Keďže v Írsku prešiel zákon, ktorý povoľuje interrupciu v akejkoľvek fáze tehotenstva pokiaľ sa žena vyhráža samovraždou, z malinkého ostrovného národu Malty sa stal posledný člen Európskej únie bojujúci proti interrupciám.
Europoslanci Malty patrili v EÚ k malej skupinke, ktorá pracovala proti nedávno zamietnutému návrhu socialistov a zástancov interrupcií, ten by prinútil členské štáty zvážiť či priama interrupcia nie je „právom“. Ale denník Times of Malta 12. decembra uverejnil názory čitateľov, v ktorých varujú, že Správa Estrela nebola posledným pokusom zaviesť interrupčnú politiku Európy v ich krajine.
„Keď si deň čo deň prezerám pro-life články, znepokojuje ma stav pro-life práce na Malte. Je náš spôsob vzdelávania spoločnosti pokiaľ ide o budovanie kultúry života dostatočný? Pripravujeme sa na ďalší útok niektorého z orgánov EÚ,“ pýta sa Miriam Sciberras.
Upozornila na to, že krajiny schvaľujú zákony, aby v mene „voľby, slobody, homofóbie a súcitu ospravedlnili najohavnejšie zločiny“, zatiaľ čo „skutočný význam týchto slov“ je „prekrútený tak, aby znamenal presný opak toho, o čo v skutočnosti ide.“
„Prišla doba, kedy musíme byť pripravení a ostražití,“ povedala.
Hlasovanie o Správe Estrela bolo veľmi tesné, jej zavedenie by okrem iného znamenalo „sexuálnu výchovu“ pre štvorročné deti, za hlasovalo 334 poslancov, proti 327 a hlasovania sa zdržalo 35 poslancov. Podľa zamietnutej správy „by v záujme ľudských práv a zdravia malo verejné zdravotníctvo poskytovať legálne a bezpečné interrupcie dostupné vo všetkých členských štátoch pre všetkých vrátane žien, ktoré nie sú občanmi danej krajiny, keďže mnohé z nich tieto služby kvôli reštriktívnym zákonom o interrupciách vyhľadávajú mimo krajiny, z ktorej pochádzajú.“
Europoslanci Malty podporili náhradné uznesenie, podľa ktorého „formulácia a zavedenie politiky týkajúcej sa sexuálneho a reprodukčného zdravia a práva na sexuálnu výchovu v školách patrí do kompetencií členských štátov.“
Hoci je Malta, prevažne katolícka krajina, signatárskym štátom jedného z kľúčových dohovorov OSN podporujúcich interrupcie, proti medzinárodnému lobovaniu za interrupcie sa postavila hneď od začiatku. Keď bol podpisovaný Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Malta medzi podmienky ratifikácie zahrnula formálne definované „výhrady“ pričom to komentovala slovami, že sa tým pádom necíti byť viazaná jedným konkrétnym paragrafom vzhľadom na to, že „by mohol byť chápaný tak, že Malta sa zaviazala zlegalizovať interrupcie.“
Väčšina z 28 členských štátov EÚ umožňuje interrupciu „na vlastnú žiadosť“ a u väčšiny je interrupcia možná do 12. týždňa tehotenstva. Výnimkami sú Írsko, ktoré v súčasnosti povoľuje interrupciu v akejkoľvek fáze tehotenstva a Spojené kráľovstvo, kde je interrupcia možná do 24. týždňa tehotenstva u detí, ktorým nebol diagnostikovaný žiaden hendikep, ide o jednu z najvyššie nastavených horných hraníc interrupcie v Európe. V Spojenom kráľovstve eugenická výnimka umožňuje interrupciu detí s podozrením na nejaký hendikep kedykoľvek v priebehu tehotenstva.
Sciberras upozornila na to, že v Írsku už vláda donútila katolícku nemocnicu podieľať sa na interrupciách aj napriek tomu, že dohody EÚ ochraňujú právo na výhradu vo svedomí a na náboženské vyznanie.
„Naša vláda a zákonodarcovia by mali byť pred týmto precedentným prípadom na pozore,“ napísala a nazvala to „do očí bijúcim príkladom toho, čo sa stane, keď liberáli všetkým vnútia svoj postoj a nikomu nedovolia nesúhlasiť či už z princípu, kvôli morálke alebo výhradám svedomia.“
Varuje tiež, že „liberálne krídlo politických strán Malty začína podľa všetkého získavať prevahu.“
„Maltskí politici a cirkevní lídri by si mali uvedomiť, čo to v skutočnosti znamená, skôr než bude neskoro. Liberálne zákony nie sú naozaj také liberálne, keď tí, ktorí s nimi nesúhlasia sú zastrašovaní alebo donútení podvoliť sa.“
„Beda nám, ak európske právo z akýchkoľvek vykonštruovaných dôvodov zlyhá a neochráni naše právo na výhradu vo svedomí.“