RÍM– Bývalý kapitán Švajčiarskej gardy potvrdil klebety o mimoriadnom postavení „gay lobby“ vplyvných kardinálov a prelátov vo Vatikáne, ktorí bežne obťažovali mladých mužov v elitnej jednotke. V rozhovore pre švajčiarske noviny , nazývajúc to „bezpečnostným rizikom“, Elmar Mäder, 51, povedal v nedeľu švajčiarskemu týždenníku Schweiz am Sonntag: „Nemôžem poprieť, že sieť gayov existuje.“
„Moje skúsenosti potvrdzujú jej existenciu. Miesto, kde pracuje väčšina slobodných mužov... je príťažlivé pre homosexuálov, tak ako pre pedofilov okolie škôl a športových klubov. Rímska kúria je presne týmto druhom prostredia,“ povedal.
Mäder vstúpil do Pápežskej Švajčiarskej gardy v roku 1998, veliteľom bol menovaný v roku 2002 a na tejto pozícii slúžil do roku 2008. Povedal, že homosexuálni preláti a kňazi vo Vatikáne „sú náchylní byť lojálnejší voči sebe navzájom, než k iným ľuďom či inštitúciám.“
Táto skupina, ako hovorí, „je tvorená ľuďmi tak lojálnymi medzi sebou, že tvoria prakticky tajnú spoločnosť. Keď sa lojalita spochybní, stáva sa bezpečnostným rizikom.“ Dodal, že istí ľudia vo Vatikáne s jeho hodnotením súhlasia.
Vyjadrenia vyvolali odpoveď od vatikánskeho Štátneho sekretariátu. Arcibiskup Angelo Becciu, zástupca pre všeobecné záležitosti, dnes povedal, že Mäder mal predostrieť svoje pochybnosti priamo jemu a poskytnúť dôkazy. „Moja kancelária je otvorená. Ak Elmar Mäder chce prísť a povedať, o kom presne hovorí, som tu,“ povedal.
V rozhovore pre La Repubblica, Becciu povedal: „Opäť sa hovorí o existencii „gay lobby“ vo Vatikáne, ale tak ako v ostatných prípadoch, nemáte mená alebo priezviská. To je príliš jednoduché.“
„Kým bol v službe, mal podozrenie? Podozriví sú stále prítomní? Tvrdí, že to stále trvá? Dobre, príď a povedz nám presne koho sa to týka. Chceme počúvať a robiť si poznámky. Pápež František žiada najprv jasnosť a pravdu, a to aj my všetci.“
Na otázku, či v danej veci boli podniknuté nejaké kroky odkedy sa František stal pápežom, Becciu odpovedal, že existovali dve osoby, ktoré boli „predmetom klebiet.“ „Keďže klebety neprestávali, museli sme vykonať nevyhnutné predbežné kroky. A výsledkom tejto práce bolo, že títo dvaja ľudia boli úlne očistení z podozrenia.“
Dodal, že načasovanie Mäderových vyjadrení považuje za „veľmi podozrivé,“ keďže prichádzajú „teraz, keď žijeme nádherné a dôležité duchovné časy, a práve teraz, keď po dôležitej práci pápeža Benedikta XVI., sa pápež František tak veľmi usiluje, aby urobil misionársku Cirkev a Vatikán transparentnými a čistými.“
Mäderove starosti však už dávno boli opakované anlytikmi, ktorí zastávajú názor, že existencia kliky homosexuálov, ktorých hlavným záujmom sú ich vlastné aktivity a utajenie, je hrozbou pre pápežskú bezpečnosť, vrátane rizika vydierania. Takéto obavy sa dostali na prvé stránky novín v roku 2012 počas takzvaného „Vatileaks“ škandálu, kedy boli z Vatikánu vynesené súkromné a citlivé dokumenty, vrátane dokumentov priamo zo stola pápeža Benedikta a boli odovzdané tlači. Mnohí špekulovali, že škandál, ktorý, ako je známe, hlboko zasiahol predchádzajúceho pápeža, bol súčasťou toho čo Benedikta dotlačilo k rezignácii.
