Ukrajinský gréckokatolícky kňaz na Kryme povedal, že členovia cirkvi sú znepokojení a vystrašení ruskou vojenskou okupáciou a boja sa, že ich komunity by mohli byť postavené mimo zákon, ak by sa ruská vláda stala trvalou.
Otec Michail Milchakovskij, kňaz v Kerči na Ukrajine, opísal atmosféru ako napätú, pretože mnohí obyvatelia mesta situovaného na východnej časti Krymu si nie sú istí svojou budúcnosťou.
„Nikto nevie, čo sa stane. Mnoho ľudí sa pokúša predať dom a presťahovať sa do iných častí Ukrajiny,“ povedal otec Milchakovskij pre Catholic News Service (CNS) 12. marca.
„Naša cirkev nemá žiadny právny status v Ruskej federácii, takže si nie sme istí, aké zákony sa budú uplatňovať, keď bude Krym anektovaný. Bojíme sa, že kostoly sa skonfiškujú a naši kňazi budú uväznení,“ povedal kňaz uprostred napätia ohľadom referenda plánovaného na 16. marec o otázke, či sa autonómna oblasť má pripojiť k Rusku alebo ostane s Ukrajinou.
Otec Milchakovskij povedal, že vladyka ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, kyjevsko-haličský arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, prisľúbil „modlitby a podporu,“ ak by sa spolubratia „ocitli v nebezpečenstve“.
Ale dodal, že v jeho cirkvi sa boja, že ruská vláda by spôsobila „nový útlak“ ukrajinských gréckokatolíkov, ktorých päť komunít tradične tvorí asi 10 % z 2 miliónov obyvateľov polostrova Krym.
„Mnohí už prestali chodiť do kostola po tom, ako ich lokálni provokatéri označili za nacionalistov a fašistov,“ povedal otec Milchakovskij.
„Pravoslávni vždy nástojili, že tu dominujú a urobili všetko pre to, aby nám znepríjemnili život. Ak im teraz nechajú voľnú ruku, neviem, či sa budú správať ako kresťania alebo podporovať rovnaké nepriateľské praktiky,“ uviedol.
Počas sovietskej vlády od roku 1946 do roku 1989 bola ukrajinská gréckokatolícka cirkev nelegálna. Najsilnejší členovia tajne žili svoju vieru, iní navštevovali pravoslávne kostoly alebo nenavštevovali žiadne. Vláda skonfiškovala všetok cirkevný majetok, dala niektoré budovy pravoslávnym a iné na sekulárne použitie.
V januári povedal arcibiskup Ševčuk, že teraz už bývalý prezident Viktor Janukovič hrozil zákazom ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi kvôli jej podpore pro-západnych protestujúcich. Naopak Leonid Novochatko, bývalý ukrajinský minister kultúry, poprel, že by Janukovič plánoval zakázať cirkev.
Otec Milchakovskij povedal, že mu ako vojenskému kaplánovi dovolili navštíviť katolíkov slúžiacich v ukrajinskej námornej pechote v Kerči po tom, čo ich základňu vo východnom prístave blokovali ruské sily.
Zaznamenal, že ruské jednotky „kontrolovali, kto a čo sa dostane dnu,“ a povedal, že mladým regrútom v súčasnosti chýbalo jedlo a lieky.
„Každý hovorí, že výsledok referenda je už známy, aj keď mnohí budú voliť, aby zostali v Ukrajine, alebo aby bol zachovaný autonómny status Krymu,“ uviedol kňaz pre CNS.
„Referendum nebude mať žiadny právny status a my ani nevieme, kto ho bude zabezpečovať a počítať hlasy. Ale máme hlboké obavy, že bude použité ako podklad pre konanie proti nám,“ dodal.
Dva dni predtým v inom interview pre CNS povedal otec Milchakovskij, že katolíci pravdepodobne nebudú voliť v referende.
„Hovoria, že je nelegálne a nezúčastnia sa ho,“ povedal využívajúc svoju ženu ako tlmočníčku. Klerici východného obradu sa môžu oženiť až do kňazskej vysviacky.
Etnickí Rusi tvoria 58 % populácie Krymu, Ukrajinci 24 % a zväčša moslimskí Tatári asi 12 %.
Vo vyhlásení na diecéznej webstránke z 12. marca biskup Bronislaw Bernacki z Odessy-Simferopoľ kritizoval, že medzinárodná komunita nepodnikla žiadne kroky proti ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.
„Svet iba rozpráva a kritizuje Rusko. Robí presne to, čo Putin čaká - nič,“ povedal biskup Bernacki.
Predpovedal, že krymské referendum, ktoré väčšina zahraničných vlád odmieta ako nelegálne, „preukáže 80%-nú podporu“ pre anexiu regiónu Ruskom a bude odrazom „širšej Putinovej politiky,“ ktorá sa prejavila už vo vojenskom ťažení v Gruzínsku v roku 2008.
„Odrezanie Krymu je iba začiatok, potom príde čas na južné a východné ukrajinské okresy a potom pravdepodobne na celú krajinu,“ povedal biskup.
Prezident ukrajinskej konferencie biskupov latinského rítu, arcibiskup Mieczyslaw Mokrzycki z Ľvova, povedal 12. marca pre Poľskú katolícku informačnú agentúru (KAI), že biskupi budú zasadať 19.-21. marca vo východnom meste Charkov, „aby boli bližšie tým, ktorí sú v najväčšom nebezpečenstve“.
Správy z 12. marca uvádzali, že neozbrojené skupiny dobrovoľníkov s podporou lokálnych autorít sa pokúšajú ochrániť kostoly, mešity a cintoríny pred lúpením a vandalizmom.
Deň predtým biskup krymskej pravoslávnej cirkvi spojenej s kyjevským patriarchátom, ktorý podporuje novú ukrajinskú vládu, povedal, že viacerí významní pro-západní aktivisti zmizli. Vyhlásenie dokazovalo, že je tu „reálne nebezpečenstvo pre životy Ukrajincov“ v tejto oblasti.
„Zatiaľ ceny jedla a potravín stúpali rýchlo,“ povedal otec Milchakovskij.
„Naši farníci nie sú bohatí a náš klérus žije v tých istých podmienkach. Nemôžeme však žiadať o peniaze alebo materiálnu pomoc, pretože nemáme žiadny spôsob, ako by sa k nám dostala,“ povedal kňaz.
„Rátame s modlitbami kresťanov zvonku a rovnako s ich morálnou podporou v protestovaní. Veríme, že dajú naše problémy na známosť všade, kde to bude možné.“