VATIKÁN - Pápež František prijal 27. marca vo Vatikáne amerického prezidenta Baracka Obamu. Išlo o ich prvé stretnutie, počas ktorého diskutovali o niekoľkých témach, najmä tých, ktoré spôsobujú napätie medzi katolíckou cirkvou a Bielym domom, vrátane slobody náboženského vyznania a lekárskej etiky.
Počas nezvyčajne dlhého 50-minútového stretnutia hovorili obaja predstavitelia „o otázkach, ktoré sú pre Cirkev (v USA) osobitne významné. Ide najmä o otázky, ktoré sa týkajú práva na náboženskú slobodu, života a s tým spojenou výhradou vo svedomí a imigračnej reformy,“ uviedol Vatikán vo svojom vyhlásení.
Zmienky o slobode náboženského vyznania a výhrady vo svedomí sa pravdepodobne odvolávali na nariadenie o antikoncepcii v novom zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorá je hlavným zdrojom konfliktu medzi kabinetom a Cirkvou.
Podľa vyjadrenia Vatikánu si pápež František a Obama „vymenili aj názory na niektoré aktuálne medzinárodné témy v nádeji, že v oblastiach, kde dochádza ku konfliktom, sa bude rešpektovať humanitárne a medzinárodné právo a dôjde k vzájomnej dohode medzi zúčastnenými stranami“.
V septembri začal pápež František veľkú kampaň proti Obamovmu návrhu na vojenský úder, ktorým chcel potrestať vládu prezidenta Baššára Asada za použitie chemických zbraní. Pápež napísal ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, ktorý bol hostiteľom summitu G-20, a ostro kritizoval „nezmyselnú snahu o vojenské riešenie konfliktu“. O pár dní neskôr viedol pápež modlitebnú vigíliu za mier v Sýrii, ktorá pritiahla na Námestie svätého Petra asi 100 000 ľudí.
Vatikán zdôraznil dva body diskusie, s ktorými Obama a pápež navzájom súhlasili. Prvým bodom je imigračná reforma, pri ktorej sa vláda viac prikláňa k stanovisku amerických biskupov ako k názoru republikánskej opozície. A druhým bodom je „spoločný záväzok zastaviť obchodovanie s ľuďmi vo svete“.
Na spoločnej tlačovej konferencii s talianskym premiérom Matteom Renzim v ten istý deň Obama povedal, že „väčšinu času s pápežom strávil diskutovaním o problémoch chudobných, marginalizovaných, tých, ktorí nemajú príležitosti, a o rastúcej nerovnosti“. Hovorili tiež „o tom, aké ťažké je udržať mier na celom svete,“ najmä na Blízkom východe.
Obama povedal, že pápež František „sa podrobne nezaoberal“ nariadením o antikoncepcii, ale v následnom stretnutí prezidenta s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinim „sme krátko diskutovali o tom, že zaistíme, aby sa právo na výhradu vo svedomí a náboženská sloboda pri uplatňovaní zákona rešpektovali“.
„Sľúbil som, že budem pokračovať v dialógu s Americkou konferenciou biskupov, aby sme spoločne našli správnu rovnováhu, čo sa týka tejto otázky,“ povedal Obama.
Na konci rozhovoru dal pápež František Obamovi viazané vydanie svojej apoštolskej exhortácie Evangelii Gaudium (Radosť z evanjelia), ktorá bola vydaná v novembri minulého roka. Prezident na darček okamžite reagoval: „Pravdepodobne to budem čítať v Oválnej pracovni, keď budem hlboko frustrovaný, a som si istý, že mi to dodá silu a pomôže upokojiť sa.“
„V to dúfam,“ odpovedal pápež so smiechom.
V decembri Obama vo svojom prejave citoval pasáž z exhortácie, kde pápež nariekal: „Ako je možné, že správy nevenujú pozornosť tomu, že starý bezdomovec zomrel na podchladenie, ale hovoria o tom, že burza klesla o dva body?“
Pápež František daroval Obamovi aj dva bronzové medailóny. Na jednom je zobrazená stavba kolonády okolo Námestia svätého Petra zo 17. storočia; druhý zobrazuje anjela, ktorý spája severný a južný svet prostredníctvom „solidarity a mieru, ktoré sú založené na spravodlivosti“.
