VATIKÁN - Je novým stážistom zamestnaným v Rádiu Vatikán, autor knihy o živote s postihnutím, herec a študent mediálnych štúdií s profesionálnymi skúsenostiami v televíznych novinách a dokumentárnej produkcii: ťažko si predstaviť, že by ktokoľvek namietal niečo proti hodnote Michaela Gannona ako ľudskej osobnosti. Ale každý rok sú tisíce detí jemu podobných zabité jednoducho preto, že im bola v maternici diagnostifikovaná genetická anomália, ktorú má aj on: prebytočný chromozóm na 21. chromozómovom páre, čo je príčina Downovho syndrómu.
Tridsaťštyriročný Michael z Dublinu a jeho matka May Gannonová, sa nedávno stretli s redakciou LifeSiteNews.com (LSN) v priestoroch Vatikánskeho rádia, kde si dokončuje svoju dvojtýždňovú stáž ponúkanú touto mnohojazyčnou vysielaciou stanicou.
Michael Gannon, ktorý je vyslaný ako „ambasádor“ pre Downov Syndróm do Írska, opisuje sám seba ako aktivistu so silným záujmom o médiá, pracujúceho na tom, aby vyvracal predsudky, ktoré mnohí majú voči ľuďom s Downovým syndrómom a inými rozumovými postihnutiami.
„Zameriavam sa na seba, nie na moje postihnutie. To je dôvod, prečo som napísal túto knihu a dôvod, pre ktorý som tu,“ uviedol.
Povedal, že má posolstvo pre všetkých, ktorí ospravedlňujú potraty kvôli Downovmu syndrómu: „Prestaňte sa pozerať na Downov syndróm a zbadáte osobu takú aká je, čím je, čo robí vo svojom živote. Chcem, aby sa toto posolstvo dostalo k rodičom, aby uvideli schopnosti svojich detí a naplnili ich potenciál.“
‚Fantastická‘ stáž vo Vatikáne
Príležitosť pracovať vo Vatikáne vzišla zo stretnutia pred dvoma rokmi, keď sa Michael a jeho matka zúčastnili na podujatí v Ríme, ktoré bolo súčastou programu financovaného EU „Môj názor; môj hlas,“ ktorý sčasti organizovala Talianská asociácia ľudí s Downovým syndrómom (AIPD, Associazione Italiana Persone Down). Tam stretli riaditeľa anglickej sekcie Rádia Vatikán, Seana Patricka Lovetta, ktorý spolupracuje s AIPD a mal prednášku.
Michael konfrontoval Lovetta otázkou, či niekedy Rádio Vatikán zamestnávalo človeka s Downovým syndrómom ako stážistu. Lovett odpovedal, že nikdy nezamestnávali nikoho s Downovým syndrómom a ponúkol mu tento post.
