Vatikanista Matteo Matzuzzi, pre denník Il Foglio analyzoval dôvody, ktoré v priebehu niekoľkých dní viedli k odvolaniu kardinála Burkeho z vedenia dvoch rímskych kongregácií. Za hlavný dôvod považuje „úplne odlišné“ chápanie Cirkvi. Rozhovor s kardinálom Burkom odvysielaný 12. decembra na EWTN [globálna katolícka televízna sieť, pozn. prekl.] viedol ku konečnému rozkolu. Kardinál Burke v ňom vyjadril pochybnosť, či apoštolská exhortácia Evangelii Gaudium môže byť vôbec považovaná za súčasť pápežského Magistéria. V pozadí je tiež vplyv, ktorý mal kardinál počas pontifikátu pápeža Benedikta XVI. na výber biskupov v Spojených štátoch. Časť americkej cirkvi videla príležitosť zbaviť sa tohto vplyvu v pápežovi Františkovi. Zjavne boli úspešní. Matzuzzi hovorí o „čistke“ voči kňazom, ktorí sú úzko spriaznení s Benediktovým chápaním Cirkvi. Kvôli lacným oslavám pápeža Františka ako „reinkarnácie benevolentného“ pápeža Jána XXIII., Matzuzzi spája, nie bez jemnej, hlbšej súvislosti „očistu“ a „benevolentného Františka“. A toto opäť naznačuje neobľubu tradície u nového pontifika.
Dôvody odvolania kardinála Burkeho
5,766
napísal Matteo Matzuzzi
Nie len Burke. Mnohí vplyvní kardináli boli tiež odvolaní. Bolo to očakávateľné (a legitímne). Dôvodmi boli amoveatur bez promoveatur. [odvolanie bez povýšenia] Ide tu o konkrétne chápanie Cirkvi a etických otázok.
Nemohlo to byť inak, hovorí sa okolo Tiberu, keď sa komentuje odvolanie kardinála Raymonda Burka z Kongregácie pre biskupov. Františkovo chápanie Cirkvi je príliš vzdialené od chápania tohto prominentného experta na kánonické právo, ktorého Benedikt XVI. priviedol zo St. Loius do Ríma a požiadal ho, aby viedol Apoštolskú Signatúru. Za prvé, Bergoglio má takmer hrôzu z myšlienky, že vstúpi do svojej poľnej nemocnice a uvidí smutných kňazov, ktorí sú už len sprievodcami v kostoloch zmenených na múzeá. Za druhé, Burke je naopak nekompromisným podporovateľom tridentskej omše Coram Deo, brokátových mitier a Cappy magny, ktorá sa neobjavila od konkláve zvolaného pred 50 rokmi Pavlom VI. , akoby úradu kardinála stále dominoval baldachýn Sixtínskej kaplnky.
A ešte tu je nesúlad v názoroch na nediskutovateľné princípy, ktorý postupne vyoral hlbokú brázdu. Zatiaľ čo František slávil výročie Evangelium Vitae na svätopeterskom nádvorí, ale iba raz zacitoval významnú encykliku Jána Pavla II. o ochrane života od počatia po prirodzenú smrť, Burke na podobnom podujatí na Pápežskej univerzite Urbaniana v tom čase mal katechézu preniknutú ostrosťou a jasným bojom za nenarodený život. Zatiaľ čo pápež odmieta obťažovať a prenasledovať boží ľud a žiada hovoriť o nediskutovateľných hodnotách iba v určitých kontextoch, americký kardinál varoval pred reťazami šíriacej sa otravy laicizmu [sekularizmus].
„Stačí si otvoriť noviny alebo zapnúť televíziu a vidíme, že kresťan je stále menej tolerovaný, že sekulárna agenda neustáva vo svojej snahe potlačiť svedectvo verných kresťanov na druhé miesto, zastrašiť a udusiť,“ povedal kardinál s výrečnosťou biblického proroka pri otvorení stretnutia Inštitútu Dignitatis Humanae . „Nesmieme podľahnúť tejto taktike,“ povedal Burke.
Určite, povedal František, ale cirkevná pozícia v týchto otázkach je známa, nemusí byť opakovaná každý deň. Zatiaľ však kardinál prefekt apokalypticky vysvetľuje, že sa stačí pozrieť, aby sme videli, že „ politickí lídri sa neúnavne zaoberajú stále ďalším liberalizovaním potratov “ v Spojených štátoch. Ťažký hriech, ktorý volá po zodpovedajúcom odsúdení bez dlhého obťažovania Božieho milosrdenstva a dobroty: „Nemožno poznať tých, ktorí podporujú tak vážne porušenie morálneho zákona a stále im vzdávať úctu. To je škandál, protirečenie, chyba,“ povedal kardinál v rozhovore, ktorý poskytol niekoľko týždňov potom mesačníku v Minnesote.
Potom, pred niekoľkými dňami, nastal končený zlom v rozhovore s katolíckou televíznou stanicou EWTN: „odmietnuť katolíckym politikom prijímanie je absolútne správne: je to otázka poriadku. Eucharistia je svätá. Je to telo, krv a duša Kristova. Ktokoľvek vie, že je v stave hriechu, by sa nemal ani priblížiť ku Svätému prijímaniu.“
Všetko sa ešte zosilnilo pochybnosťami o apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium. Na otázku, čo si myslí o exhortácii, kardinál povedal: „Ešte ani nedokážem presne popísať tento dokument, ale zdá sa mi, že nemôže byť považovaný za súčať Magistéria.“ EWTN sa ho spýtala, čo si myslí o skutočnosti, že podľa pápeža Františka sa priveľa hovorí o potratoch, „homosexuálnych manželstvách“ a eutanázii. „Nikdy nemôžeme dostatočne zdôrazniť tieto záležitosti. Čelíme tu masakru nenarodených,“ odpovedal Burke.
Teda úplne opačné stanoviská. Medzi týmito dvoma nie je ten súlad, ktorý bol tak silný medzi kánonickým právnikom a Ratzingerom, ktorý často žiadal amerického kardinála o pomoc pri menovaní vhodného kandidáta pre americké diecézy. Los Angeles Times v editoriále napísali, že sa zdá, že prebieha čistka konzervatívnych kardinálov, - okrem Burka, Piacenzu a Bagnasca, ktorí boli odvolaní z úradov, sa to týka aj kardinála Charlesa Chaputa, filadelfského arcibiskupa. Chaput verejne kritizoval kurz, ktorý Bergoglio nabral minulého 1. júla: „Myslím si, že pápež sa nechcel dať zatiahnuť do politikárčenia. Ale otázky ako potraty a manželstvá nie sú politickými otázkami. Ide o otázky doktríny a morálky. A my, biskupi, všetci musíme o týchto veciach hovoriť.“ Arcibiskup v rovnakom kontexte hovoril o „istej nespokojnosti“ s Františkovým smerovaním, ktorá je pociťovaná vo verných častiach Cirkvi.
Rozhodnutia pápeža Františka o odvolaniach a menovaniach v Kongregácii pre biskupov, komentované v New York Times progresívnym historikom Albertom Mellonim, by znamenali, že „netreba byť konzervatívny, aby sa človek stal biskupom.“ Odvolanie Burka, napríklad, ukazuje iba legitímnu vôľu pápeža presadiť novú „generáciu biskupov“, tvrdí aj progresívny vatikanista John Allen. Úplne odlišnú generáciu od tej, čo dozrela v minulých dekádach.