OXFORD, ANGLICKO - Členovia ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi utekajú z Krymu, aby unikli hrozbám uväznenia a zabavenia majetku, povedal kňaz pre Catholic News Service (CNS) iba štyri dni po tom, čo Rusko ukončilo anexáciu regiónu.
„Situácia je naďalej veľmi vážna a nevieme, čo sa bude diať. Nový režim nás vykresľuje všetkých ako nacionalistov a extrémistov,“ hovorí otec Michail Milchakovskij, správca farnosti a vojenský kaplán z Kerču na Kryme.
Povedal, že predstavitelia Ruskej federálnej bezpečnostnej služby (FSB) mu volali kvôli informáciám o jeho komunite a pýtali sa ho, či „uznáva nový režim“.
Otec Milchakovskij povedal pre CNS, že on a jeho rodina, rovnako ako najmenej dve tretiny jeho farníkov, opustili Kerč a prišli na Ukrajinou ovládané územie podľa rady ukrajinského arcibiskupa z Kyjeva-Haliče Sviatoslava Ševčuka.
„Všetci moji farníci sú patriotickí Ukrajinci, ktorí milujú svoju krymskú vlasť. Ale Rusko sa nás teraz snaží vyhnať,“ povedal 25. marca.
Otec Mykola Kvyč, kňaz vo farnosti Usnutia Bohorodičky v Sevastopole, tiež utiekol po tom, čo ho zatkli a zbili ruské sily. Tie ho obvinili z „podporovania extrémizmu a masových nepokojov“.
„Počas desiatich rokov v Sevastopole nikdy nič nepovedal ani neurobil proti Rusom,“ dodáva otec Milchakovskij.
„Sme rozhodnutí, že neskončíme s našou cirkvou a neopustíme jej poslanie. Dúfame, že nám udelia povolenie na návrat. Ale rovnako ako ostatní sme museli zanechať naše životy a prácu nevediac, kedy sa vrátime. Toto je čas utrpenia a nepokoja.“
„Nateraz ide iba o dočasnú evakuáciu, kým podmienky nebudú bezpečnejšie. Ale pri terajšom silnom napätí a tlaku sa mnohí obávajú uväznenia,“ povedal otec Milchakovskij.
„Ľudia chcú, aby veci ostali také, aké boli predtým, so slobodou náboženstva, zhromažďovania a prejavu. Ale keď budú nútení akceptovať ruské pasy, nebudú mať na výber. Naša jediná nádej ostáva v Bohu a dobrej vôli ľudí.“
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev bola postavená mimo zákon za sovietskej nadvlády v rokoch 1946 až 1989, kedy boli mnohí kňazi uväznení a väčšina cirkevného majetku zabavená štátom alebo prevedená do vlastníctva ruskej pravoslávnej cirkvi.
Päť cirkevných komunít na Kryme tradične tvorí asi 10 % z 1,96 milióna obyvateľov polostrova. 58 % z nich sú etnickí Rusi, Ukrajinci tvoria 24 % a prevažne moslimskí Tatári ďalších 12 %.
Otec Milchakovskij povedal pre CNS, že ruská pravoslávna cirkev je pripravená prevziať majetok gréckokatolíkov a takmer všetci kňazi okrem jedného z nich a jedného diakona už opustili Krym, aby unikli „pozornosti FSB a ruských síl“.
V liste z 19. marca ukrajinskému gréckokatolíckemu kléru na Kryme a susednej Odesse povedal arcibiskup Ševčuk, že si je vedomý, že mnohí kňazi teraz čelia „nepríjemnostiam, tlaku a vyhrážkam“ spolu so svojimi rodinami. Dúfa, že budú mať „odvahu a statočnosť, pevnosť a silu,“ aby pokračovali vo svojej práci.
„Aby ste mohli pokračovať vo vašej službe, budete musieť prekonať bariéry, ktoré sme si doteraz nevedeli predstaviť. Volajú vás ‚agenti Vatikánu‘ a nútia zaprieť katolícku cirkev,“ povedal arcibiskup.
„Tieto útoky nie sú ničím novým. Nachádzame v nich ozvenu všetkého, čo naša mučenícka cirkev zažila v nie tak vzdialenej komunistickej minulosti. Napriek tomu vieme, že Božia prozreteľnosť premenila tieto represálie a prenasledovania na dobro.“
Medzitým ukrajinské noviny informovali, že dva gréckokatolícke kostoly a jeden kláštor vyhoreli medzi 15. a 26. marcom v Ivano-Frankivsku, Dore a Kolomijy (ide o mestá z karpatskej oblasti západnej Ukrajiny ďaleko od Krymu ovládané novým ukrajinským režimom, pozn.prekl.). Dodali, že súčasná kríza môže vážne poškodiť vzťahy medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
Otec Milchakovskij verí, že pravoslávni ortodoxní vodcovia budú „mať záujem zachovať náboženskú slobodu,“ avšak dodal, že ukrajinskí gréckokatolíci teraz nemajú „žiadnu vôľu kontaktovať sa s nimi“.
„Nedôverujeme im, sú to nepriateľskí, imperialistickí ľudia, ktorým pomáha FSB a ktorí budú chcieť, aby nový režim zaistil ich náboženský monopol,“ povedal kňaz pre CNS.
Otec Milchakovskij 25. marca telefonoval s ukrajinskými vojakmi, ktorí boli predtým v jeho duchovnej starostlivosti a teraz sa museli vzdať uniforiem a odznakov po evakuácii kerčskej základne.
Dodal, že si nie sú istí, či sa s nimi „naloží ako s hrdinami alebo budú postavení pred súd ako dezertéri a zradcovia“ po návrate na ukrajinskú pôdu.
Arcibiskup Ševčuk žiadal kňazov, aby zasvätili Ukrajinu pod ochranu Panny Márie 6. apríla, aby pomohla upokojiť „srdcia naplnené obavami z budúcnosti“.