TORONTO – „Mali by mať náboženské organizácie právo vyjadrovať sa k sexuálnemu životu a životným rozhodnutiam svojich zamestnancov? Patrí vegánstvo, etický humanizmus a pacifizmus medzi vierovyznania? Môže škola zakázať študentom pozvať si na stužkovú homosexuálneho partnera?“
To sú len príklady otázok, na ktoré hľadá odpovede ontárijská komisia pre ľudské práva (OHRC) v novom internetovom prieskume, ktorý je súčasťou väčšej 2-3 ročnej snahy prehodnotiť definíciu a prístup k 'viere' v Ontárijskom kódexe ľudských práv.
V tlačovej správe podporujúcej túto snahu sú zahrnuté aj ďalšie otázky:
- „Koľko môže kolega v práci hovoriť o svojej viere, aby nenarušil práva ostatných ľudí?“
- „Ako človek rozpozná, že jeho náboženské komentáre v práci alebo pri poskytovaní služby prekročili hranicu a stali sa obťažovaním?“
- „Môžu sa modlitby vykonávať vo verejných školách počas vyučovacích hodín?“
„Kódex zakazuje okrem iného aj diskrimináciu na základe viery,“ hovorí OHRC v novom dokumente, ktorý popisuje novovznikajúce otázky zamerané na definíciu viery v súvislosti s ľudskými a náboženskými právami.
„Kódex vieru nedefinuje,“ píše sa v dokumente, „ale OHRC v roku 1996 veľmi všeobecne definovala pojem viery vo svojej politike viery a prijímania náboženských zvykov, akými sú 'náboženské vyznanie' alebo 'náboženstvo'.“
OHRC hovorí, že každý obyvateľ Ontária má podľa politiky z roku 1996 právo na slobodu od „diskriminačného alebo obťažujúceho správania, ktoré je založené na náboženstve alebo vzniká preto, že osoba, ktorú správanie zasahuje, nezdieľa rovnakú vieru (vrátane ateistov a agnostikov)“. Táto politika vo svojom vyhlásení dováva, že viera „nezahŕňa svetské, morálne, či etické alebo politické presvedčenie“.
OHRC tvrdí, že väčšina tribunálov a súdov pri rozhodovaní v súvislosti s ľudskými právami interpretovala 'vieru' v rovnakom zmysle ako 'náboženstvo', a to v súlade s politikou OHRC z roku 1996. Nedávne prípady, ktoré sa týkali nenáboženských presvedčení, ako je vegánstvo (Ketenci verzus Ryerson University, 2012 HRTO 994), a politických presvedčení (Al-Dandachi verzus SNC-Lavalin Inc, 2012 ONSC 6534), viedli OHRC k tomu, aby zvážila predefinovanie 'viery' tak, aby pojem označoval vieru v čokoľvek.
Oznámenie o internetovom prieskume nasledovalo veľmi skoro po kontroverznom rozhodnutí z provincie Komisie pre ľudské práva, ktorá označila ateizmus za vieru.
Tribunál pre ľudské práva v Ontáriu uznal v prípade R.C. verzus okresná školská rada v niagarskom regióne, že ateizmus má rovnakú náboženskú ochranu ako kresťanstvo, judaizmus, islam a ďalšie náboženstvá. Vyhlásil, že niagarská školská rada sa podľa kódexu ľudských práv dopustila diskriminácie preto, že neumožnila, aby bola 'viera' ateizmu rovnako dostupná študentom.
Rozhodnutie vyšlo na základe sťažnosti rodiča z niagarskej oblasti, ktorý mal námietky k dostupnosti gedeonskej Biblie v škole svojej dcéry. Súd rozhodol, že školská rada nemôže rozdávať Biblie, kým neprehodnotí pravidlá, ktoré by umožnili distribúciu aj ateistických textov.
„Ak je školská rada pripravená distribuovať dovolenou formou kresťanské texty presvedčeným ateistom, musí byť tiež pripravená rovnakou formou ponúkať ateistické texty nábožným kresťanom,“ napísal spolupredseda OHRT David Wright v rozhodnutí vynesenom 13. augusta.
„Škola nemôže vytvoriť také kritériá, ktoré by umožnili prezentovať svoju vieru len niektorým, ale nie všetkým vierovyznaniam,“ povedal Wright.
„Súdy a tribunály prijali v právnych predpisoch o ľudských právach a v Charte širokú škálu náboženských a duchovných presvedčení, vrátane domorodých duchovných praktík náboženstva wicca, raeliánskeho hnutia a Falun Gong,“ povedala OHRC na tlačovej konferencii o 'ľudských právach a viere'.
„Zdá sa, že nič v judikatúre založenej na kódexe nemôže zabrániť OHRC predefinovať vieru na všeobecnejší pojem a zahrnúť túto definíciu do svojej politiky.“
Významní kritici súdov v oblasti ľudských práv ich označili za 'klokanie súdy' a argumentovali, že by sa mali rozpustiť, pretože mnohé z ich rozhodnutí sa anulovali, vyhlásili za nespravodlivé a súdy ich silno kritizovali.
V prelomovom rozhodnutí z roku 2010 ontárijský divízny súd zrušil rozhodnutie ontárijského tribunálu pre ľudské práva, ktoré bolo v neprospech Christian Horizons, kresťanskej organizácie, ktorá prevádzkuje viac ako 180 domovov pre ľudí s mentálnym postihnutím.
Ontárijský tribunál pre ľudské práva rozhodol, že organizácia Christian Horizons nemôže trvať na požiadavkách morálneho správania svojich zamestnancov ani vyžadovať od zamestnancov, aby podpísali zmluvu, v ktorej súhlasia s požiadavkami. Vystavil evanjelickej agentúre poskytujúcej sociálne služby pokutu 23 000 dolárov.
Divízny súd rozhodol v prospech odvolania Christian Horizons a anuloval rozhodnutie ontárijského tribunálu.
V roku 2011 zrušil ontárijský najvyšší súd rozhodnutie ontárijského tribunálu pre ľudské práva, ktorý nariadil pokutu vo výške 36 000 dolárov zamestnávateľke za predpísanie odevu v jej vlastnej spoločnosti a 'reštriktívne zásady používania mikrovlnky'.
Sudkyňa najvyššieho súdu Anne Molloyová povedala, že „jednoducho nedokáže logicky pochopiť, na základe čoho sudca rozhodol,“ a uviedla deväť bodov, v ktorých sudca tribunálu v tomto prípade „porušil právo na spravodlivý proces a dopustil sa právnych chýb“.
„Máme len veľmi málo faktov (ohľadom používania mikrovlnky v spoločnosti), na základe ktorých by sme mohli oprávnene rozhodnúť, a preto nie je možné pochopiť, ako sudca prišiel k záveru, že ide o diskrimináciu,“ napísala sudkyňa Molloyová na adresu panelu troch sudcov.
Ezra Levant, právnik a bývalý vydavateľ Western Standard, ktorý bol sám v minulosti terčom sťažností v oblasti ľudských práv, povedal, že rozhodnutie súdu je len ďalším dôkazom, že kanadská komisia pre ľudské práva je „nespoľahlivá“.
„Prevrátenie poradia tribunálov nestačí. Súd sám o sebe by mal byť rozpustený,“ povedal vtedy Levant pre LSN.