Niekto by si mohol myslieť, že opäť žijeme v dňoch renesancie. Neslýchane vysoké výdavky biskupa z Limburgu na „luxusné“ budovy ho dostali na titulky novín s označením „Protz-Bischof“(Okázalý biskup). Škandal zatriasol diecézou a Rím rozhodol, že kvôli tomu v októbri 2013 strávi biskup Tebartz-van Elest nejaký čas mimo diecézy, zatiaľ čo komisia preskúma celú záležitosť. Zatiaľ čo čaká na konečné rozhodnutie, utiahol sa do bavorského kláštora v Metten.
Podľa reakcií v tlači, diecézy a hlasov zo širšej verejnosti by sa mohlo zdať, že urobil niečo oveľa vážnejšieho. V skutočnosti je táto záležitosť o niečom úplne inom, ako o stavebnom projekte, ktorý prešvihol rozpočet. Ba čo viac, zakrýva sa tým fakt, že tam pretrváva oveľa väčší škandál, menovite rozdelenie, ktoré trhá cirkev v Nemecku už dlhší čas. Veľa členov diecéznej rady, veľa kňazov a laikov v Limburgu sa vyjadrilo, že by neprijalo späť ich biskupa ani v prípade, že by jeho meno bolo očistené. Vyjadrili sa tak na tlačových konferenciách, v interview a oficiálnych vyhláseniach. Ich argumentom je, že ak dôvera bola stratená, už nemôže byť obnovená. To hovorí veľa, nielen o nedostatku kresťanského ducha v diecéze, ale osobitne aj o vzťahu katolíkov k Rímu. „Oficiálna cirkev (Amtskirche) si môže hovoriť, čo chce, my, ktorí sme cirkev, hovoríme a rozhodujeme sa inakšie“; to je typ ich argumentácie. Cirkev v Nemecku tak sedí na skrinke s pušným prachom, kde na vytvorenie prostredia z ktorého vzíde schizma, stačí iba, aby bolo meno biskupa očistené a on poslaný späť do diecézy.
Čo sa presne stalo? Za predošlého biskupa, Franza Kamphausa, sa biskupský palác dostal mimo užívania. Počas 25. rokov jeho služby žil v seminári, pretože bol predtým jeho rektorom a chcel tam ostať bývať aj potom. Keďže budova je krásna a historicky cenná, priamo v centre mesta pri katedrále, bolo nevyhnutné zvážiť jej renováciu. To sa udialo až za jeho nástupcu, Tebartz-van Elsta, a nielenže bola pôvodná budova zrekonštruovaná, ale bolo vytvorené aj nové diecézne centrum, v ktorom by mal biskup takisto svoj apartmán. To bolo v záujme diecézy a uchránila by si tak svoj cirkevný majetok aj pre ďalšie generácie. To by bolo všetko dobré a pekné. Ale, rozbuška pre škandál vybuchla, keď namiesto rozpočtu 2 milióny Eur, a po jeho zvýšení na 5,5 milióna Eur, sa konečný účet zastavil až na 30. miliónoch.
Toto sa zjavne neudialo počas jedného dňa, ale po kúskoch. Naviac, biskup nerozhodoval sám o týchto rozhodnutiach, ale mal komisiu. Či to bolo alebo nebolo scestné, či nebol preto iba sám zodpovedný za prijatie „zlých“ rozhodnutí, a či toto prekročenie rozpočtu bolo v prvom rade zlým rozhodnutím, stále ešte zostáva nerozhodnuté. Rím určil, že po vypuknutí škandálu, biskup sa má na čas utiahnuť mimo diecézy, zatiaľ čo komisia preskúma povahu obvinení a zistí, či je na nich niečo pravdy. Zaujímavé je však poznamenať, že architekt, ktorý bol zodpovedný za projekt, Michael Frielinghaus, ktorý je zároveň predsedom nemeckej asociácie architektov, sa vyjadril, že to bola adekvátna cena za tento typ stavebných prác, takisto to hodnotí architektonický kritik, Rainer Haubrich, ktorý potvrdzuje, že to bude trváci a nádherný komplex bez toho, aby bol luxusný. Diecéza bude môcť užívať tieto priestory aj počas ďalších generácií, čo prídu.
V skutočnosti sa nezdajú byť problémom peniaze vynaložené na projekt (pochádzajúce zväčša z nadácie založenej v 19. storočí, ktorej zdrojmi mohol biskup voľne disponovať pod dohľadom správnej rady) – aj keď to bolo perfektnou zámienkou – ale to, že Tebartz-van Elst stúpil do osieho hniezda. Jeho predchodca Kamphaus mal povesť liberála (odmietal napríklad poslúchať nariadenia pápeža Jána Pavla II., aby vystúpili zo systému štátneho potratového poradenstva, ktoré vyžadovalo, aby dali podpis na certifikát, ktorý žene umožnil ísť ďalej na potrat, a tak poskytli blízku materiálnu pomoc k činu) a jeho konzervatívny nástupca bol tým predurčený na to, aby si urobil nepriateľov. Zoznam potyčiek je dlhý.
Na začiatku, napríklad, Tebartz-van Elst odvolal kňaza, Petra Kollasa, z jeho úradu rektora, potom čo menovaný požehnal homosexuálnemu páru v katedrále vo Wetzlar v auguste 2008 (niektorí pokladajú toto za koreň biskupových neskorších problémov v diecéze). Potom vymenil tlačového hovorcu a hlavu diecézneho tribunálu ľuďmi, ktorých mu odporučil konzervatívny kardinál Meisner, arcibiskup z Kolína, čo hneď vyvolalo rozruch medzi kňazmi v diecéze. List z júna 2009, podpísaný jedenástimi kňazmi, kritizoval „prepychový gýč,“ „prázdne slová“ a „klerickú pýchu“ ako dôsledok biskupovho riadenia. To ukazuje, že vzbudzoval hlbokú neľúbosť, keď sa pokúšal reformovať diecézu a robiť rozhodnutia, ktoré záviseli od neho. Čím viac ľudí odvolával z ich pozícií, tým viac si narobil nepriateľov. Liberáli besneli, kritizovali biskupa za jeho prísnu ruku, hovorili o „autoritatívnom štýle cirkvi klerikov fixovaných na Rím,“ keď oni chceli pokračovať v budovaní vlastnej súkromnej cirkvi, ktorá je duchom, keď nie menom, už teraz protestantská.
