Prinášame vám list katolíckeho biskupa Larryho Silva z Honolulu na Hawaji o problematike homosexuálnych manželstiev. List bol zverejnený 22. augusta, čiže v čase, keď sa havajskí zákonodarcovia v najbližších dňoch či týždňoch chystali diskutovať o tejto otázke.
* * *
Drahí bratia a sestry,
otázka homosexuálnych manželstiev je v našej spoločnosti opäť centrom pozornosti. V blízkej dobe budú mať naši zákonodarcovia osobitné zasadnutie, kde budú hlasovať o návrhu zákona, ktorý by legalizoval homosexuálne manželstvá na Havaji.
Kým Katolícka cirkev má jasné stanovisko, že skutočné manželstvo môže byť len medzi jedným mužom a jednou ženou, existuje veľa ľudí, dokonca aj medzi katolíkmi, ktorí vnímajú toto naliehanie ako nespravodlivú diskrimináciu našich homosexuálnych bratov a sestier. Preto je nevyhnutné objasniť určité otázky.
Homosexuálne orientovaní ľudia sú súčasťou nášho spoločenstva, dokonca aj nášho katolíckeho spoločenstva a zaslúžia si dôstojnosť a rešpekt. Nespravodlivá diskriminácia proti nim je neprijateľná. Avšak nie každá diskriminácia - to znamená rozlišovanie - je nespravodlivé. Úplne právom rozlišujeme medzi dospelými a deťmi, aj keď obidve skupiny majú rovnakú dôstojnosť. Spravodlivo rozlišujeme tých, ktorí sú v manželstve a tých, ktorí nie sú, pretože manželstvo je zvláštne spoločenské puto, ktoré zaisťuje pokračovanie rodu v súvislosti s výchovou detí v láskyplnom prostredí, ktoré oceňuje komplementárnu povahu muža a ženy. (Ak by neexistovalo takéto rozlišovanie, manželstvá rovnakého pohlavia by neboli problémom, pretože ktokoľvek by chcel požiadať o nejaké výhody, mohol by tak urobiť či je v manželstve, alebo nie). Existuje spravodlivé rozlišovanie medzi rodičmi a deťmi, profesormi a študentmi. Zatiaľ čo sú si všetci rovní v dôstojnosti ako osoby, nie sú rovní vo svojich rolách. Preto musíme rozlišovať samotný jazyk diskriminácie, pretože existujú ľudia, ktorí démonizujú toto slovo, a ktorí predpokladajú, že každý druh diskriminácie je nespravodlivý. Rozlišovanie medzi heterosexuálnymi a homosexuálnymi pármi v súvislosti s manželstvom, aj napriek verejnému tlaku, nie je nespravodlivá diskriminácia.
Ak naša krajina prijme zákon o homosexuálnych manželstvách, dôsledky tohto zákona budú siahať ďaleko za rámec vzťahov jednotlivých párov. Dôjde k dlhodobým a definitívnym zmenám v celej našej kultúre. Ak sa homosexuálne manželstvá uzákonia, stanú sa tak ,,normálnymi", alebo normou pre našu krajinu. Ak niekto vstúpi do manželstva bez toho, aby rozlišoval, či jeho partner je rovnakého alebo opačného pohlavia, tak sa takéto ,,nerozlišovanie" stane normou aj v iných oblastiach. Naše učebnice budú musieť vykresliť sexuálnu príťažlivosť ako normálnu, bez ohľadu na to, ku komu je človek priťahovaný. Ak budú školy organizovať tanečnú zábavu, budú mať chlapci možnosť pozvať na rande dievča alebo iného chlapca. Naša mládež, ktorej sexuálna identita je vytváraná v priebehu času, bude nútená sa predčasne rozhodnúť, či sú heterosexuálne alebo homosexuálne orientovaní. Tým sa bude potláčať normálne pohlavné dozrievanie so všetkými jeho pádmi a výzvami.
Ak homosexuálne páry budú mať právo uzatvárať manželstvá pod zámienkou, že neumožniť im to je nespravodlivá diskriminácia, prečo by ľuďom, ktorí chcú žiť s niekoľkými partnermi súčasne nemali byť poskytnuté rovnaké práva? Prečo by sme my, daňoví poplatníci, mali byť oslobodení od platenia za manželské výhody pre všetky takéto partnerské zväzky? Prečo by mala existovať diskriminácia voči tým, ktorí sa rozhodnú vziať si svoju matku alebo otca, brata alebo sestru, aby mohli pre nich získať manželské výhody? Ak podľahneme falošnej predstave, že homosexuálne páry majú právo uzavrieť manželstvo, ako môžeme rozumne poprieť rovnaké ,,právo" každému, kto sa rozhodne vstúpiť do ,,manželstva" s blízkym príbuzným, s mladistvým (so súhlasom)?
Ak sa homosexuálne manželstvá stanú ,,normou", budú rodičia považovaní za netolerantných, ak vychovávajú svoje dcéry, aby ich priťahovali chlapci a svojich synov, aby ich priťahovali dievčatá? Alebo rodičia budú musieť byť úplne neutrálni v tom, ako vedú svoje deti k výberu partnera?
