Ktorá svetová inštitúcia si zakrývala zrak pred sexuálnym zneužívaním detí? Zlyhala v odškodnení obetí a zlyhala vo vyšetrovaní alebo potrestaní páchateľov? Zlyhala v dodržiavaní vlastnej schémy reformy a vypestovala si kultúru beztrestnosti? Odmietala menovať a vystaviť hanbe zodpovedných vedúcich a nemá takmer žiadnu transparentnosť v nahlasovaní a vyšetrovaní obvineni?
Žeby to bola katolícka cirkev?
Správnou odpoveďou je ale Organizácia Spojených národov. Cirkev urobila počas uplynulých 20 rokov mnoho, aby napravila zlo sexuálnych zneužití zo strany zneužívajúcich kňazov. Aj keď tvoria iba zanedbateľnú čiastku medzi stá tisícmi ctihodných mužov, stovky z nich boli zbavení kňažstva, mnohí boli uväznení, nedbanliví biskupi boli menovaní a vystavení hanbe.
V OSN sa ťažko vôbec začalo.
A vo svetle škandalóznych zneužívaní mierovými silami OSN po celom svete, minulotýždňová ostrá správa zo strany Komisie OSN pre práva detí sa zdá byť buď neúprimná alebo pokrytecká. Za tých istých 20 rokov nebol takmer nik od „modrých prilieb“, obvinených zo znásilnenia alebo zneužítia, potrestaný. Koncept „v najlepších záujmoch dieťaťa“ sa zriedkavo objavuje v diskusiach o zneužívaní, ústredným bodom je takmer vždy poškvrnená povesť OSN.
Komisia sa ostro vyjadrila ohľadom úsilia Svätej stolice vyrovnať sa s krízou sexuálnych zneužívaní. Povedala, že:
- väčšina z odporučení Komisie spred 20 rokov sa neimplementovala.
- „Svätá stolica neustále uprednosťňovala zachovanie reputácie cirkvi a ochranu vinníkov pred najlepšími záujami detí.“
- „Svätá stolica nepriznala rozsah trestných činov, ktoré boli spáchané.“
- Svätá stolica „zaviedla opatrenia a postupy, ktoré viedli k pokračovovaniu zneužívania a beztrestnosti ich páchateľov.“
Ale to sú potom pozoruhodné zhody medzi Organizáciou Spojených národov a Katolíckou cirkvou! Obidve sú prestížne a široko obdivované. Obidve sú obrovskými inštitúciami rozprestierajúcimi sa cez mnohé kultúry, krajiny a právne systémy. Obidve majú centrálnu organizáciu, ktorá sa snaží nastoliť svoju autoritu lokálne. Obidve majú problém so sexuálnymi zneužívaniami. Ale Katolícka cirkev je na svetelné roky pred Organizáciou Spojených národov, čo sa týka riešenia tohoto problému.
Nie že by spravovanie 15 mierotvorných misií bolo ľahké. Koncom minulého roka OSN zamestnávala okolo 85 tisíc vojakov a 13 tisíc policajtov z 122 krajín. Modrým prilbám pomáha medzinárodne 5 tisíc civilistov, lokálne 12 tisíc civilistov a 2 tisíc dobrovoľníkov. To nie je len tak. Slúžia v nestabilných a nebezpečných regiónoch v primitívnych podmienkách. Od roku 1948 ich bolo viac ako 3 tisíc zabitých. V mnohých ohľadoch konajú svojú zásadnú prácu smelo a dobre. V roku 1988 dokonca mierové sily vyhrali Nobelovu cenu za mier.
Temné stranky
Avšak obvinenia zo sexuálneho zneužívania sa začali v 90-tych rokoch dostávať na povrch, v tom istom čase, ako aj v Katolíckej cirkvi. Polícia a vojaci OSN boli dokonca obvinení z prevádzkovania verejných domov, kde končili ženy od priekupníkov z východnej Európy.
Koncom 90-tych rokov boli jednotky v Mozambiku, Kambodži a Libérii obvinené zo sexuálneho vykorisťovania detí, pornografie a sexuálnych útokov. Počas misie OSN v Kambodži v rokoch 1992-93 údajne stúpol počet prostitútok zo 6 tisíc na 25 tisíc, vrátane nárastu detskej prostitúcie. Vysoký predstaviteľ OSN v tom čase iba pokrčil ramenami. „Chlapci budú vždy chlapci,“ povedal.
