ZÁHREB - Chorvátsky minister verejnej správy Arsen Bauk uviedol, že návrh zákona bol vypracovaný v snahe udeliť homosexuálnym partnerstvám, rovnaké zákonné práva ako majú manželia. Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia sa nebudú nazývať „homosexuálne manželstvá ani civilné partnerstvá, ale registrované partnerstvá.“ Podľa návrhu zákona budú homosexuálni partneri môcť dediť majetok a budú mať nárok na rovnaké sociálne zabezpečenie a daňové výhody ako manželia.
Bauk povedal pre záhrebské noviny Jutarnij List, že vláda ešte stále zvažuje, či zákon umožní adopciu. Bauk však povedal, že návrh zákona bude obsahovať ustanovenie, ktoré „umožní jednému z dvojice adoptovať si biologické dieťa druhého, ak prirodzený rodič nie je známy alebo už nie je nažive.“
Chorvátsko, prevažne katolícka krajina, už dávnejšie povolilo lesbičkám prijímať umelé oplodnenie spermiami anonymných darcov. Bauk povedal, že „teraz je dôležité, aby štát uznal túto skutočnosť a dal záruky aj druhej matke.“
Vláda po voľbách v roku 2011oznámila, že jej prioritou bude vytvorenie registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Ako reakcia na to vznikla občianska koalícia nazvaná ,,V mene rodiny", ktorá tvrdí, že ich úlohou je podporovať „univerzálne ľudské hodnoty, rovnako ako náboženské združenia, spoločenstvá a hnutia – všetkých tých, ktorí zastávajú názor, že manželstvo je zväzkom iba medzi mužom a ženou.“
V júni vláda odignorovala ústavné pravidlá pre referendum a vyhlásila, že petícia za verejné hlasovanie o otázke, ktorá obsahuje takmer 750 000 podpisov, nesplnila požiadavky. A to napriek skutočnosti, že 3,76 milióna občanov - z celkového počtu obyvateľov 4,3 milióna – malo právo voliť vo voľbách do EÚ, čo znamená, že petícia predstavovala asi 20 percent hlasovacej verejnosti. Chorvátsky zákon o referende vyžaduje, aby navrhovateľ petície zabezpečil podpisy 10-tich percent voličov.
Pro-rodinná iniciatíva, ktorá zbierala podpisy uviedla v tlačovom vyhlásení, že vláda tvrdila, že v tomto referende, voliči prekročili 4 560 000 hlasov – „a to je číslo, ktoré takmer určite zahŕňa zomrelých, falošné a dvojité hlasy,“
Ministerka zahraničných vecí Vesna Pusićová neskôr vyhlásila, že aj keby sa referendum uskutočnilo, nemalo by záväznú, ale len poradnú funkciu. Podpredseda vlády Stazić tiež povedal, že hlas ľudu v referende nie je pre vládu záväzný, čo je v rozpore s ústavným ustanovením, ktoré hovorí, že referendum je záväzné.
Výsledky petície nás ženú vpred, pretože jasne ukazujú, že „chorvátski občania chcú, aby bola táto dôležitá otázka prejednaná a aby sa o nej rozhodlo na najvyššej úrovni,“ povedala organizátorka Jelena Gazivodaová.
Návrh zákona tiež obsahuje ustanovenie zakazujúce „diskrimináciu“ ľudí v registrovaných partnerstvách. Článok 20 hovorí: „Akákoľvek forma diskriminácie, priama alebo nepriama, na základe registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia, ako aj na základe sexuálnej orientácie, je zakázaná,“ rovnako je „zakázané podporovať takúto diskrimináciu.“
„Priama diskriminácia“ je definovaná ako „akékoľvek konanie, ktoré stavia osobu, ktorá je v registrovanom partnerstve do nevýhodnej pozície vo vzťahu k situácii porovnateľnej s prirodzeným manželstvom.“
Návrh zakazuje aj „nepriamu diskrimináciu,“ ktorú definuje ako „osobitné právne predpisy, kritériá alebo prax, ktoré sa javia ako neutrálne,“ ale vystavujú homosexuálnych partnerov do „nepriaznivej situácie v porovnaní so všetkými ostatnými osobami.“
Podobné správy sa týkajú tiež bývalého štátu sovietskeho bloku, Moldavska, ktorý v júni ticho prijal zákon, podobný tomu z Ruskej federácie, zakazujúci homosexuálnu propagandu. Tento krok pobúril európskych homosexuálnych aktivistov. Moldavský trestný zákon teraz zakazuje „šírenie verejných informácií [...], ktorých cieľom je propagácia prostitúcie, pedofílie, pornografie, alebo akýchkoľvek iných vzťahov, ako tých, ktoré súvisia s manželstvom alebo rodinou.“ Zákon umožňuje pokuty až do 8 000 Levov (480 €).
