Obyvatelia Sadadu pri Homse, ktorí z tohoto sýrskeho viac-menej pravoslávneho mesta utiekli, keď ich posledný mesiac napadli rebeli, sa teraz vracajú domov a zisťujú rozsah zverstiev, ktoré sa javia ako najhorší akt protikresťanského prenasledovania odkedy vojna v Sýrii začala.
Správy, ktoré poslali predstavení cirkvi katolíckemu charitnému združeniu Aid to the Church in Need (Pomoc pre cirkev v núdzi), vysvetľujú, ako v tomto starovekom kresťanskom meste, spomínanom v Biblii (Ezechiel), zraniteľných ľudí bez možnosti utiecť - vrátane starých, postihnutých, žien a detí - podrobovali mučeniu ako napríklad obeseniu. Cirkevné zdroje uvádzajú, že v dvoch rozličných masových hroboch bolo nájdených 30 tiel.
V studni v Sadade boli nájdené pozostatky šiestich členov jednej rodiny, konkrétne Matanios El Sheikh, 85 ročný, jeho manželka, Habsah, 75 ročná, ich dcéra, Njala, 45, a ich vnuci Ranim, 18 ročný, študent prvého ročníka na univerzite a jeho 16 ročný brat Fadi, ktorý bol v predposlednom ročníku na strednej škole.
Správy uvádzajú, že boli hodení do studne 26. októbra spolu s babkou dvoch chlapcov po otcovi, 90.-ročnou Miriam. Na ich pohrebe, ktorý sa konal v pondelok 4. novembra, sa zišla komunita, ktorej počiatky v meste sa datujú do obdobia 2000 rokov pred Kristom a začali oplakávať stratu tých, ktorých cirkevní predstavení označili za „mučeníkov.“Tieto zverstvá sa diali počas týždňovej okupácie Sadadu zoskúpeniami Al-Nusra Front a Daash, rebelskými silami, ktoré podľa cirkevných predstavených využili 1500 rodín ako „ľudské štíty“ pri pokuse zastaviť vládne jednotky pri znovudobytí dediny.
Tragédia v Sadade sa začala 21. októbra, keď rebelské sily vnikli do mesta a vykonali to, čo sýrsky pravoslávny arcibiskup Selwanos Boutros Alnemeh, metropolita sýrskej pravoslávnej cirkvi v Homs a Hame, nazval „najzávažnejší a najväčší masaker kresťanov“ odkedy konflikt v Sýrii vypukol v marci 2011, ako informala tlačová agentúra Fides.
Najmenej 2500 rodín utieklo a nemali nič než šaty, ktoré mali na sebe, do miest ako Homs, ktorý je vzdialený 60 kilometrov, alebo aj ďalej do Damasku, Al-Fhayle, Maskane, Fayrouza, Zzaydal a inde.
Niektorí z tých, čo unikli, išli osem kilometrov peši, aby našli útočisko. Tí, ktorí neboli schopní uniknúť zo Sadadu boli rýchlo obkľúčení rebelmi ako súčasť pokusu odraziť protiúder síl verných sýrskemu prezidentovi Basharovi Al Assadovi. V nasledujúcich dňoch bolo 30 ľudí zranených a 10 hlásených ako stále nezvestných.
Popis arcibiskupa Alnemehe a ďalších predstavených cirkvi zachytáva rozsiahle rabovanie a ničenie obchodov, domov a vládnych budov, rovnako ako štátnej nemocnice, kliniky, poštového úradu a škôl.
Podľa správ mládežníci opisovali vysmievanie a urážky proti ich vlastnej kresťanskej viere a po cirkevných pamiatkach boli písané obscénne slová.
V Sadade, kde sa hovorí aramejčinou, jazykom Ježiša Krista, je až 14 kostolov, jeden z nich je kostol sýrskej pravoslávnej cirkvi Sv. Teodora, ktorý bol zabraný rebelmi a znesvätený.
Počas interview 4. novembra pre Aid to the Church in Need (Pomoc pre cirkev v núdzi), melchitský grécko-katolícky patriarcha Gregorius III. Damašský povedal: „Ako môže niekto urobiť také nehumánne a beštiálne veci starému manželskému páru a ich rodine? Nerozumiem, prečo sa svet nepostaví proti takýmto brutálnym činom.“
Opakujúc svoju výzvu na zastavenie prísunu zbraní do Sýrie, osobitne pre extrémistické rebelské skupiny, patriarcha Gregorius povedal, že toto zverstvo podnietilo ďalšiu vlnu emigrácie kresťanov zo Sýrie.
Rovnako povedal, že až doteraz veriaci považovali Sadad za bezpečné miesto, v porovnaní s napríklad Homsom, kde kresťanské komunity boli už atakované.
Opísal toto zverstvo ako „znak vzostupu fundamentalizmu a extrémizmu“ v krajine a povedal: „To, čo sa stalo v Sadade je veľmi dôležité v tom, že vydesených kresťanov tlačí k opusteniu krajiny.“
„Počul som od diecézneho kňaza [zo Sadadu] a [miestneho] biskupa, že veľký počet ľudí opúšťa Sýriu.“