LONDÝN – Uprostred narastajúceho mediálneho rozruchu okolo ruského „zákazu homosexuálnej propagandy“ sa do tejto problematiky zapojilo britské ministerstvo zahraničných vecí. Ponúklo totiž finančnú podporu skupinám homosexuálnych aktivistov. Týždeň pred začiatkom Zimných olympijských hier v Soči sa britská ministerka kultúry Maria Millerová vyjadrila, že bolo „rozumné“, že sa Spojené kráľovstvo rozhodlo financovať ruské homosexuálne demonštrácie na tomto podujatí.
Millerová pre BBC povedala, že „je skutočne veľmi dôležité, aby sme využili príležitosť Zimných olympijských hier na zdôraznenie významu spravodlivého zaobchádzania s ľuďmi, čo je podstatou Olympijskej charty a má význam pre olympijské hnutie.“
Povedala, že týmto zákazom sú „práva homosexuálov pod značným tlakom.“
„Uvádzame do praxe ďalšiu pomoc, ktorá má zaistiť, aby organizácie bojujúce za práva gayov mali takú podporu a odbornosť, aká bude mať podľa mňa skutočný význam v práci, ktorú v Rusku robia.“
Ako ministerka pre rovnosť bola Millerová jednou z hlavných predstaviteľov parlamentu, ktorí presadzovali „svadby gayov“. Bola poverená, aby v Soči reprezentovala Cameronovu vládu.
Aj keď je v Rusku financovanie skupín zástancov homosexuality zakázané, Millerová povedala, že nemá obavy zo žiadneho odporu. BBC podotklo, že vláda má možnosť obísť ruský zákon tak, že bude poskytovať finančnú podporu nepriamym spôsobom prostredníctvom mimovládnych organizácií.
„Najúčinnejší spôsob, akým môžeme podporiť skupiny obhajujúce ľudské práva, a to najmä tie, ktoré podporujú práva gayov, je spolupracovať s organizáciami ako Stonewall a poskytovať im finančnú oporu, ktorá im umožní ponúkať v tejto oblasti účinnú pomoc a budovanie kapacít, aby mohli byť ruské mimovládne organizácie v budúcnosti ešte efektívnejšie,“ povedala.
Finančná pomoc britskej vlády môže byť vnímaná predovšetkým ako symbolické politické gesto, no väčšina finančnej pomoci európskym homosexuálnym skupinám pochádza zo súkromných nadácií a nadnárodných korporácií.
Podľa finančného výkazu organizácie Stonewall za rok 2012 sa medzi organizáciami a firmami, ktoré financovali ich ročný rozpočet 2,87 miliónov libier, nachádza britské ministerstvo zdravotníctva, Komisia pre rovnosť a ľudské práva, vláda waleského zhromaždenia a Voluntary Action Fund škótskej vlády, ale aj Google, IBM, banky JP Morgan a Lloyds, a Shell.
Hlavná európska homosexuálna zastrešujúca organizácia ILGA Europe je takmer úplne financovaná vládnymi a súkromnými grantovými nadáciami vrátane Inštitútu otvorenej spoločnosti, ktorú založil miliardár a notoricky známy medzinárodný ľavicový sociálny inžinier George Soros; ďalej mimovládnou organizáciou Freedom House so sídlom v Spojených štátoch, či britským Sigrid Rausing Trust, ktorý financuje „LGBTI“ organizácie po celej Európe. Vládnu finančnú pomoc poskytuje holandské ministerstvo školstva a takisto aj samotná Európska komisia, ktorá prostredníctvom svojho programu Progress financuje „antidiskriminačné“ skupiny a skupiny bojujúce za „rovnosť pohlaví“, aby lobovali v EÚ.
Gesto britskej vlády je len najnovším v „paľbe“ medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou a členskými štátmi, ktorých vlády podporujú homosexuálnu agendu. Rusi nedávno predniesli Európskej únii správu, v ktorej ju obviňujú z presadzovania extrémne ľavicovej ideológie sexuálneho libertinizmu, ktorý je v rozpore s kultúrou väčšiny členských štátov.
Rusko povedalo, že programy EÚ na podporovanie rovnosti a práv prispeli k „vytrvalému nárastu xenofóbie, rasizmu, násilného nacionalizmu, šovinizmu a neonacizmu“ po celej Európe, ako aj k „narúšaniu súkromia a zasahovaniu do slobody prejavu.“
„Na tomto pozadí Európska únia a jej členské štáty zvažujú ako jednu zo svojich priorít šíriť svoje neoliberálne hodnoty ako univerzálny životný štýl platný pre všetkých ostatných členov medzinárodného spoločenstva,“ uviedla správa.
„Existujú snahy presadiť do ostatných krajín cudzí pohľad, ktorý homosexualitu a „manželstvá“ homosexuálov vníma ako normálnu vec a určitý prirodzený spoločenský jav, ktorý si zaslúži podporu na úrovni štátu.“
Správa poukázala na sledovanie občanov rozšírené v Spojenom kráľovstve a na zlyhanie obmedziť obchod s ľuďmi, no takisto aj na zasahovanie do kresťanských náboženských slobôd. Uviedla prípad istej zamestnankyne britskej leteckej spoločnosti, ktorej bolo zakázané nosiť v práci na krku krížik. Európsky súd pre ľudské práva uznal spoločnosť vinnou z porušenia práv tejto ženy, a to konkrétne porušením článku 9 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.