STOCKHOLM – Tím vedcov na univerzite v Štokholme zistil, že kritická miera nízkej pôrodnosti, a to najmä vo vyspelých krajinách, môže v skutočnosti byť v dlhodobom horizonte negatívna kvôli tomu, čo oni nazývajú „medzigeneračná korelácia plodnosti“. Tá tvrdí, že deti z veľkých rodín majú tendenciu mať sami vlastné veľké rodiny, čo má nakoniec za následok celkové zvýšenie plodnosti.
V článku publikovanom 29.januára v Proceedings of Royal Society B: Biological Sciences, vedúci výskumného tímu Martin Kolk, doktorand v demografii na katedre sociológie Štokholmskej univerzity, opisuje, ako jeho výskumný tím zostavil dva matematické modely, ktoré využívajú vzájomný vzťah, teda koreláciu, medzi veľkosťou rodiny a mierou pôrodnosti, aby ilustrovali potenciálnu mieru rastu populácie v budúcnosti.
Osobitne chceli vedci zistiť, či bude súčasný trend nízkej pôrodnosti pokračovať alebo či možno očakávať zvýšenie počtu detí v rodinách.
„Empirické štúdie preukázali, že prepojenie medzi pôrodnosťou rodičov a pôrodnosťou detí je značné a v priebehu času narastá. Napriek ich možným dlhodobým následkom bola medzigeneračná korelácia porodnosti vedcami z veľkej časti ignorovaná,“ uvádza Kolk v úvode správy o štúdii.
Výskumný tím vytvoril jeden matematický model, aby sa pozrel na generačné trendy dedenia u potomkov buď vysokej alebo nízkej preferencie počtu detí od svojich rodičov. Model bol hodnotený podľa osobných volieb, teda bez vplyvu rodičov.
Tento model zistil, že ľudia zo skupiny, ktorí by radšej mali veľa detí, hoci ich bolo oveľa menej, mali deti, ktoré tiež inklinovali k tomu, aby i oni sami mali veľké rodiny. To, že veľké rodiny uprednostňovali viac ľudí, spôsobilo, že veľké rodiny nakoniec prečíslili malé rodiny v príčinách rastu populácie.
„Hoci bola najskôr v populácii rozšírená nízka plodnosť a voľba mať menej detí, keďže tieto osoby odovzdali potomkom i svoju preferenciu menšieho počtu detí, životný štýl uprednostňujúci vysokú plodnosť čoskoro prevzal nadvládu,“ vysvetlili vedci.
Tím potom zostavil druhý model, ktorý vzal do úvahy viaceré spoločenské vplyvy na životný štýl, ktoré nazvali „nepreskúmanými kultúrnymi inováciami“, ktoré prevážili medzigeneračnú koreláciu plodnosti, ktorá viedla k vyššej pôrodnosti.
Tento model ukázal počiatočný pokles miery pôrodnosti presne odrážajúci jej aktuálny pokles. Avšak potom nasledovalo pozitívne, ale menej výrazné zvýšenie veľkosti rodiny.
„Ukázali sme, že medzigeneračná korelácia plodnosti bude mať v priebehu času za následok zvýšenie pôrodnosti“ uzavierajú výskumníci, ale varujú, že „súčasná miera nízkej plodnosti môže pretrvávať, ak rýchle zavedenie nových kultúrnych životných štýlov bude pokračovať aj v budúcnosti.“