Čína čelí kritike: Politika jedného dieťaťa môže za vzrast obchodu s bábätkami.

1,580
Kultúra smrti

WASHINGTON, D.C.- Americkí kritici čínskej politiky jedného dieťaťa obviňujú tento nástroj kontroly pôrodnosti z nárastu obchodu s bábätkami v krajine.

31.3. 2014, priniesla agentúra Reuters správu, že chudobné čínske rodiny, ktoré nie sú schopné zaplatiť vysoké pokuty spojené s porodením dieťaťa mimo zákona, využívajú webové stránky, aby dali svoje novorodené deti na adopciu, a tým im zachránili život. Začiatkom tohto roka, čínsky predstavitelia zakročili proti tejto praktike zatknutím  1,094 ľudí a „zachránením,“ podľa agentúry Reuters, „viac než 380 bábätiek.“

Prestaviteľ vlády povedal, že bolo „jednoznačne zlé“ používať web stránky na deti, a že „ide o deti, nie o tovar.“ Jedna zo štyroch stránok, ktorá bola zrušená pri zásahu, „A Home Where Dreams Come True [Domov splnených snov]“, povedala, že od roku 2007 do augusta 2012 bolo adoptovaných 37,841 detí.

Kritici v Spojených štátoch však pre portál LifeSiteNews povedali, že vinu za obchodovanie s deťmi možno pripísať politike jedného dieťaťa.

Reggie Littlejohnová z organizácie Women's Rights Without Frontiers [Ženské práva bez hraníc] povedala, že čínska vláda povzbudzovala „páry prihlásiť sa úradom a dať deti na adopciu.“ Littlejohnová povedala, že tento návrh je pre páry riskantný: „Ak sa pár prihlási, uložia im úrady pokutu, najmä keď sa pár snažil pokute vyhnúť vyhýbaním sa úradom?“ pýta sa.

„Toto je situácia, v ktorej sa tieto páry kontaktujú priamo na iné páry, aby si vzali ich deti“ bez využitia adopčnej agentúry, povedala Littlejohnová. „Je možné, že niektorí z týchto ľudí nevedomky dávajú svoje deti obchodníkom.“

Littlejohnová povedala, že skutočným problémom adopcií a potenciálneho obchodovania nie je proces samotný, ale čo ho vyvoláva. „Tento článok ukazuje, že politika jedného dieťaťa nebola zvoľnená ani opustená. Čo urobili, je vytvorenie malej výnimky, ktorá povoľuje ľuďom s vládnym povolením mať druhé dieťa, AK majú povolenie od vlády A jeden z rodičov je jedináčik.“

„Pokuty sú mimo zdrojov mnohých čínskych obyvateľov,“ podľa Littlejohnovej. Agentúra Reuters uviedla, že pokuty môžu byť vyššie než $12,000 za dieťa narodené mimo zákona, ale to môže byť dolný odhad. Jedna žena tvrdí, že pokuta $54,000 bola 14-násobkom jej ročného príjmu a New York Times priniesli minulý rok správu, že pokuty môžu bežne dosahovať tri až desaťnásobok ročného príjmu rodiny.

Littlejohnová hovorí, že pokiaľ sa pokuta nezaplatí, „vláda odmieta dieťa zaregistrovať, čím robí z dieťaťa ilegálneho cudzinca v jeho či jej vlastnej krajine. Nemôže dostať pas, nemôže sa legálne zosobášiť, nemôže cestovať, atď.“

„Riešením je ukončiť politiku jedného dieťaťa,“ povedala Littlejohnová.

Výskumná asistentka organizácie Heritage Foundation Olivia Enosová súhlasí: „Myslím, že či sa Čína rozhodne obmedziť počet detí na jedno, dve, tri deti - akýkoľvek počet - otázkou, ktorú si treba položiť je, či je úlohou vlády hovoriť rodičom koľko detí môžu mať,“ povedala.

Enosová, ktorá pracuje v tomto think tanku v Centre ázijských štúdií povedala: „Jeden z najväčších problémov v Číne je gendercída. V roku 2012 žilo približne o 18,000,000 viac chlapcov ako dievčat vo veku do 15 rokov a celkovo o viac než  40,000,000 viac mužov než žien, podľa organizácie All Girls Allowed.

Enosová povedala, že čínsky zákon jedného dieťaťa robí obchod s deťmi v krajine komplikovanou záležitosťou. „Obchod so ženami je problémom v Severnej Kórei a Číne, keďže je tam tak málo žien. [Ale] keď sa pozriete na obchodujúcich, existuje množstvo rôznych situácií, ktoré môžu nastať.“

Enosová poznamenala, že obchod s mužmi je tiež problém, „keďže chlapci sú kultúrne hodní viac“ a „bohaté rodiny, ktoré nemôžu počať“ sú ochotné zaplatiť veľké sumy, aby získali dieťa.

Obchodníci „spolčení“ s čínskou vládou sú tiež, podľa Enosovej, problémom. „Nútene odoberú dieťa, pretože rodina má priveľa detí. Existuje kvóta stanovená čínskou vládou týkajúca sa počtu detí, ktoré sa ročne môžu narodiť. Pár nemusí dostať povolenie mať dieťa, dokonca aj keď žiadajú už v čase, keď je žena tehotná.“

Enosová sa starostlivo snažila robiť rozdiel medzi „obchodovaním“ a „pašovaním detí,“ keďže to druhé, ako hovorí, môže slúžiť na záchranu životov bábätiek. „Matky sa vzdávajú svojich detí, aby ich zachránili a adopčné agentúry prinesú deti do západných krajín. Viac než 3 000 čínskych detí je v Amerike každoročne adoptovaných.“ Enosová povedala, že existencia pašovania je dôvodom, prečo je presvedčená, že „je nepravdepodobné, že čínska vláda sa snaží deťom pomôcť“ záťahom na webstránky.

„Nie je to v súlade s politikou a ich konaním.“

Nick Eberstadt, harvardský profesor, povedal, že čínska politika jedného dieťaťa dostala rodičov do ťažkostí. „Rodičia, ktorí majú viac než kvótou stanovený počet detí, sú vystavení tlaku,“ povedal. Tiež poznamenal, že „Čína je druhou najväčšou krajinou zapojenou v miestnych a domácich adopciách vo svete.“

Domáce obchodovanie je v Číne problémom. Citujúc Svetový index otroctva, Enosová hovorí, že 2.9 milióna ľudí je dnes v Číne obchodovaných. Jeden obchodník priznal, že sa pokúšal predať vlastnú dcéru, a vzal si ju späť len preto, že o jej kúpu nebol záujem.

Prvá dáma, Michelle Obamová, bola mnohými tvrdo kritizovaná za nevenovanie sa politike jedného dieťaťa počas jej nedávnej cesty do Číny. Hovorcovia Obamovej administratívy povedali, že cesta bola cestou „mäkkej moci,“ určenou na otvorenie dialógu.