Minulý mesiac ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorý zakázal robenia reklamy potratom. Niektorí členovia dumy (ruského štátneho zhromaždenia) hovoria o tom, že by sa dokonca mohlo ísť ďalej - k zakázaniu samotného potratu. Ruská pravoslávna cirkev, v ktorej narastá počet konvertitov a „navrátilcov“, sa zapája tiež. Istý pravoslávny prelát označil potrat za „vzburu proti Bohu.“ Sám by som to lepšie nevyjadril.
Je to úžasný zlom v storočí, ktoré je už dávno známe svojou tragicky vysokou mierou potratovosti. Až donedávna pripadalo na priemernú ženu v Rusku 7 potratov za život. Dokonca aj The New York Times, ktoré veľmi nie sú baštou pro-life sentimentu, museli uznať, že vysoká miera potratovosti Ruska poškodzovala zdravie a plodnosť ruských žien. Ako noviny napísali v editoriáli v roku 2003, „V súčasnosti sa ruská vláda pokúša znížiť mieru potratov. Je to obdivuhodný cieľ, keď vezmeme do úvahy to, akú daň si vyžiadali mnohopočetné potraty na zdraví a plodnosti ruských žien.“ Nehovoriac o tom, akú daň si vyžiadali potraty vo forme nenarodených detí.
Potraty ruským obyvateľom nanútili boľševici (Komunistická strana Ruska pod vedením Lenina), ktorí keď prišli k moci, v roku 1920 povolili potraty až po fázu narodenia a to bez akýchkoľvek obmedzení. Ich cieľom bolo zničiť rodinu tým, že povzbudzovali ženy k potratom, aby mohli odísť z domu a pracovať. Rusko bolo prvou krajinou na svete, ktorá takýmto spôsobom vyhlásila nenarodeným deťom vojnu. Samozrejme však proti nim viedli vojnu aj inými spôsobmi, v podobe čistiek, masových popráv a gulagov.
Boľševici boli prví, ktorí vyvinuli sací prístroj na potrat, ktorý sa dodnes používa na potratových klinikách. Vyvinuli dve verzie tohto prístroja. Prvou bol elektrický sací prístroj, ktorý sa používa na potratových klinikách v Spojených štátoch a v ďalších krajinách. Druhou bol ručný vzdušný odsávač určený na ručné držanie a obsluhu, ktorý sa používa v menej rozvinutých krajinách, na miestach kde nie je dostupná elektrina.
PRI zohralo úlohu pri pomoci obrátiť Rusko späť k životu. V máji 2011 som sa zúčastnil prvého Demografického summitu, ktorý sa uskutočnil na Ruskej štátnej sociálnej univerzite v Moskve. S vysokopostavenými ruskými vodcami sme hovorili o potrebe chrániť život. Krátko potom bol schválený zákon, ktorý zakázal potrat nenarodeného dieťaťa, ktoré má viac ako 12 týždňov. Tiež sa zaviedla čakacia doba 2-7 dní pre ženy, ktoré chceli ísť na potrat a vyžadovalo sa, aby každý, kto reklamuje potratové služby, uviedol aj upozornenie, že „ potrat je nebezpečný pre zdravie ženy.“ Teraz je už samozrejme akákoľvek reklama potratov zakázaná.
Samostatne má každý z týchto zákonov zavedených do praxe ruskou vládou pomerne malý demografický vplyv. Ruská vláda napríklad vypláca jednorazový bonus vo výške $13 000 za každé novonarodené dieťa. Podľa ruského demografa Igora Beloborodova však tento štedrý bonus presvedčil iba 8 percent párov plodného veku, aby uvažovali o ďalšom dieťati.
Zvyšujúci sa účinok všetkých doterajších pro-life a pronatálnych postupov je oveľa významnejší. Aj keď podľa Ministerstva zdravotníctva Ruska na každé narodenie živého dieťaťa pripadá 1,7 potratov, tento pomer sa znižuje s tým, ako stúpa miera pôrodnosti a potraty sa postupne stávajú menej bežné.
Výsledkom prijatia osvietenej politiky na ochranu posvätnosti ľudského života sa úpadok ruskej populácie v podstate zastavil a krajina sa tak začala uberať stabilnejším demografickým smerom.
Ruská demografická zima sa síce ešte neskončila, no už sa ukazujú znaky jarného otepľovania.