NEW YORK, USA – Bývalá ministerka zahraničných vecí USA a pravdepodobne budúca kandidátka na prezidentku USA Hillary Clintonová pózovala pred fotografmi spolu s členkami ruskej punkovej skupiny Pussy Riot, iba niekoľko mesiacov po tom, čo boli prepustené z väzenia po útoku na svätyňu Moskovskej katedrály Krista Spasiteľa, aby si robili posmech z kresťanstva.
„Je skvelé stretnúť silné a odvážne ženy z Pussy Riot,“ uviedla Clintonová v statuse sprevadzajúcim jednu z takýchto spoločných fotiek na mikrobloggerskej stránke Twitter. Ocenila ich za „odmietnutie nechať umlčať svoje hlasy.“
Pussy Riot vznikli v roku 2011 ako druh politického protestu, hlavne ako reakcia na legislatívu zameranú na obmedzenie legalizovaných potratov, ale aj aby propagovali akceptáciu homosexuálov a politickej anarchie. Skupina vystupuje iba na nepovolených miestach a filmuje svoje nelegálne činy, aby ich potom uploadovali na internet.
Členky skupiny na fotke s Clintonovou, Nadežda Tolokonnikovová a Marija Aľochinová, boli zatknuté začiatkom roku 2012 za zinscenovanie nepovoleného protestu vo svätyni Moskovskej pravoslávnej katedrály Krista Spasiteľa. Protest pozostával z hrania obscénne ladených pesničiek na posvätnom oltárnom mieste. Texty pesničiek zosmiešňovali náboženstvo, ktoré nazvali výkalom Ježiša Krista a propagovali „homosexuálnu pýchu“ a potraty.
Tolokonnikovová a Aľochinová boli zadržané chrámovou bezpečnosťou, pričom tri ďalšie členky skupiny ušli. Neskôr ďalšia členka skupiny, Jekaterina Samucevičová, bola tiež zadržaná. Všetky tri boli odsúdené do väzenia, aj keď Samucevičovú prepustili na odvolanie. V decembri, po takmer dvoch rokoch výkrikov zo západu, bola aj Tolokonnikovovej a Aľochinovej udelená amnestia a boli prepustené.
Teraz tieto ženy putujú po Západe a žnú pocty od amerických a európskych lídrov, ktorí sa vôbec netaja svojím obdivom pre kontroverzné činy tohto dua.
Vo februári uverejnila na twitteri podobnú fotku s členkami skupiny americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Powersová a nazvala ich „odvážnymi rušiteľkami poriadku.“
Ruský ambasádor pri OSN Vitalij Churkin si z nej ako odpoveď uťahoval, keď navrhol, aby sa Powersová sama k skupine pridala. „Očakával by som, že ich pozve na predstavenie do Národnej katedrály vo Washingtone. Potom by pre nich pripravila svetové turné. Katedrála Sv. Petra v Ríme, potom možno Mekka v Saudskej Arábii, a zakončili by to gala koncertom pri Múre nárekov v Jeruzaleme.“
Ale Powersová povedala, že by „bola poctená“ vstúpiť do takej skupiny, ktorú nazvala „skupinou dievčať, ktoré sa ozývajú a stoja za ľudskými právami.“
Západné spravodajstvo ohľadom problémov s Pussy Riot zväčša podporovalo skupinu, pričom sa skôr zameriavalo na ich opozíciu voči prezidentovi Putinovi, ako na ich protináboženskú rétoriku. Ale verejnosť v ich rodnom Rusku nebola ani zďaleká taká prívetivá. V dokumente o skupine zverejnenom v roku 2013 jedna staršia žena porovnala ich konanie v katedrále s „vys...tím sa v srdci tejto krajiny.“ Verejnosť takisto nie je naklonená ich pro-homosexuálnemu posolstvu, keďže 72% Rusov si myslí, že homosexualita je „morálna zvrátenosť“ alebo „duševná choroba.“
V kontraste medzi spôsobom, akým sa západní lídri a ruská verejnosť pozerá na ságu Pussy Riot, nájdeme paralelu s mnohým z kultúrnej trenice medzi Ruskom a západom dneška. Zimné olympijské hry 2014 v Soči, Rusku, tiež zvýraznili toto rozdelenie, keďže prezident Barack Obama sa odmietol zúčastniť otváracieho ceremoniálu. Poslal troch otvorene homosexuálnych športovcov namiesto seba ako protest proti ruskému zákonu, ktorý zakazuje propagáciu homosexuálneho správania deťom.
Nemecký prezident Joachim Gauck, francúzsky prezident François Hollande a kanadský premiér Stephen Harper sa takisto nezúčastnili ceremoniálu. Veľká Británia sa zaviazala financovať homosexuálne protesty počas hier.
Výsledné ochladenie vzťahov medzi USA a Ruskom sa môže ukázať problematickým prelomiť pre Clintonovú, ak by vyhrala prezidentské voľby. Aj keď ako ministerka zahraničných vecí slávne prisľúbila „obnoviť“ vzťahy medzi dvoma svetovými veľmocami, v marci tohto roku priznala, že jej záväzok podporovať prijatie homosexuálov v zahraničí urobilo veci „drsnými medzinárodne.“
„Strávila som slušný kus času pokúšajúc sa brániť a obhajovať, nie zväzky homosexuálov, ale byť proti diskriminácii a zákonom, ktoré dokonca uväzňovali homosexuálov,“ povedala bývalá ministerka zahraničných vecí na konferencii organizovanej Kalifornskou univerzitou v marci. „Mala som vášnivú hádku do krvi s Rusmi.“
Dodala, že„toto je veľký kus nedokončenej práce.“