V tieni šplhajúcich sa stavebných nákladov a škandálu, ktorý z toho povstal, bol pápežom Františkom poslaný kardinál Lajolo, aby navštívil diecézu v strede septembra 2013 (aj keď to nebola oficiálna vizitácia). Snažil sa odbúrať napätie, keď požiadal diecézu, aby začala odznova a biskupa, aby lepšie komunikoval, ale hovoril takisto o mediálnej kampani proti biskupovi. Tebartz-van Elst požiadal o odpustenie a súhlasil, že urobí rozpočet a náklady viac transparentnými.
Ale ako sa zdá nič nemohlo uzmieriť liberálov, ktorí nechceli nič iné, ako vidieť biskupa odchádzať. Počas diecézneho stretnutia v novembri bolo vyhlásené, že nový začiatok sa zdá byť nemožný. Počas verejnej debaty 14. novembra, hlava dekanátu vo Frankfurte, Johannes zu Eltz, hovoril o nutnosti uznať nesprávne rozhodnutia vo výbere biskupov. Tí, ktorí sú zodpovední za výber, menovite pápež a diecézna kapitula, by mali „žiadať veriacich o odpustenie.“ Nebol tam nikto, kto by biskupa obhajoval a vyhlásili, že sa nenašiel žiadny seriózny obhajca Tebartz-van Elsta z oblasti výskumu, vedy alebo novinárstva. Keď trochu poznáte konzervatívnu katolícku intelektuálnu scénu v Nemecku, pochopíte, aké absurdné a neopodstatnené bolo toto vyhlásenie. Plenárne stretnutie Centrálnej komisie nemeckých katolíkov (Zentralkommittee deutscher Katholiken), najprominentnejších reprezentantov katolíckych laikov, nebolo o nič lepšie a rovnako vyhlásilo, že Tebartz-van Elst by sa nemal vracať. Iba jeden osamelý hlas sa ozval proti. Člen benediktínskeho sekulárneho inštitútu „Svätého Bonifáca“ povedal, aký je šokovaný tým, ako je biskup zosmiešňovaný a vylučovaný a nad nedostatkom kresťanského ducha, ktorý si všimol.
Odvtedy prešli tri mesiace. Dúfajme, že ľudia využili tento čas dobre na reflexiu, pretože čoskoro sa veci uzatvoria; či to bude podľa ich chuti, to je iná otázka. V nedeľu nemecký novinový magazín Focus dával reportáž online, že komisia poverená biskupskou konferenciou, aby preskúmala túto záležitosť, dospela k nasledujúcemu záveru: Tebartz-van Elst nepremrhal žiadne peniaze na diecézne centrum, ani nikoho neobišiel pri rozhodovaní. Tieto novinky však boli nezaručené a nemôžu mať váhu oficiálneho stanoviska. Odvtedy hovorca biskupskej konferencie Matthias Kopp vysvetlil, že komisia ešte neukončila svoju prácu a že jej zistenia pôjdu najskôr smerom k biskupom a potom do Ríma, predtým, ako budú oznámené verejnosti. Ale interview s biskupom Georgom Gänsweinom, prefektom pápežovej domácnosti, ktoré bolo o týždeň skôr, ukazuje tým istým smerom; pretože Gänswein vyhlásil, že si myslí, že Tebartz-van Elst bude zbavený viny.
Čo sa stane s diecézou? Alternatívy prezentované novinami Focus, ktoré sa odvolávajú na seriózne zdroje, by boli rozpustiť diecézu, stala by sa tak časťou diecéz Mainz a Trier, alebo vyslať pápežského administrátora z Ríma, a tak obísť diecéznu radu. Prvé riešenie je od nemeckej episkopálnej konferencie, druhé z Vatikánu. Čo sa však skutočne stane, ostáva otvorené. Nech to je čokoľvek, priama vzbura je reálnou možnosťou, ak sa to nebude páčiť rebelantským kňazom, administrátorom a ich nasledovníkom, ako sa to v udalostiach počas posledných mesiacov ukázalo. Ak sa pápež vyhne konfliktu a Tebartz-van Elst sa nevráti do diecézy, veci sa pravdepodobne ukľudnia. Ale výsledok tohto by bol falošný mier, druh ticha, ktoré je prítomné pred búrkou, pretože nič by sa tým nevyriešilo, nič by sa tým nezlepšilo. Jedine skutočné obrátenie sŕdc v diecéze a nemeckej cirkvi všeobecne (Limburg jednoducho odráža celkového prevládajúceho ducha) spolu s novým chápaním toho, čo služba cirkvi znamená, rovnako ako toho, čím cirkev je, môže priniesť skutočný pokoj. V rozpore so všeobecným chápaním katolícka cirkev nie je demokratická inštitúcia, ale mystické telo Kristovo, ktoré je ráňané každý raz, keď rebelantstvo, nenávisť a nesúhlas dvíhajú svoje škaredé hlavy. Modlime sa za autentickú obnovu, aby 500-ročné výročie protestantskej reformácie v Nemecku v roku 2017 nepripomenulo túto udalosť jej novým opakovaním.