Cirkev musí „aktualizovať“ učenie o manželstve a rodine: predseda Biskupskej synody pápeža Františka

3,196
Kultúra smrti

RÍM – Nastal čas, aby Cirkev „aktualizovala“ svoje učenie o manželstve a rodine, povedal jeden z najvyššie postavených kardinálov vo Vatikáne.

„Cirkev nežije mimo času,“ povedal kardinál Lorenzo Baldisseri, generálny sekretár Biskupskej synody. V rozhovore s kresťanským týždenníkom Tertio, ktorý sa konal 7. mája, Baldisseri dodal: „Posolstvo [Cirkvi o manželstve] by malo byť súčasné, s plným rešpektom pre integritu toho, kto toto posolstvo prijíma.“

Kardinál práve prechádza procesom triedenia odpovedí na dotazník rozoslaný jeho úradom „na konzultáciu so základňou.“ Dodal, že dotazník „nám pomáha konkrétne zhodnotiť aktuálnu situáciu ľudí.“

Odpovede, ktoré odhaľujú takmer všeobecnú neznalosť a odmietanie učenia Cirkvi o rodine a sexualite katolíkmi po celom svete, budú použité na vytvorenie pracovných dokumentov pre nadchádzajúcu Biskupskú synodu o rodine plánovanú na október.

Baldisseri povedal, že synoda bude „pojednávať o tejto komplexnej téme rodiny“ a „umožní adekvátnejšiu odpoveď na očakávania ľudí.“

Dodal, že dokument „Familiaris Consortio“ od Jána Pavla II. potrebuje byť „aktualizovaný,“ podotýkajúc, že bol vydaný pred 33 rokmi.

Krátky výňatok bol uverejnený na stránke Tertio online a redakcia LifeSiteNews získala celý rozhovor v holandskom origináli. Tertio sa opýtalo kardinála: „Na západe mnohí očakávajú, že nastane otvorenosť v sexuálnej morálke, vrátane postoja k  rozvedeným znovuzosobášeným osobám. Očakávate, že sú [plánované] zmeny, napríklad v súlade s prejavom kardinála Waltera Kaspera, na februárovom konzistóriu?“

„Dotazník mal mnoho tém. Medzi nimi témy o sexuálnej morálke, ale tiež skutočnú situáciu ľudí, ktorí sú civilne opätovne zosobášení. Počas konzistória pápež František požiadal kardinála Kaspera, ktorý je teológom, aby sa dotkol otázky rodiny v kontexte Synody.“

„Tam nastala debata, tak ako pápež opätovne žiadal. To je synodalita,“ dodal, „paticipácia a otvorené zdieľanie vo všetkých oblastiach.“

„Tiež by sme chceli aktualizovať apoštolskú exhortáciu Familiaris Consortio pápeža Jána Pavla II. z roku 1981. To je posledný veľký dokument za uplynulých tridsať rokov o týchto záležitostiach.“

„Cirkev nežije mimo času, žije uprostred histórie a Evanjelium musí byť známe a zakúšané ľuďmi dneška. Toto posolstvo musí byť v prítomnosti, s úplným rešpektom k integrite každého, kto toto posolstvo prijíma.“

Povedal, že tieto dve Synody, februárové stretnutie a plánované októbrové zhromaždenie, sa budú „zaoberať touto komplexnou témou rodiny“ a „dynamika týchto dvoch hnutí nám umožní efektívnejšie odpovedať na očakávania ľudí.“

V rozpore s doterajšou praxou Baldisseri požiadal biskupov, aby dotazník zaslali nie len kvalifikovaným teológom a expertom, ale aj bežným laickým katolíkom vo farnostiach. Rozhodnutie bolo spochybňované niektorými, ktorí tvrdia, že bežní veriaci nie sú vybavení odpovedať na vysoko odborný jazyk používaný v takýchto dokumentoch, a že väčšina laikov nebude v stave odpovedať na tak obsiahle otázky, ktoré vyžadujú prístup k štatistickým dátam. Niektorí biskupi už využívajú tieto výsledky na rozdúchavanie žiadostí o zmenu v Eucharistickej disciplíne, či dokonca priamo v učení o manželstve.

Ale Baldisseri obhajoval toto rozhodnutie slovami, že bolo myslené ako „spôsob, ako presondovať Boží ľud, ako pochopiť sensus fidelium [„zmysel pre vieru“]. Toto vysvetlenie môže byť postavené do protikladu s obavami vyjadrenými nedávno samotným pápežom Františkom, aby tento pojem nebol reinterpretovaný ako „väčšinový názor“ alebo aby nevznikol dojem, že o doktríne môže byť rozhodnuté nejakým druhom demokratického hlasovania. Keď niektoré národné biskupské konferencie pustili odpovede do médií, mnohí to vzali ako príležitosť zvýrazniť volanie na Cirkev, aby opustila svoje nepopulárne učenie.

Baldisseriho komentár prichádza v kontexte trvajúceho rozruchu medzi hierarchiou a kúriou ohľadom Kasperovej reči, v ktorej prezentoval „novú paradigmu“, ktorá má povoliť rozvedeným a civilne zosobášeným katolíkom prijímať Sväté prijímanie „po ukončení obdobia kajúcnosti“ ale bez zmeny životného štýlu. Kasperov plán údajne vzbudil hnev medzi niektorými kardinálmi na konzistóriu.