Lovett povedal pre LSN, „Rádio Vatikán vždy dávalo veľkú hodnotu pestovaniu pozitívnych profesionálnych vzťahov s mladými žurnalistami. Považujeme stáže za drahocennú investíciu pre obidve strany, pre nás aj pre zapojených mladých ľudí. Ponúkajú mladistvú energiu, svieže náhľady a neustále sú pre nás výzvou, aby sme premýšľali o tom, čo robíme a ako to robíme - osobitne ohľadom sociálnych médií.“
A dodal: „Michael Gannon je prvá osoba s Downovým syndrómom, ktorej sme ponúkli stáž v Rádiu Vatikán - nie preto, že by sme mali politiku vylučujúcu ľudí s postihnutím, ale jednoducho preto, že bol prvá osoba s Downovým syndrómom, ktorá o to požiadala. Jeho prítomnosť a prínos zanechali neobyčajne pozitívny zážitok, ktorý nás obohatil.“
Michael povedal, že počas prvého týždňa bol trochu „nervózny.“
„Keď som začal, bol som totálne vymätený,“ povedal pre LSN. „Nečakal som, že to pôjde tak rýchlo. Potom som si zvykol. Urobili pre mňa veľa zoznamujúcich prehliadok po oddeleniach.“
Uviedol, že netrvalo dlho a už poznal chod redakcie odpredu odzadu. „Boli veľmi prívetiví. Vidia iba mňa, nie moje postihnutie.“
Po skončení strednej školy Michael začal študovať bakalára na Írskej národnej univerzite v Maynooth, v rámci Inkluzívnej učebnej iniciatívy, spolu so štyrmi ďalšími študentmi z intelektuálnym postihnutím. Jeho hlavnou oblasťou záujmu sú médiá a pri nich si vybudoval dojemný životopis, vrátane herectva, písania a publikovania vlastnej biografie s názvom „Priamo hore, bez cukru.“
„Teraz som v poslednom, treťom, ročníku v odbore televízna produkcia,“ povedal. Hovorí, že v Maynoothe nezažil žiadne negatívne reakcie či už zo strany fakulty alebo spolužiakov. Rovnako povedal, že jeho rodičia, brat a sestra všetci navštevovali univerzitu a získali tituly a diplomy, a ani on ani jeho rodina nevideli žiadny dôvod, pre ktorý by nemal pokračovať v rodinnej tradícii.
Michael opísal svoje zážitky z práce v Rádiu Vatikán ako „fantastické.“ Počas svojho pobytu v Ríme robil technickú prácu pri zvukovej produkcii, rovnako ale aj skúmal a pomáhal písať texty noviniek produkovaných sekciou anglického jazyka.
Pani Gannonová: Bojujme s predsudkami zamestnávaním ľudí s Downovým syndrómom
Michael úzko pracoval s organizáciou Downov syndróm Írsko, ktorá mu pomohla získať celonárodnú pozornosť a vystupoval v televíznych a rádiových programoch. Počas jednej novinovej talkshow Michael hovoril o tom, aké je to byť ambasádorom pre Downov syndróm v Írsku a toto vystúpenie mu pomohlo získať profesionálne stáže.
Pani Gannonová, oddaná katolíčka, povedala pre LSN: „Myslím, že Duch Svätý je určite niekde okolo Michaela,pretože napríklad sa našla producentka, ktorá v to ráno pozerala program. Urobil na ňu dojem. Povedal [v rádiovom programe], že by chcel pracovať v televízii a ona ho kontaktovala, urobila s ním interview a tak dostal job na Four Live,“v rannom novinovom spravodajstve na írskom národnom kanáli RTE.
LSN sa ho spýtali, či by radšej pracoval za kamerou, vo výrobe médií alebo pred kamerou ako obhajca. „Tak to je ale zapeklistá otázka,“ povedal. „Ja neviem. Vedel by som si vybrať hocičo. Myslím, že v televízii.“ Ale uviedol, že sa nebojí o smer, ktorý naberie jeho profesionálna kariéra.
