“. Ani prečo bola skupina poverená takým významným rozhodnutím v mene všetkých občanov.
Došlo k tomu po rokovaní francúzskej rady pre lekársku etiku, ktorá navrhla, aby bola asistovaná samovražda vo výnimočných prípadoch povolená.
Môžeme povedať, že posúvať problém ako je tento cez rôzne porady, je „francúzske“. Má to taktiež isté politické výhody pre francúzskeho prezidenta, ktorým je Francois Hollande.
Hollandeho vláda má už nejaký čas ťažkosti a dozvedel som sa, že je čím ďalej, tým menej obľúbená. Ako lepšie predložiť spornú, kontroverznú tému, ak nie skryť ju za rozhodnutie „Konferencie občanov“ a rozhodnutie etickej komisie predstaviť pod hlavičkou „vôle ľudu“? „Ja? Ale nie!“
Podľa webovej stránky MedicalXpress „Konferencia občanov“ „podporuje eutanáziu len za veľmi špecifických okolností, ako je napríklad situácia, keď pacient nie je schopný vyjadriť svoj súhlas. Legalizovanie tejto metódy vo všeobecnosti vylučuje“.
Čože? Eutanázia bez súhlasu pacienta? A čo so všetkými úbohými ľuďmi, ktorí súhlas chcú dať! Žartujem, ale myslím, že chápete, o čo mi ide.
Paradoxne Konferenciu citovali nasledovne: „Možnosť spáchať asistovanú samovraždu... je v našich očiach opodstatneným právom pacienta, ktorý je blízko smrti alebo trpí smrteľnou chorobou. Jeho rozhodnutie však má byť založené predovšetkým na jasnom súhlase a pacient si musí byť svojho rozhodnutia plne vedomý.“ Takže v prípade spôsobilých pacientov je súhlas nevyhnutný, ale od ostatných sa nevyžaduje.
Tým sa kruh uzatvára. Ak chcete zomrieť, môžete o to požiadať a veľkorysý národ vám vyhovie. Ale ak smrť nechcete alebo o ňu nedokážete požiadať, dostanete ju tak či tak.
Skupina samozrejme žiadala aj paliatívnu starostlivosť. No je to len zásterka. V súčasnosti má prístup k paliatívnej starostlivosti iba jeden z piatich Francúzov. Ako tu možno hovoriť o voľbe pacienta?
Veriť presviedčaniu vlád, že zabezpečia, aby občania, ktorí chcú paliatívnu starostlivosť, netrpeli, je utópia založená na príklade jedného z piatich pacientov. Hlavne v situácii, keď všetky európske ekonomiky stagnujú. Ale možno to celé zle chápem: azda zabíjanie tých, ktorí nedostanú šancu na dobrú starostlivosť, je najľahším spôsobom ako zlepšiť štatistiky.
Francúzske pohŕdanie byrokraciou a vládou je dobre známa a, dovolím si povedať, sympatická vlastnosť. Rozhodne im môžeme závidieť odbory, Francúzi pravidelne pochodujú ulicami s nápismi: „Je proteste!“ (v preklade: protestujem). Čas ukáže, či tomu tak bude aj v tejto veci. Hlavne, keď posledné prieskumy ukázali, že „92% opýtaných podporuje eutanáziu ľudí so smrteľnými a neznesiteľnými ochoreniami“. Výsledky pochádzajú z prieskumu, ktorý vykonala agentúra Ifop.
Počkať! Nepočuli sme meno Ifop už niekde?
Paul Russell