Správa z roku 2001 od Vysokého komisára OSN pre utečencov a organizácie Save the Children - UK podáva detaily desivých príbehov zneužívania a prostitúcie mladých dievčat pre mierové sily a agentúry OSN v Guinei, Libérii a Sierre Leone. „Pozícia sily, bohatstva a moci, ktorú požíva personál mierových síl, im dáva možnosť robiť si, čo sa im zachce,“ uvádza sa v správe.
Ešte horšie príbehy sa objavili v roku 2004 v Demokratickej rebublike Kongo. Média priniesli reportáže, že mnoho dievčat a žien v zónach DRK ponúkalo sex výmenou za jedlo a iné životné potreby od modrých prilieb.
Medzitým sa v New Yorku zdvihla vlna hnevu
Vtedajší generálny tajomník Kofi Annan bol zhrozený týmto porušením politiky OSN o nulovej tolerancii sexuálneho zneužívania. Dal o tom pripraviť správu princovi Zeidovi Ra’ad Zeid Al-Husseinovi, jordánskemu zástupcovi v OSN a bývalemu členovi mierových síl. A Zeidova správa bola ostrá. Dokumentovala prevládajúce zneužívanie a vykorisťovanie žien a detí, osobitne na ponuku sexu za peniaze, jedlo alebo prácu. Dievčatám dávali darčeky po tom, ako ich znásilnili, aby mohli tvrdiť, že to boli prostitútky. „Deti mierových síl“ ostali bez rodiny, ktorá by sa o nich postarala. Princ Zeid urobil viacero racionálných odporučení k riešeniu situácie.
Ale o rok neskôr sa neudialo takmer nič. New York Times vybuchovali hnevom, že „takmer rok po šokujúcich odhaleniach o takých zločinoch v Kongu, sa urobilo príliš málo pre skončenie kultúry beztrestnosti, vykorisťovania a sexuálneho šovinizmu, ktorá im dovoľuje v tom pokračovať.“ Dokonca aj princ Zeid priznal v dôvernej správe, že „situácia sa zdá byť v stave ‚nulovej zhody s nulovou toleranciou‘ v rámci misie.“
Rok po tomto, v roku 2006, si predstaviteľ OSN posťažoval: „Aplikujeme morálny štandard, ktorý je veľmi, veľmi vysoký, ale nemôžeme od vojakov očakávať, že keď pôjdu do zahraničia, tak sa budú správať, ako si my myslíme, že by sa správať mali.“ Čoskoro po tom Kofi Annan, ktorý bol pred odchodom z funkcie, povedal:„Moja správa o nulovej tolerancii sa stále nedostala k tým, ktorí to potrebujú počuť. A to od vedúcich a veliteľov v pozemných operáciach po všetok ostatný personál.“
Nepreniknuteľné štatistiky
Ako veľa existuje prípadov zneužívaná? Jednotka OSN pre správanie a displínu má prešpekulovaný graf, ktorý uvádza odôvodnené, neodôvodnené a nevyšetrené obvinenia voči personálu OSN. Od roku 2007 bolo iba 354 odôvodnených prípadov sexuálneho vykorisťovania a zneužívania. A to spomedzi tisícov jednotiek riskujúcich život v zúfalo chudobných a násilnických krajinách. Ale ako predstavitelia OSN stále dookola opakujú, aj jeden prípad je príliš veľa.
Štatistiky sú však zovšeobecnené, keďže OSN má zásadu nemenovať a nezahanbovať individuálne krajiny. Veď ich nakoniec potrebuje, aby naďalej posielali spolupracujúce jednotky.
Ani existujúce štatistiky nevzbudzujú príliš veľa dôveryhodnosti. Je verejne známe, že z misie OSN na Haiti v roku 2007 repatriovali 111 Srilanských vojakov a troch dôstojníkov po obvineniach so sexuálneho zneužívania. Ale v prešpekulovanom grafe tento počet zahrnutý nenájdete.
Je veľmi ťažké zistiť skutočné čísla, rovnako ako je nízka motivácia hlásiť takéto prípady v krajinách rozorvaných konfliktmi. Správa z roku 2008 od organizácie Save the Children - UK hovorí: „Kľúčovým odhalením v našom zisťovaní bolo chronické nehlásenie zneužití. Prevažná väčšina ľudí povedala, že by svoj prípad zneužitia neohlásila a ani nepočula o tom, že by niekto iný tak urobil.“
Viac ako dvadsať rokov po tom, čo sa zneužívanie objavilo ako závažný problém, ostáva ešte veľa, čo treba urobiť. V správe z roku 2013 od Carly Ferstmanovej, kanadskej právničky pre americký Inštitút mieru, nachádzame výborné zhrnutie nezvládnutých problémov.