„Je veľmi málo vzorov pre túto rolu,“ povedala pani Gannonová. „Tu v Ríme sme chodili pešo po meste počas uplynulých dvoch týždňov a ani raz som nestretla človeka s Downovým syndrómom, ktorý by bol niekde zamestnaný. Som si istá, že niektorí sú, ale osobne som žiadneho nestretla. Ani v obchodoch ani v reštauráciách. Viem, že sú niektorí zamestnaní, ale je ich tak málo a tak ďaleko od seba.“
Vyzvala ľudí, ktorí sú za ochranu života, aby „viedli príkladom a zamestnali ľudí s Downovým syndrómom, nie aby sa obhájili, ale aby ich mali na pracoviskách, robiac iba normálnu, každodennú prácu.“
Tak je možné, povedala, že „ľudia prijmú myšlienku, že mať Downov syndróm môže byť OK. Môžete žiť veľmi dobrý život.“
‚Siahni na hviezdy‘
Pani Gannonová povedala, že keď sa Michael narodil v roku 1980, „jeho cesta mu bola veľmi jasne určená.“ „Povedali mi, že bude chodiť do osobitnej škôlky, keď bude mať dva a pol roka. Potom bude chodiť do osobitnej školy, kým nebude mať osemnásť. Odtiaľ pôjde do dielne.“
Veľmi málo zavážila možnosť, že Michael by mohol rozvíjať aj vlastné myšlienky. „To nie je môj život,“ hovorí. „Mal som veľa ambícií.“
„A je skutočne dôležité im napomáhať,“ dodáva jeho mama. „Mohli sme povedať, ‚Ó, veď on nikdy nenapíše knihu.Čo je to za uletený sen.‘“ Namiesto toho, povedala, by mali byť ľudia s Downovým syndrómom povzbudení, aby pracovali na dosiahnutí akýchkoľvek možností, ktoré sú: „Siahnite po hviezdach.“
Pani Gannonová priznala, že Michaelovým úspechom napomohli „niektoré veľmi šťastné zhody okolností,“ vrátane otvorene mysliacich učiteľov. Keď sa narodil, uviedla, že zo začiatku „sme išli tradičnou cestou“. Ale učiteľka v škôlke, ktorá aplikovala metódu Montessori, a neskôr riaditeľka základnej školy boli ochotní pomôcť Michaelovi tak veľmi, ako mohli, pomohli mu nájsť jeho potenciál.
Na „osobitnej škole“ pre deti s Downovým syndrómom, povedala, „neverili, že sa oplatí učiť čítanie alebo písanie. Tak som sa rozhodla, že jedna vec, ktorú by som chcela, je, aby vedel čítať a písať. Cítila som, že je to veľmi základná požiadavka. Tak som rozhodla, že Michael sa bude učiť ako ostatné [deti].“
Michael samotný opísal jeho zážitky zo základnej a strednej školy ako „fantastickú zábavu,“ osobitne umelecké predmety. „Po asi piatich rokoch na tej škole, som sa rozhodol pokračovať v odbore herectva.“
Pani Gannonová povedala, že ona a jej manžel, ktorý sa tiež volá Michael, sa zhodli, že Duch Svätý dohliadal na Michaela. „Vždy, keď sme niečo pre neho potrebovali, prišlo to podľa potreby. Riaditeľka základnej školy, do ktorej chodil bola pani, ktorá bola otvorená prijať ho.“
Spomína si, ako sa riaditeľka spýtala: „‚Dobre, je na vozíčku? Potrebuje brať lieky?‘ Odpoveď bola nie. ‚Dobre, tak potom isto tu pre neho niečo vymyslíme.‘“ A oni ho prijali.
Na otázku, či sa jeho rodina niekedy stretla s nejakými ťažkosťami alebo konfliktmi s oficiálnymi miestami pri zabezpečení dostatočného vzdelania pre Michaela, obidvaja odpovedali, „Nie. Vôbec žiadne konflikty.“
„Už keď sa narodil, mi doktor povedal, ‚No, nikdy neviete, čo toto dieťa ešte dokáže.‘“
Dodala, že zamestnanci osobitnej školy jej povedali, že Michael bude „vždy v ‚strednom‘ okruhu duševného postihnutia. Ale čo to znamená?“
Michaelove ďalšie plány sú „vytrvať v písaní kníh,“ ostať hrať ako herec a pokračovať s prácou s médiami a televíziou, „dokončiť moju školu“ a získať svoj diplom. Teší sa na návrat do práce ako vedúci projektu v dokumente, ktorý jeho univerzita robí o Inkluzívnej učebnej iniciatíve, ktorá pomohla jemu a ďalším štyrom študentom dostať sa na univerzitu, s termínom ukončenia produkcie v poslednom septembrovom týždni.
„Ak potrebujete čokoľvek ohľadom médií, som ten správny muž. A som práve tu,“ povedal s úsmevom.