Benedikt XVI. píše matematikovi - ateistovi

Vo svojom utorkovom online vydaní taliansky denník La Repubblica publikoval úryvky z nedávneho listu emeritného pápeža Benedikta XVI. Piergiorgiovi Odifreddimu, profesorovi matematiky na univerzite v Turíne, plodnému autorovi a otvorenému ateistovi.

List emeritného pápeža bol neskorou reakciou na Odifreddiho knihu z roku 2011 Caro Papa, ti scrivo (Drahý Svätý Otec, píšem Ti).

Táto kniha, napísaná vo forme otvoreného listu, je komentárom na Ratzingerovu knihu Úvod do kresťanstva, objasňujúcu apoštolské Vyznanie viery. Bola publikovaná v roku 1968, keď bol Ratzinger ešte profesorom dogmatickej teológie na univerzite v Tübingene v Nemecku.

Ratzingerovu knihu odporučil Odifreddimu jeho priateľ v roku 2008. Podľa poznámok, ktoré  v utorok na svojom blogu poznamenal, po prečítaní Úvodu do kresťanstva Odifreddi ohodnotil Ratzingerovu vieru a doktrínu ako „dostatočne pevnú a vzbudzujúcu úctu a pocit, že je celkom schopná čeliť frontálnym útokom.“ Vtedy pocítil, že dialóg s Ratzingerom „by sa mohol ukázať ako podnetná akcia“, aj keď vykonaná iba „na diaľku“.

Profesor matematiky hovorí, že aj keď dostal list emeritného pápeža 3. septembra,  nechcel ho zverejniť, kým nedostal povolenie, aby tak urobil.

V liste Benedikt ďakuje Odifreddimu „za to, že sa starostlivo snaží zaujímať o moju knihu, a tak  i o moju vieru.“ Pápež pokračuje poznámkou, že aj keď si čítal niektoré časti profesorovej knihy „s radosťou a úžitkom", je „zmätený v iných častiach určitou agresivitou a bezohľadnosťou v argumentácii.“

Ukážky vydávané v La Repubblica sa najprv dotýkajú Odifreddiho tvrdenia, že teológia je skôr druh „science fiction“ ako vedy. V reakcii Benedikt uvádza, že „vedeckosť“ je vlastná každej disciplíne, ktorá sa špecifickuje na študovaný objekt. „Podstatné je,“ pokračuje pápež, „že sú použité overiteľné metódy, je vylúčená subjektivita a je zaručená racionalita vo svojich rôznych formách.“

Ohľadom tej istej témy pápež povzbudil svojho korešpondenta, aby „uznal, že v oblasti histórie a filozofického myslenia priniesla teológia trvalé výsledky.“ A vysvetľuje, že je úlohou teológie, aby bolo „náboženstvo spojené s rozumom a rozum s náboženstvom“.

Benedikt vyzýva Odifreddiho, aby vzal do úvahy že science fiction je tiež v prírodných vedách. „Ako vysvetlíte teóriu o počiatku a konci sveta v Heisenbegovi, Schrödingerovi  a i.? Nazval by som to science-fiction v dobrom slova zmysle: sú to vízie a predtuchy, ktorých cieľom je dosiahnutie skutočnej vedomosti, sú to však naozaj len nápadité spôsoby, ktoré používame, aby sme sa pokúsili dostať sa bližšie k realite.“

Pokiaľ ide o historické štúdie Ježiša, pápež kritizuje Odifreddiho tvrdenie, že nemôžeme vedieť nič ohľadom Ježiša ako historickej postavy. „Pozývam vás,“ píše Benedikt, „stať sa trochu viac kompetentným v historických otázkach,“ navrhujúc mu, aby na začiatok , čítal štvorzväzkovú knihu od Martina Hengela a Anny Marie Schwemer, ktorá je „vynikajúcim príkladom historicky presných a bohatých dejinných informácií.“

V komentári týkajúcom sa osobnej viery matematika, Benedikt kritizuje jeho zdanlivú neschopnosť ponúknuť jasnú koncepciu prírody - ktorá u Odifreddiho preberá miesto Boha - a adekvátne sa vysporiadať s otázkami o láske, slobode a zle.