Delegácia EÚ v Moldavsku vyjadrila „veľkú ľútosť a obavy kvôli týmto prejavom netolerancie a diskriminácie.“
Vnútroštátne právne predpisy prijímajú podobné zákony ako mestá Bălți, Sorochi, Drochia, Cahul, Ceadîr Lunga a Hiliuţi Balti a okresy Anenii Noi a Basarabeasca. Tieto zákony zakazujú „agresívnu propagáciu netradičnej sexuálnej orientácie.“ Mestá Rîşcani, Glodeni a obce Chetriş, Bočan a Pîrliţa dobrovoľne stiahli navrhované zákazy homosexuálnej propagandy. V máji minulého roku prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom odsudzuje Moldavsko za tento návrh zákona.
Uznesenie o boji proti homofóbii tiež odsudzuje dva ukrajinské návrhy zákonov predložené v rokoch 2011 a 2012. Tieto návrhy majú „šírenie homosexuality, vrátane organizovania schôdzí, pochodov, akcií, demonštrácií a hromadných akcií zameraných na úmyselné šírenie akýchkoľvek pozitívnych informácií o homosexualite“, klasifikovať ako trestný čin. Návrhy zákonov ukladajú za tieto trestné činy pokuty a až päťročný trest odňatia slobody. Uznesenie konštatuje, že Výbor pre slobodu prejavu a informácií ukrajinského parlamentu tieto návrhy zákonov podporuje.
Parlament EÚ tiež vymenoval podobné zákony v Lotyšsku, Litve a Maďarsku za „protiústavné.“ Rezolúcia tiež konštatuje, že mestská rada v Budapešti na návrh Fidesza nariadila „obmedzenie obscénnych pochodov“ predtým, ako sa mal uskutočniť budapeštiansky Gay Pride pochod, hoci od oboch maďarských návrhov sa neskôr upustilo.
Uznesenie ďalej odsudzuje tieto zákony ako prejavy „homofóbie“ a zákaz „Gay Pride pochodu“ a používania „poburujúceho“ jazyka porovnáva s vraždou. Uznesenie vyzýva na revíziu rámcového rozhodnutia o rasizme a xenofóbii „s cieľom posilnenia a rozšírenia jeho pôsobnosti na zločiny z nenávisti na základe sexuálnej orientácie, pohlavnej identity a rodového prejavu.“
Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva, samostatný orgán Rady Európy, ktorý sa tiež nazýva Benátska komisia, vydala podobné vyhlásenie, v ktorom odsudzuje takéto zákony.
Benátska komisia vo svojej správe odsúdila ukrajinský zákon, ktorý navrhuje opatrenia na „prekonanie demografickej krízy“ a chce zabezpečiť „morálne zdravie, duchovný a psychický vývoj detí prostredníctvom podporovania myšlienky, že rodina sa skladá zo zväzku muža a ženy.“ Návrh zakazuje „propagáciu homosexuality, a to prostredníctvom činnosti, ktorá si kladie za cieľ a / alebo sa prejavuje zámerným šírením akýchkoľvek pozitívnych informácií o homosexualite, ktoré môžu narušiť fyzické a duševné zdravie dieťaťa, jeho morálny a duchovný vývoj, vrátane vytvárania mylnej predstavy, že tradičné a netradičné manželské vzťahy sú spoločensky rovnocenné.“
Ukrajinský návrh zákona by zakázal: „Organizovať manifestácie, pochody, akcie, demonštrácie a iné masové zhromaždenia zamerané na úmyselné šírenie akýchkoľvek pozitívnych informácií o homosexuálnych vzťahoch; tréningové lekcie, tematické diskusie, interaktívne hry, vyučovacie hodiny a ďalšie aktivity vzdelávacieho charakteru zameraného na homosexuálne vzťahy (...); šírenie správ a činností o homosexuálnych vzťahoch v médiách a vyzývanie k homosexuálnemu životnému štýlu v akejkoľvek forme (...); šírenie informácií o homosexuálnych vzťahoch na stredných školách a vyzývanie k homosexuálnemu životnému štýlu.“
Správa Benátskej komisie zamietla oprávnenosť ochrany verejnej morálky a detí. Píše sa v nej: „Existencia celoeurópskeho konsenzu o práve na slobodu prejavu, ktorá sa prejavuje aj v boji za uznanie práv sexuálnych menšín zužuje priestor pre zásah štátu v rozhodnutiach, ktoré sa týkajú opatrení nevyhnutných na ochranu verejnej morálky.“
Namiesto toho schválila relativistický model, ktorý cituje Výbor pre ľudské práva: „Pojem morálky pochádza z mnohých spoločenských, filozofických a náboženských tradícií“ a akékoľvek obmedzenia uložené za „účelom ochrany morálky, nesmú byť uložené len na základe zásady získanej z jednej tradície.“
Správa dospela k záveru, že „v demokratickej spoločnosti ustanovenia na ochranu morálky nemôžu byť považované za odôvodnené, ak neobmedzia zákaz obscénnych alebo pornografických zobrazení homosexuality, alebo obmedzenia zákazu demonštrácie nahoty, sexuálneho alebo provokatívneho správania a materiálu.“