„Expertmi boli vypracované zisťujúce správy a následne boli podpísané revidované memorandá, ktoré umožňujú OSN uplatniť oveľa silnejšie právomoci dohľadu. Napriek tomu po rokoch, čo bola v roku 2006 odporúčená séria komplexných opatrení, sa zdá, že sa takmer nič nezmenilo. Zodpovednosť za činy ostáva výnimkou z pravidla, nové zneužívania sú neustále hlásené a priekupníctvo so sexuálnym vykorisťovaním pretrváva. Nevyhnutným dôsledkom konformity a neimplementovaných stratégií je beztrestnosť medzi príslušníkmi mierových síl.“
Rezolúcia Bezpečnostnej rady v júni minulého roku žiadala, aby generálny tajomník „pokračoval a posilňoval úsilie implementovať politiku nulovej tolerancie voči sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu zo strany personálu OSN. Taktiež prízvukuje príslušným členským štátom, aby zaistili plnú zodpovednosť, vrátane trestného stíhania vo veciach takého správania, ktoré zahŕňa ich občanov.“ Výsledkom je, že sa skoro nič z toho nedosiahlo.
Žiadne trestné stíhanie
„Závažné je, že miera trestného stíhania ostáva zanedbateľná,“ hovorí Ferstmanová. Inými slovami, obetiam je účinne popierané odškodné. Obvinenia sú stratené v právnej džungli. Nikto nehovorí o miliónovom odškodnom pre obete, nikto dokonca nehovorí o akomkoľvek odškodnom. Zdá sa, že nikto dokonca nezberá ani mená obetí.
A páchatelia zneužívania takmer vždy z toho výjdu bez trestu. V Haiti vláda vydala amnestiu na všetky kriminálne činy a právnu zodpovednosť za zneužitia ľudských práv spáchaných mierovými silami OSN, vrátane spomínaných 114 Srilanských vojakov. To je nespravodlivosť, ktorú iná komisia OSN ostro odsúdila.
No také dohody medzi OSN a krajinami, ktoré dodávajú spolupracujúce jednotky, sú normálne. Národné armády majú výhradnú zodpovednosť za udržiavanie disciplíny medzi svojimi vojakmi. OSN môže repatriovať vojaka, ktorý bol obvinený zo zneužívania, ale je to na armáde jeho vlastnej krajiny, aby ho súdila a potrestala.
Zriedka sa to stáva. Dôkaz je ďaleko vo vojnou zmietanej krajine a zákony príslušnej krajiny incident nemusia hodnotiť ako priestupok. Krajiny majú formálnu povinnosť informovať OSN o postupe vyšetrovania obvinení. Ale vo väčšine prípadov je miera odozvy nižšia ako 50 percent.
Ak sú aj vojaci obvinení, ľahko uniknú. Ferstmanová píše: „Mnoho vierohodných obvinení nevyústilo v trestné stíhanie. Napríklad predbežná informácia týkajúca sa štrnástich marockých vojakov slúžiacich na Pobreží Slonoviny disponovala dôkazmi DNA, že niektorí z nich boli otcami detí. Následne údajne nenašli usvedčujúce dôkazy, čo marockú vládu viedlo k zbaveniu vojakov všetkých obvinení. “
Iný predstaviteľ OSN potvrdil, že predstavitelia OSN obvinení v roku 2005 zo sexuálneho zneužívania v misiách mierových síl, skončili preradení na iné miesta v rámci OSN namiesto toho, aby boli vyškrtnutí z akejkoľvek ďalšej spolupráce.
Tu to teda máme: kultúra beztrestnosti za sexuálne zneužitie, obete sú ignorované, nedostatočné prípadne žiadne odškodnenie, páchatelia zametení k inej jurisdikcii, aby unikli potrestaniu, nepriehľadné štatistiky a zatĺkajúci predstavitelia. To sa deje v Organizácii Spojených národov, tej istej organizácii, ktorá obviňuje Katolícku cirkev z nečinnosti.
A na ilustráciu dvojitej miery pochádzali niektorí z 18 členov Rady pre práva dieťaťa práve z krajín, ktoré boli obvinené zo znásilnení a zneužívania detí. Vrátane Srí Lanky. Urobte si vlastný úsudok.