73-ročný Baldisseri je vychádzajúcou hviezdou vo Františkových kruhoch, bol pápežom menovaný za generálneho sekretára Biskupskej synody v septembri 2013. Predtým bol Baldisseri dlhoročným vatikánskym diplomatom a znalcom kúrie. Slúžil na nunciatúrach v Guatemale, El Salvadore, Japonsku, Brazílii, Paraguaji, Francúzsku, Zimbabwe a Haiti. V Ríme Baldisseri slúžil ako sekretár, čo je druhá priečka v Kongregácii pre biskupov, ktorá pomáha pápežovi vyberať biskupov na celom svete. Ako sekretár kolégia kardinálov bol tiež sekretárom na poslednom konkláve.

Bol oficiálne menovaný za kardinála na poslednom konzistóriu vo februári, ale tvrdilo sa, že pápež František dal Baldisserimu svoje vlastné staré zucchetto – červenú čiapku symbolizujúcu kardinálsku pozíciu, len pár minút po tom, ako bol zvolený za pápeža. Baldisseri povedal, že chce, aby sa z Biskupskej synody stal „stály poradný orgán,“ čo je zmena, ktorá je v súlade s prejavenou túžbou pápeža Františka po viac „synodálnom“ modely riadenia Cirkvi. Tiež sa podieľal na príprave prvého väčšieho dokumentu pápeža Františka „Evangelii Gaudium“.

Už predtým. než bol formálne menovaný za kardinála a mesiace pred rečou kardinála Kaspera na konzistóriu, Baldisseri prejavil svoj nesúhlas so súčasným učením a praxou Cirkvi. Pre magazín Vatican Insider novín La Stampa v november 2013 povedal: „Musí byť prijatý nový prístup ohľadom správy sviatostí pre znovuzosobášených rozvedených.“

Baldisseriho odvolávka na Familiaris Consortio prišla ako odpoveď na pôsobivú kritiku Kaspera, ktorej autorom je kardinál Caffarra, boloňský arcibiskup, uverejnenú v obsiahlej analýze v denníku Il Foglio. Caffarra povedal, že učenie o podstate manželstva a rodiny je odvodené od slov Ježiša Krista v evanjeliu.

Familiaris Consortio je „priamo pod paľbou,“ povedal Caffarra, ktorý bol jedným z konzultórov Synody o rodine v roku 1980. Namiesto toho, aby vyžadoval „aktualizáciu,“ povedal, že dokument „neignoroval reálne problémy. Hovorí sa v ňom aj o rozvode, o voľnom spolužití, o pripustení rozvedených a znovu zosobášených k Eucharistii.“ Charakterizovať ho ako patriaci minulosti „je karikatúrou. Alebo ide o názor ľudí, ktorí ho nečítali.“

Niečo podobné, dodal Caffarra, možno povedať o pokuse obísť encykliku pápeža Pavla VI., Humanae Vitae, ktorá bola nemeckou biskupskou konferenciou opísaná, že vytvára iba „zmätok.“

Reagujúc na Kasperov návrh, že pravidlá by mali byť zmenené, aby sa manželstvá preskúmavali prípad od prípadu, Caffarra povedal: „Nesiahajte na Kristove manželstvo. Nemôže byť posudzované prípad od prípadu; nemôžete požehnať rozvod a pokrytectvo nie je milosrdné.“

Po príhovore kardinála Kaspera ku konzistóriu a predtým, než bol zverejnený, pápež František chválil „jasnú“ teológiu nemeckého kardinála slovami: „Chcel by som mu poďakovať, lebo som objavil hlbokú teológiu a jasné myšlienky v teológii. Je príjemné čítať jasnú teológiu. Urobilo mi to dobre a mám predstavu, a prepáčte mi, ak zahanbím Vašu Eminenciu, ale predstava je: toto sa nazýva tvorením teológie na kolenách. Ďakujem vám. Ďakujem vám.“

V rozhovore pre Vatican Insider v novembri Baldisseri naznačil, že zámery pápeža Františka ohľadom tejto záležitosti si možno prečítať v Evangelii Gaudium. Františkov komentár, že Eucharistia „nie je odmenou pre perfektných ale mocným liekom a potravou pre slabých,“ možno vnímať ako signál, povedal.

„Mali by sme venovať pozornosť vete, ktorá nasleduje hneď po tejto: „Toto presvedčenie má pastoračné dôsledky, ktoré sme povolaní zvážiť s obozretnosťou a odvahou.“ Pápež prezentuje oba tieto elementy spoločne. To znamená, že chce preskúmať tieto záležitosti s obozretnosťou a teda s ohľadom na doktrínu Cirkvi. Ale tiež ich chce skúmať s odvahou, čo pre mňa znamená „bez strachu,“ s ohľadom na individuálne okolnosti.“

Vo februári Baldisseri povedal, že odpovede prichádzajúce do Ríma na predsynodálny dotazník ukazujú „mnoho utrpenia, hlavne u tých, ktorí sa cítia vylúčení alebo opustení Cirkvou, pretože sa nachádzajú v životnom stave, ktorý nekorešponduje s cirkevnou doktrínou a disciplínou.“