Moskva - 25 rokov po páde komunizmu a 23 rokov po zániku Sovietskeho zväzu štvornásobne vzrástol počet Rusov označujúcich samých seba za kresťanov. V niektorých krajinách bývalého sovietskeho bloku ostáva kritický stav náboženskej slobody.
V roku 1989 sa vedelo, že len 17 percent Rusov vyznáva ortodoxné kresťanstvo. Odvtedy tento počet štvornásobne vzrástol. Dnes, 68% Rusov sa priznáva k Ruskej ortodoxii. Najnovší prieskum vydaný nezávislým Centrom Levada 15.- 18. novembra minulého roku bol realizovaný v 130 mestách.
Ateizmus bol považovaný za oficiálnu štátnu ideológiu v Sovietskom zväze takmer až do jeho rozpadu. 75 percent obyvateľov Ruska sa v tom čase označovalo za ateistov. Už v roku 1991 toto číslo kleslo na 53%. Podľa výsledkov súčasného prieskumu centra Levada už len menej ako 19% obyvateľov vyznáva ateizmus. Na treťom mieste sú Moslimovia, ktorých počet vzrástol zo šiestich percent v roku 1991 na takmer 7% v roku 2013.
Napriek pozoruhodnému návratu ortodoxného kresťanstva, 70 rokov štátneho ateizmu zanechalo silné stopy. Historik a politológ Andrei Zubov prízvukuje: „70 rokov štátneho ateizmu nemožno prekonať za deň.“ Počet reálne praktizujúcich kresťanov ostáva nízky. Príslušnosť k ortodoxnému kresťanstvu je predovšetkým kultúrneho a historického charakteru. Je to súčasť ruského národného povedomia. Prieskum centra Levada zistil, že len 4 percentá ortodoxných kresťanov navštevuje každú nedeľu Božskú liturgiu. 17% sa zúčastňuje na liturgii iba na veľké sviatky. 35% respondentov povedalo, že nikdy v živote nevkročili do kostola. V roku 1991 83% respondentov uviedlo, že nikdy neboli na Svätom Prijímaní, týchto je teraz podstatne menej, ale stále ide o 62%.
Ruská ortodoxná cirkev už roky stavia nové kostoly a skúša rekristianizovať tie mestá, ktoré sa v sovietskej ére stali „ateistické“. „Nie sme schopní postaviť toľko kostolov, koľko by sme chceli a potrebovali,“ hovorí „Ministerstvo zahraničných vecí“ Moskovského patriarchátu.
Náboženská sloboda v ohrození
Zatiaľ čo ruská oddanosť ortodoxnému kresťanstvu zažíva svoju renesanciu, slobodné vyznávanie náboženstva ostáva v mnohých sovietskych republikách, ktoré sú dnes suverénnymi a nezávislými štátmi, nedovyvinuté. V mene „národnej bezpečnosti“ Kazachstan obmedzil náboženskú slobodu v roku 2011. Porušenie môže byť prísne potrestané. Náboženská literatúra podlieha vládnej cenzúre. Stavanie kostolov je prísne regulované. Biblie a iné náboženské knihy sú konfiškované, taktiež ikony a náboženské zobrazenia. Štát ich označuje ako „extrémistické náradie“.
Situácia v Uzbekistane je ešte kritickejšia. Obyvateľstvo je zväčša moslimské, kresťania sú menšinou. Ich náboženský život je podrobený mnohým obmedzeniam. V roku 2013 sa kresťania sťažovali, že čítanie Biblie je zakázané pod hrozbou väzenia. Podobná situácia je v Turkmenistane.