„Tento dar je od pápeža,“ povedal pápež František o prvom medailóne. „Ale tento druhý je od Jorga Bergoglia. Keď som to videl, povedal som si: Dám to Obamovi, je to anjel mieru.“
Prezident daroval pápežovi výber ovocných a zeleninových semien zo záhrady Bieleho domu v škatuli, ktorá bola vyrobená z dreva použitého na vybudovanie Baziliky v Baltimore, ktorá je Národnou svätyňou Nanebovzatia Panny Márie a zároveň prvou katolíckou katedrálou v Spojených štátoch amerických.
„Ak budete mať možnosť prísť do Bieleho domu, radi vám tiež našu záhradu ukážeme,“ povedal Obama.
„Samozrejme,“ odpovedal pápež.
Organizátori Svetového stretnutia rodín, ktoré sa uskutoční v septembri 2015, vyjadrili nádej, že sa pápež František zúčastní tejto udalosti, ktorá by mohla byť príležitosťou pre štátnu návštevu USA.
„Pozval som ho a naliehal som, aby prišiel do Spojených štátov. Povedal som mu, že ľudia by boli nadšení, keby ho mohli vidieť,“ povedal Obama neskôr.
Obamova návšteva Vatikánu bola súčasťou jeho šesťdňovej medzinárodnej cesty, ktorá zahŕňala zastávky v Holandsku a Belgicku, a ktorá sa mala ukončiť návštevou Saudskej Arábie. Deň pred stretnutím s pápežom Františkom sa Obama stretol s predstaviteľmi Európskej únie a NATO v Bruseli, kde rokoval o ekonomických a strategických reakciách na marcovú ruskú inváziu Ukrajiny.
Prezidentova kolóna vstúpila do Vatikánu pár minút po10. hodine. Vatikán bol pod mrakmi a teploty sa pohybovali len okolo desiatich stupňov. Arcibiskup Georg Gänswein, prefekt pápežského domu, ho pozdravil v nádvorí apoštolského paláca San Damaso a potom ho viedol po schodoch do súkromnej knižnice pápeža. Nasledoval ich Obamov sprievod, do ktorého patrili americký štátny sekretár John Kerry; poradkyňa pre národnú bezpečnosť Susan Riceová a americký veľvyslanec vo Svätej stolici Ken Hackett.
Pápež pozdravil prezidenta mimo svojej knižnice niekoľko minút pred dohodnutým časom stretnutia, ktorý bol o 10:30.
„Som šťastný, že vás spoznávam. Som váš veľký obdivovateľ,“ povedal Obama pápežovi pri podaní rúk.
V knižnici si obaja vodcovia sadli oproti sebe za pápežov stôl, každý so svojím tlmočníkom vedľa seba. Prostredníctvom tlmočníka, monsiňora Marka Milesa, vieme, že pápež povedal prezidentovi po španielsky: „Bol by som rád, keby ste sa naozaj cítili ako doma.“
Počas dlhšieho podania rúk na konci zasadnutia povedal Obama pápežovi: „Moja rodina musí byť so mnou na tejto ceste. Sú veľmi silní. Budem rád, ak sa za nich budete modliť.“
Po stretnutí s pápežom sa Obama na viac ako pol hodiny stretol s kardinálom Parolinim. Tohto stretnutia sa zúčastnili aj Kerry, Rice a arcibiskup Dominique Mambertim, vatikánsky minister zahraničných vecí.
Obamova administratíva požaduje, aby takmer všetky plány zdravotného poistenia, vrátane tých, ktoré ponúka väčšina katolíckych vysokých škôl a agentúr, pokrývali sterilizácie, antikoncepciu a niektoré lieky vyvolávajúce potrat. Toto všetko je však podľa morálneho učenia Cirkvi zakázané. Americkí biskupi usilovne bojujú proti antikoncepčnému mandátu a existujúce výnimky odmietajú ako nedostatočné.
Legalizované potraty a výskum embryonálnych kmeňových buniek, ktoré Obama podporuje a katolícke učenie zakazuje, sú tiež zdrojom konfliktu medzi Cirkvou a prezidentom od začiatku jeho vlády a patrili medzi hlavné témy počas Obamovej návštevy pápeža Benedikta XVI. v roku 2009.