Tradícia nás učí, že svätý František z Assisi ako prvý zostavil betlehemské jasličky, aby inšpiroval a povzbudil k väčšiemu uvedomeniu si zázraku prvých Vianoc. Bolo to v roku 1223 a František vytvoril scenériu v jaskyni pri Greccio v Taliansku, kde umiestnil voskovú figurínu dieťaťa Ježiša a muža so ženou, ktorí hrali Pannu Máriu a Jozefa. Do scény zakomponoval taktiež živého somárika a vola. Miestni pastieri strážili svoje stáda v neďalekých kopcoch rovnako, ako pastieri v Betleheme strážili ovce v prvý Štedrý deň.
V životopise svätého Františka, Život svätého Františka z Assisi, svätý Bonaventúra opisuje, čo sa stalo v ten večer:
Bratia sa zhromaždili, ľudia sa zbehli na to miesto, les sa ozýval hlasmi. Tá posvätná noc sa stala slávnou vďaka mnohým žiariacim svetlám a zvučným žalmom chvál. Boží muž [sv. František] stál pred jasličkami, plný zbožnosti a úcty, pretekal slzami a žiaril šťastím; sväté Evanjelium zaspieval František, levita Krista. Potom kázal ľuďom o narodení chudobného Kráľa; a keďže nebol schopný vysloviť jeho meno pre nesmiernú jemnosť svojej lásky, nazval Ho betlehemským Dieťatkom.
Prvá scéna Narodenia Pána v jasličkách sa stala natoľko populárnou, že sa zrodila tradícia, kedy ľudia z okolia vytvorili svoje vlastné živé jasličky, aby oslávili Vianoce. Nakoniec kresťania po celom svete slávili Vianoce so svojimi vlastnými jasličkami, často vytvorenými zo sôch. Jasličky ostali na mieste, na námestiach, v kostoloch a domoch. Okrem dieťaťa Ježiša, Panny Márie a svätého Jozefa sa na scéne objavili anjeli, pastieri, ovce, ťavy a traja králi, ktorí putovali, aby doniesli dary malému Ježiškovi a jeho rodičom.
Každé vianočné jasličky nás jednoducho pozývajú k otvoreniu srdca a mysle pre mystérium Života. Je to stretnutie s Večným Bohom, ktorý ako druhá Osoba Svätej Trojice vstúpil do dejín a stavu smrteľnosti. Predstavuje sa nám v mystickej scéne prvých jasličiek, aby ho všetci videli (aj keď popravde sa stal človekom už o nejakých deväť mesiacov skôr!). Aj keď ho málokto stretol počas prvých Vianoc v jednoduchom a prostom príbytku v Betleheme, netrvalo dlho a celý svet vedel, že prišiel pre všetkých: bohatých aj chudobných, hriešnikov aj svätcov, veriacich aj neveriacich.
Vianoce nás zakotvujú v hlbokom posolstve blízkosti Toho, kto stvoril svet; Toho, ktorý sa stal človekom a prebýval medzi nami - Emmanuel. Boh, ktorý stvoril celý vesmír a vytvoril človeka z prachu, zobral na seba našu ľudskosť - bez hriechu - a zaujal svoj prvý príbytok medzi ľuďmi rovnako ako ktokoľvek iný - v lone Panny Márie.
Žiaľ, tak ako na prvé Vianoce, keď iba niektorí ľudia rozoznali zázračný dar, ktorý vstúpil do ľudského bytia, tak je to aj s ľudským životom dnes. Toľkí zabúdajú na neskutočný zázrak každého počatia. Zabúdajú, že večné Logos - Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami - najprv ako zárodok, plod a potom vyvíjajúce sa dieťatko. Vtelenie Pána posväcuje každé tehotenstvo, každé lono a každé vyvíjajúce sa dieťatko v lone. A čo viac, prvý Kristov vykupiteľský čin sa začal z lona Panny Márie, jeho matky. Svätý Pavol to opisuje najlepšie:
Veď v ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi (Efezanom, 1,4-6).
Ak na to ľudstvo zabúda, kráča po zvrátenej ceste. Nielenže je vznikajúci život často odmietaný, zraniteľný život sa všade napáda a znevažuje. Mnohí myslia iba v časných pojmoch a zabúdajú, že sme tvorení duchom, telom a dušou.
Svätý František chcel, aby všetci na Štedrý večer videli a rozumeli dôvodu oslavy Vianoc - Ježiš, betlehemské Dieťatko, Svetlo, ktorého zrodenie zlomilo tmu, rozohnalo temnoty a umožnilo nám pochopiť zmysel a hodnotu našich vlastných životov a dejín. Uprostred narastajúcej sekularizácie a dekristianizácie našej kultúry zázrak Vianoc objíma ľudskosť v jej pôvode a znovuzrodení, ktoré nám bolo dané v zázračnú zimnú Noc. Vtelenie odhaľuje v neporovnateľnej a úžasnej hĺbke, že každý ľudský život má dôstojnosť v Tom a skrze Toho, ktorý sa stal človekom.
Mojou vianočnou modlitbou nech je pripomínanie si bezpodmienečného daru Lásky, ktorý vstúpil do ľudských dejín, a potom pre nás zomrel, aby sme boli zachránení z hriechu. Modlím sa, aby nastal koniec všetkým formám násilia proti dôstojnosti života a aby všetci objavili večný zmysel Vianoc v Kristovi a Bohu Otcovi na nebesiach.
Požehnanie dieťaťa Ježiša nech vás sprevádza počas Vianoc i Nového roka.
Shenan Boquet