Hnutie pro-life vždy odmietalo rétoriku Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (IPPF), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a mnohých ďalších, ktorí sú za tzv. „bezpečné a legálne prerušenie tehotenstva“.
Hillary Clintonová je známa týmto a inými podobnými vyhláseniami, ktorými podporuje legalizáciu potratov (Toronto Star 2010):
„Zdravie matiek nemôžeme dosiahnuť bez reprodukčného zdravia a reprodukčné zdravie zahŕňa antikoncepciu, plánovanie rodičovstva a prístup k legálnym, bezpečným potratom.“
Toto a mnohé ďalšie podobné vyhlásenia znamenajú, že všetky legálne potraty sú bezpečné a ilegálne potraty sú nebezpečné.
Štandardnou odpoveďou zástancov pro-life vždy bolo, že bez ohľadu na to, či sa používajú pojmy „bezpečný a legálny“, potrat nikdy nie je bezpečný pre dieťa a je pravidelne nebezpečný pre matku.
Svetová zdravotnícka organizácia by to mala vedieť a nie slepo nasledovať pro-potratovú propagandu. Ale zdá sa, súdiac podľa úvodníka vo svojom poslednom bulletine, že po novom sa prikláňa k názoru, že legalizovanie potratov neznamená, že budú bezpečné.
Úvodník s názvom „Od konceptu k meraniu: operacionalizácia definície nebezpečného potratu Svetovej zdravotníckej organizácie“ prehodnocuje definíciu „nebezpečný potrat“ a rozlišuje bezpečnosť potratu od jeho legálnosti. Ide o zmenu politiky, ktorá bola v platnosti od roku 1990 a tiež o krok správnym smerom.
Článok uznáva, „že Svetová zdravotnícka organizácia pri meraní regionálnych a globálnych odhadov miery nebezpečných potratov historicky používa pragmatický operacionálny konštrukt, ktorý meria bezpečnosť v zmysle iba jedného rozmeru, a to legálnosti.“
Teda ilegálny potrat nie je synonymom nebezpečného potratu, ako je uvedené v pôvodnej definícii: „... zákonnosť či nezákonnosť služieb však nemôže byť určujúcim faktorom ich bezpečnosti [...] Bezpečnosť potratu musí byť zvážená aj v rámci legálnych, aj zákonom zakázaných prípadoch.“
Kvôli chybnej klasifikácii v prieskumoch, nemocničných záznamoch a zdravotníckych štatistikách a tiež preto, že často je hlásený nižší počet potratov, ako je skutočnosť, je ťažké zmerať percento interrupcií.
S ohľadom na to Svetová zdravotnícka organizácia historicky používa pragmatický funkčný konštrukt, ktorý meria bezpečnosť len z jednej stránky, a to zákonnosti.
Je zrejmé, že táto metodika skresľuje počet tzv. „nebezpečných potratov“ v krajinách, kde je potrat zakázaný a je užitočným nástrojom v rukách zástancov potratov v presviedčaní vlády legalizovať potraty.
V skutočnosti legalizovaním sa potraty nikdy nestali bezpečné. Legalizovaním potratov sa len zvýšil ich počet. Dôkaz z celého sveta jasne ukazuje, že na zníženie úmrtnosti matiek a ochranu životov a zdravia žien nie je legalizácia potratov nutná.
Článok uzatvára:
„Toto zdôrazňuje, že umelé ukončenie tehotenstva nie je ani tak jednoduché, ani tak bezpečné, ako o tom chcú niektorí zástancovia potratov presvedčiť verejnosť. Navyše výskyt komplikácií ako neplodnosť, opakujúce sa spontánne potraty, predčasné pôrody, prasknuté maternice alebo emocionálne prejavy v tejto fáze nemôžu byť posúdené.“
Treba dúfať, že táto zmena zmýšľania Svetovej zdravotníckej organizácie vo vzťahu k tejto dôležitej otázke bude pokračovať. Taktiež že WHO bude revidovať celý prístup k materstvu a starostlivosti o deti uznaním ľudskosti nenarodeného dieťaťa priznaním, že umelé ukončenie životov nenarodených detí je nespravodlivosť a že bude skutočne skúmať fyzické, psychické a emocionálne následky potratu u žien.