V posledných dňoch pontifikátu pápeža Benedikta XVI. boli svetové médiá preplnené príbehmi o veľkom spise s informáciami o takzvanej „gay lobby“ vo Vatikáne, skupine prelátov, ktorí pretláčajú homosexuálnu agendu do Cirkvi zvnútra. Po zvolení pápeža Františka a bezprecedentnom obdive svetských médií, bol tento príbeh takmer zabudnutý.
Je potvrdené, že 300-stranový dokument vytvorený komisiou dôveryhodných prelátov, týkajúci sa potrebných reforiem vo Vatikáne, bol pápežovi Benediktovi odprezentovaný počas posledných dní jeho vlády a bol údajne uložený v zamknutom trezore v pápežských apartmánoch s inštrukciami, aby bol odovzdaný ďalšiemu pápežovi. Napriek záplave špekulácií o jeho obsahu, hlavne v talianskej tlači, nikto o ňom odvtedy nepočul a Benediktov následník zatiaľ povedal málo k téme homosexuality v Kúrii.
Na priamu otázku na túto tému na začiatku svojho pontifikátu, pápež František vyslovil v lietadle na ceste späť zo Svetových dní mládeže v Brazílii, slávnu vetu: „Musím ešte nájsť na vatikánskej identifikačnej karte slovo „gay“.“
Pritlačený otázkou o aktívne homosexuálnych kňazoch, František povedal: „Ak je človek gay a hľadá Boha a má dobrú vôľu, kto som ja, aby som ho súdil?“
Hoci tento výrok nebol citovaný z prvej ruky, v júni talianske médiá priniesli správu, že František povedal skupine juhoamerických misionárov: „Hovorí sa o „gay lobby“ a je to pravda, existuje.“
Spolu s jeho výrokmi, keď hovoril katolíkom, aby boli menej „posadnutí“ morálnymi otázkami ako sú potraty a homosexualita, jeho, teraz už smutne známy výrok: „kto som, aby som súdil“ spôsobil horúčkovité reakcie v sekulárnych médiách, a dokonca pohol americký magazín pre homosexuálov The Advocate, aby vyhlásil Františka za „osobnosť roka.“
Opakujúc Františkov výrok, Becciu povedal: „Pápež nám stále pripomína učenie evanjelia: rešpektujte a milujte každého, nikoho nesúďte.“
„Z tohto, však ľudia usúdili, že povedal, že schvaľuje „homosexuálne manželstvá“... čo je niečo, čo ho hlboko zraňuje. Pápež je synom Cirkvi a je verný jej doktríne, ako sám povedal.“
Existencia a moc kliky homosexuálov na najvyšších miestach vatikánskej kúrie, však bola obsiahlo zdokumentovaná poľským kňazom, Fr. Dariuszom Okom, PhD, kňazom krakovskej arcidiecézy a pomocným profesorom na Pápežskej univerzite Jána Pavla II. v Krakove.
V jeho správe, pôvodne zverejnenej online v poľštine v roku 2012, Fr. Oko zašiel až tak ďaleko, že to nazýva „podzemnou Cirkvou“ s cieľmi, ktoré sú v podstate opačné k cieľom Katolíckej Cirkvi.
„Svoju prácu som začal ako boj proti hrozbe, pre kresťanstvo smrteľnej, prichádzajúcej zvonka, ale potom som postupne objavoval, že nepriateľ nie je len mimo Cirkvi ale aj v jej vnútri,“ povedal. Pri pokuse osvetliť to, povedal, že „narazil na stenu, ktorú nemohol prekonať.“
Čo konečne umožnilo prelomiť tú stenu, bol „obrovský rozruch v médách a kontaktovanie samotného pápeža. ... Inak, všetko bolo blokované na nižších úrovniach miestnej alebo vatikánskej hierarchie.“