Asi najdramatickejšími výňatkami z pápežovho listu boli tie, ktoré reagovali na Odifreddiho pripomienky o sexuálnom zneužívaní maloletých zo strany kléru. „Nikdy som sa nesnažil tieto veci zakrývať,“ hovorí Benedikt svojmu korešpondentovi. „Že môže moc zla preniknúť tak hlboko do vnútorného sveta viery, je pre nás bolestná skutočnosť (una sofferenza), ktorú na jednej strane, musíme vydržať, zatiaľ čo na druhej strane, musíme tiež urobiť všetko, čo môžeme, aby sme nevideli tieto veci sa zopakovať.“

„Nie je útechou vedieť to,“ dodáva, „že podľa sociologického výskumu, percento kňazov, ktorí sa dopustili týchto zločinov nie je vyššie ako v iných podobných povolaniach.“ Ale pápež odmieta analýzu krízy sexuálneho zneužívania, ktorá sa prezentuje ako „škvrna vlastná jedine katolicizmu.“

Odmieta i jednostranný dôraz na nedostatky cirkvi. „Ako nie je v poriadku to, keď sa ohľadom zla v Cirkvi mlčí, tak nikto nesmie ani mlčať o svetlom chodníku dobra a čistoty, po ktorom kresťanská viera kráčala v priebehu stáročí.“ Benedikt potom poukazuje na „veľké a čisté postavy, ktoré viera priniesla: Benedikta a Školastiku z Nursie, Františka a Kláru z Assisi, Teréziu z Avily a Jána z Kríža, a „veľkých svätcov charity“: Vincenta de Paul, Kamila z Lellis a Matku Terezu z Kalkaty.“

Ku koncu listu, pápež priznáva, že jeho kritika Odifreddiho knihy „je nepríjemná časť“. Hovorí ale, že i to treba očakávať v dialógu. „Otvorenosť je súčasťou dialógu, čo je jediný spôsob, ako poznatky môžu rásť. Boli ste ku mne veľmi úprimný, a tak mi dovolíte, byť tiež veľmi úprimným.“

Benedikt na záver chváli Odifreddiho iniciatívu. „Veľmi si vážim to, že ste prostredníctvom svojho záujmu o môj Úvod do kresťanstva, hľadali taký otvorený dialóg s vierou Katolíckej Cirkvi a že napriek všetkým rozdielom, sme nemali núdzu o postupné zbližovanie sa v tom, čo je centrálne.“

Na svojom blogu Odifreddi vo svojich pripomienkach k listu oznamuje svoje úsilie zaistiť si pápežovu odpoveď. „Krátko po tom, čo Ratzinger odstúpil, som sa prostredníctvom nášho spoločného priateľa opýtal arcibiskupa Georga Gänsweina, či by bolo možné poskytnúť ďalšiu kópiu svojej knihy emeritnému pápežovi v nádeji, že by ju mohol vidieť a možno sa na ňu aj pozrieť. A neskôr mi bolo pri jednej príležitosti povedané, že ju dostal a potom inokedy, že ju čítal.“

Odifreddi však bol prekvapený listom, ktorý dosiahol 11 strán. „Ale to že by mi mohol odpovedať a naozaj do hĺbky skomentovať moju knihu, to bolo nad rozumné nádeje.“

Pokračuje vykresľovaním „pápeža teológa“ a samého seba ako „ateistického matematika zameraného takmer na všetko okrem jediného cieľa: na Hľadanie Pravdy s veľkým „P“.

Podľa Odifreddiho sa Benediktov list objaví v novom vydaní Caro Papa, Ti scrivo.