Budú si môcť ľudia, ktorí veria, že Boh nás stvoril ako mužov a ženy a že Boh zjavil, že homosexuálne SKUTKY sú hriechom, udržať takúto vieru? Alebo budú musieť byť ,,preškolení," aby zmýšľali ako ,,normálni" ľudia? Budú cirkvi, ktoré odmietnu vyslúžiť homosexuálne manželstvo kvôli hlbokému presvedčeniu pozbavené slobody žiť toto presvedčenie? Budú kresťania, moslimovia a ostatné vierovyznania, ktoré veria, že homosexuálne SKUTKY sú v protiklade s Božím zákonom (zákon, ktorým sa riadia tí, ktorých sám Boh stvoril tak úžasne) prenasledovaní za to, že sa držia viery, ktorá pre nich bola po stáročia posvätná? Bude sloboda náboženského vyznania, ktorú si ceníme, iba sloboda na papieri, zatiaľ čo nám budú hovoriť, čo môžeme veriť a čo nie?
Deti budú trpieť najviac, pretože budú zbavené výchovy v milujúcom prostredí otca a matky, ktorých láska spolupracovala s Božím plánom pri ich stvorení. Ak budú deti pozbavené takéhoto domova, bude viac chudoby, viac sociálnych ťažkostí, viac samovrážd mladistvých a viac problémov, ako si vieme predstaviť.
Tento problém ďaleko presahuje iba súkromný vzťah jednotlivých párov a jeho dôsledky budú závažné a hlboké. Jazyk zástancov sa nás snaží presvedčiť, že ide o otázku občianskych práv a že každý, kto nesúhlasí, je bigotný. Nenechajte sa zviesť takým jazykom, ani sa ním nenechajme zastrašovať. Pamätajte si, že Adam a Eva sami naleteli manipulatívnemu sľubu hada, že keď zjedia ovocie, ktoré im Boh zakázal jesť, budú rozoznávať dobré od zlého a budú ako bohovia. Ovocie mohlo byť v tú chvíľu chutné, ale nakoniec nás to všetkých priviedlo do veľmi žalostného stavu.
Niekoľko zákonodarcov, ktorí nepodporujú manželstvá rovnakého pohlavia mi povedalo, že hlasy tých, ktorí sú za, sú stále hlasnejšie, zatiaľ čo tí, ktorí sú proti, sú relatívne ticho. Poukázali na to, že zákonodarcovia reagujú na svojich voličov a záleží im na tom, čo musia povedať, ale ak počujú len jeden názor na danú problematiku, tak predpokladajú, že manželstvá rovnakého pohlavia nikomu neprekážajú.
JE ČAS, ABY SA NAŠE KRESŤANSKÉ KOMUNITY ZMOBILIZOVALI K ČINOM. Nemáme veľa času, pretože táto problematika môže byť prezentovaná na osobitnom legislatívnom stretnutí v priebehu niekoľkých týždňov. VAŠI ZÁKONODARCOVIA POTREBUJÚ POČUŤ VÁŠ NÁZOR TERAZ! Preto vás všetkých žiadam, aby ste v priebehu nasledujúceho týždňa robili nasledovné:
Kontaktujte štátnych senátorov aj zástupcov, ktorí reprezentujú váš okres a dajte im vedieť, ako chcete, aby hlasovali o tejto kľúčovej otázke vo vašej komunite. Zoznam zákonodarcov podľa okresov je priložený k tomuto listu spolu s telefónnymi číslami a e-mailovými adresami. Prosím, buďte zdvorilí, poďakujte im za veľmi ťažkú prácu, ktorú robia, ale buďte jasní. Hovorí sa, že niektorí sa už rozhodli. A možno to tak je, ale vplyvom voličov môžu byť ich mysle a srdcia zmenené.
Požiadajte vašich priateľov a susedov, ktorí veria, že manželstvo môže byť len medzi mužom a ženou, aby tiež kontaktovali svojich zákonodarcov.
Modlite sa za svojich zákonodarcov. (Ale nech vaše modlitby nie sú len slová! Hľaďte hore.) Modlite sa za múdrosť, odvahu a záväzok kontaktovať svojich zákonodarcov a dajte im vedieť, čo si myslíte. Odporúčam, aby všetci katolíci denne obetovali JEDEN RUŽENEC (alebo aspoň desiatok ruženca) počas nasledujúcich niekoľkých týždňoch, aby sila modlitby formovala diskusie a rokovania o tejto kritickej otázke. Ak je to možné, prechádzajte sa okolo parlamentu a modlite sa celé hodiny (bez toho, aby ste vytvorili zhromaždenie, ktoré by si vopred vyžadovalo povolenie, aby tak, ako Boh zbúral múry Jericha, mohol podobne urobiť teraz cez modlitby a SKUTKY svojho milovaného ľudu.)
Buďte chápajúci a milujte tých, ktorí s vami nesúhlasia – dokonca aj katolíckych zákonodarcov, ktorí sa zaviazali hlasovať za homosexuálne manželstvá. Modlite sa za zmenu srdca a formovanie citlivého svedomia a nech sa vaša láska stane najsilnejším činiteľom zmeny. Koniec koncov, Boh je láska!
S láskou v Kristovi