TALIN - Estónske ministerstvo sociálnych vecí uznalo, že ústava obsahuje články, ktoré vyžadujú ochranu nenarodených detí. Dodalo však, že medzi detským právom na život a ženiným právom na potrat existuje „ťažko riešiteľný morálny konflikt“.
Toto uznanie sa nachádza v liste, ktorý neberie do úvahy výzvy na zastavenie financovania potratov, aj keď potratovosť v Estónsku bude čoskoro pripadať na o čosi viac ako jednu tretinu všetkých tehotenstiev.
Pro-life bojovníci reagovali na to, že ministerstvo sociálnych vecí vo svojom liste z 13. februára „definovalo tehotenstvo ako chorobu, pri ktorej je potrat voľbou liečby.“ Tento list nazvali „skutočným príkladom utilitárneho svetonázoru“, ktorý vedie k „úmyselnému zabíjaniu nevinných ľudí.“
V liste ministerstva sa hovorí, že vláda zakladá svoje stanovisko na „fakte, že v estónskej ústave právo ženy na život ovplyvňuje právo plodu na život, telesnú integritu a slobodnú sebarealizáciu.“ „Konfrontácia“ týchto dvoch súperiacich práv, ako hovorí list, je „nevyhnutná a predstavuje ťažko riešiteľný morálny konflikt.“
Varro Vooglaid, predseda Nadácie pre ochranu rodiny a tradičných hodnôt, povedal: „Ministerstvo sociálnych vecí pravdepodobne veľmi dobre vie, že úmyselný potrat znamená úmyselné zabitie nenarodeného dieťaťa. No čo sa týka voľby potratu, podľa zmýšľania štátneho zdravotníctva je potrebná jeho finančná podpora. Akoby tehotenstvo bolo chorobou, ktorú je treba liečiť potratom.“
V liste sa tvrdí, že „prerušenie tehotenstva je povolené v rozsahu ženinho práva na slobodnú sebarealizáciu, sebaurčenie.“ No ďalej sa píše, že článok 19 ústavy znamená, že „nenarodené dieťa je ako ľudský život nositeľom práva na život.“
„Na druhej strane má však štát podľa článku 28 povinnosť zaopatrovať zdravie osôb. Jedným z opatrení verejného zdravotníctva je poskytovať neprerušovaný prístup k starostlivosti o reprodukčné zdravie, čo zahŕňa aj bezpečné a vysoko kvalitné prerušenie tehotenstva.“
Potrat na požiadanie z akéhokoľvek dôvodu je v Estónsku legálny do 11. týždňa tehotenstva. Je povolený do 21. týždňa, ak má matka menej ako 15 rokov alebo viac ako 45, ak bolo rozhodnuté, že tehotenstvo „ohrozuje jej zdravie“, ak je u dieťaťa podozrenie na vážne telesné alebo mentálne postihnutie, alebo ak by matkina choroba alebo iný medicínsky problém mohol ohroziť vývoj dieťaťa.
S podpisom ministerskej tajomníčky zdravotníctva Ivi Normetovej list dodáva, že s voľnou dostupnosťou potratu súčasná prax „znamená, že sa ročne predíde približne 1 583 postihnutiam.“
Akákoľvek snaha znížiť potratovosť by podľa vlády znamenala nutnosť zvýšiť dostupnosť antikoncepčných prostriedkov. V súčasnosti používa niektorú z foriem antikoncepcie 63,4 percent estónskych žien.
List tiež potvrdil, že mnohé z podnetov na zachovanie potratov sa týkajú financií. Hovorí, že „zaistenie bezpečného prerušenia tehotenstva si vyžaduje menej zdrojov z rastúcich výdavkov zdravotníctva v porovnaní s oveľa väčšími nákladmi, ktoré by boli spôsobené zdravím žien v súvislosti s nebezpečnými cestami prerušenia tehotenstva.“
List je reakciou vlády na petíciu, ktorá bola uvedená ako súčasť kampane v rámci celej EÚ „Jeden z nás“. Kampaň EÚ určila každej krajine vyzbierať na základe obyvateľstva určitý počet podpisov – Estónsko malo vyzbierať 5 000 podpisov. V rámci svojej účasti pridali estónski pro-rodinní a pro-life obhajcovia požiadavku, aby ich vláda prestala financovať potraty. Nadácia pre ochranu rodiny a tradičných hodnôt vyzbierala 5 385 podpisov, najmä prostredníctvom cirkví.
Minulý rok nadácia vyzbierala 38 000 podpisov v národnej kampani za zastavenie návrhov na vytvorenie právneho uznania zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Bola to najväčšia odozva verejnosti na petičnú kampaň v histórii štátu.
Maria Madiseová, dobrovoľníčka z Nadácie pre ochranu rodiny a tradičných hodnôt, pre LifeSiteNews povedala, že dôvod, prečo je voči potratu oveľa menej reakcií, je, že v Estónsku „sa potraty vyskytujú vo väčšine rodín.“ Od zlegalizovania potratov v roku 1955 sa v Estónsku vykonalo viac ako 1,5 milióna potratov, „čo je viac ako celková súčasná populácia a väčšina ľudí je svojou spojitosťou s potratom ťažko poškodená. Je len málo takých, čo v živote nepodstúpili potrat.“
Dodala, že Estónsko je jednou z najviac sekularizovaných krajín sveta a že teóriu potratu prijalo na oficiálnej ako aj na spoločenskej úrovni. Viac ako 66 percent obyvateľstva sa v otázke náboženstva definuje ako „nie je príslušníkom nijakého náboženstva“, „iný“ alebo „nešpecifikovaný“. Zvyšok je rozdelený: 13,6 percent evanjelikov, 12,8 percent pravoslávnych a 1,4 percent „iných kresťanov“, pod čo spadajú metodisti, adventisti siedmeho dňa, rímskokatolíci a pentekostalisti.
„Je to úplne post-abortívna krajina,“ povedala Madiseová. „Homosexualita je však považovaná za agresívnu cudzorodú ideológiu, preto tam bol voči nej silný odpor.“
Potratovosť Estónska, jednej z najmenších krajín Európskej únie, klesla o polovicu, odkedy dosiahla ohromujúci vrchol 66,1 percent z celkového počtu tehotenstiev v roku 1972, teda počas sovietskeho režimu. Potratovosť klesla, no stále pripadá na 31,2 percent z celkového počtu tehotenstiev.
Aj keď vláda nebrala záujmy Nadácie pre ochranu rodiny a tradičných hodnôt do úvahy, tá poukazuje na to, že krajina „prerušuje život“ viac ako 30 percentám svojej nenarodenej populácie. V roku 2012 to bolo viac ako 6 000 detí z celkovej populácie o počte 1, 26 milióna ľudí a 14 056 pôrodov živých detí.
Maličké Estónsko by sa dalo vnímať ako mikrokozmos určitého demografického voľného pádu, ktorý ovláda väčšinu post-kresťanského západného sveta. Miera rastu populácie je -0,66 percent, stredný vek žien je 44,3 rokov a úhrnná plodnosť je 1,45 detí na jednu ženu.