Blesk udrel do katedrály Svätého Pavla počas vyhlasovania kanonizácií

Poznámka: toto je historická katedrála Svätého Paula prečnievajúca nad mestom St.Paul v Minnessote, USA. Záber je cez ulicu, z Domu Jamesa J. Hilla [múzea]. Fotografia bola spravená v Nedeľu Božieho milosrdenstva, 27.4. 2014, keď sa vyhlasovali v Ríme kanonizácie dvoch pápežov.

Kríž Jána Pavla II. padol a rozdrvil človeka

Obrovský ohnutý krucifix venovaný Jánovi Pavlovi II. skolaboval a padol na muža, pričom ho usmrtil, ako uviedli ITV news. Nehoda sa stala iba niekoľko dní pred historickou kanonizáciou, na ktorej bude zosnulý pápež vyhlásený za sväzého. 

Kríž z dreva a betónu vysoký 30 metrov padol počas ceremónie v talianskej alpskej dedine Cevo v štvrtok, 23. apríla 2014, a usmrtil dvadsaťjeden ročného študenta Marca Gusminiho. Do nemocnice vzali ešte ďalšieho muža. 

Konštrukcia bola venovaná Jánovi Pavlovi II. pri príležitosti jeho návštevy tejto oblasti v roku 1998.

Významný liberálny kňaz a bývalý dekan arcidiecézy Svätého Pavla bránený umierneným článkom v bulvárnom plátku

Počas šesťhodinového svedectva urobil otec Kevin McDonough trochu všetkého. Napravil už vžité nepresnosti, poskytol presné znenie mien, žiadal o vysvetlenie a pýtal sa vlastné otázky. Vymieňal si obvinenia s prokurátorom Jeffom Andersonom, a dokonca vyslovil jeden alebo dva komplimenty.

Ale viac ako čokoľvek iné, pevne obhajoval rozhodnutia, ktoré urobil, ako aj svoj vlastný záznam vo veci sexuálneho zneužívania kňazmi počas svojich takmer 17-tich rokov strávených ako generálny vikár a šesť rokov ako delegát pre bezpečné prostredie v arcidiecéze St. Paul-Minneapolis. 

„Myslím si, že počas  tohto obdobia, a o tomto skutočne osobne viem iba od roku 1987, sme sa celý čas zlepšovali a zlepšovali[v ochrane detí]. ... Myslím si, že táto diecéza bola skutočným lídrom a tvrdo pracovala na - na ochrane detí,“ povedal Mc Donough.

Niekedy sporná výpoveď, zo dňa 16. apríla, ktorá sa týkala prípadu John Doe 1, tej istej žaloby, kvôli ktorej vypovedal arcibiskup John Nienstedt 14 dní pred tým. Ako v prípade Nienstedtovej výpovede, rovnako Anderson [prokurátor] ako aj arcidiecéza publikovali plný transkript výpovede na svojich stránkach.

McDonough slúžil ako generálny vikár v rokoch 1991 až 2008, kedy sa stal delegátom pre bezpečné prostedie. Popri tom dohliadal na monitorovací program kléru od jeho začiatku v polovici roku 2008 až do septembra toho roku. Vo svojej správe nezávislá pracovná skupina posudzujúca opatrenia arcidiecézy vo veci zneužívania poukázala na McDonougha, aj keď nie priamo menom, ako na príklad, kedy bolo dané príliš veľa moci jednej osobe.

Počas širokosiahleho dotazovania si McDonough stál za svojimi závermi, že otec Jonathan Shelley nepristupoval k internetovej detskej pornografii a že otec Curtis Wehmeyer nevykazoval žiadne známky sexuálneho zneužívania detí. McDonough takisto vysvetlil svoju averziu k zoznamom a svoj dôvod pre rozhodnutie nestretnúť sa s pracovnou skupinou skoršie tohto roku.

„Od samotného začiatku som cítil, že jestvuje mediálna horúčka ohľadom tejto veci. Niečo z toho sa rozvírilo nepresnými vyjadreniami od vás [Andersona]. A tak som sa veľmi skoro rozhodol, že by bolo lepšie, aby ľudia, ktorý robia prieskum toho, čo robia, trochu v ňom postúpili a v nejakom bode by som ja mal príležitosť prispieť svojim vkladom,“ povedal ohľadom pracovnej skupiny a poznamenal, že veľká miera jeho zaangažovanosti bola verejne zdokumentovaná a prístupná v záznamoch arcidiecézy, a v dôsledku toho cítil veľmi malú potrebu hájiť svoj záznam.

McDonough nesúhlasil s charakteristikou, že odmietol spolupracovať so zákonom, aj keď povedal, že ani nekontaktoval políciu zo St. Paul, ani neodpovedal na list, ktorý od nich dostal pred Vianocami.

Niekoľkokrát vo výpovedi McDonough aj Anderson spomenuli potyčky, ktoré mali medzi sebou v minulosti ako veteráni v aréne sexuálneho zneužívania kňazmi. V jednom bode McDonough zakončil svoju odpoveď komplimentom ohľadom Andersonovej kravaty a neskôr ho pochválil za jeho vysvetlenie kanonického dekrétu.

Pri vysvetľovaní procesu, akým vytváral záznamu, Mc Donough povedal, „mojou tendenciou bolo mysľou pozvať Jeffa Andersona do úradu, predpokladajúc, že za svoje aktivity budem niesť zodpovednosť v rokoch pred nami.“

McDonough svedčil, že nebolo pre neho všeobecným pravidlom kompilovať zoznamy, ale že skutočne ničil poznámky, potom čo z nich sformoval zhrnutie, aby sa zbavil nadbytočného materiálu. Spomenul si, že prvý pokus diecézy vytvoriť zoznam všetkých obvinených kňazov sa udial v roku 2002 alebo 2003 ako odpoveď na štúdiu Johna Jaya. Predtým necítil výrazný dôvod, aby skompiloval zoznam obvinených kňazov, keďže ich zložky boli „ľahko prístupné“ v kancelárii pre rôznych zamestnancov.

„Zoznamy, na ktorých sú iba mená, je výrazne ťažké vy-vytvoriť a ony-ony implikujú jasnosť informácií, tam kde informácie jasné nie sú,“ dodal.

Ohľadom prípadu Wehmeyera, ktorý priznal vinu v roku 2012 vo veci trestného sexuálneho správania a vlastníctva detskej pornografie, McDonough uviedol, že o obvinení proti nemu sa prvýkrat dozvedel v noci 20. júna 2012. Povedal, že na druhý deň mu arcibiskup Nienstedt nariadil doručiť kňazovi dekrét o jeho odvolaní. Zobral so sebou diakona Johna Vomasteka, policajta vo výslužbe, a povedal mu nech zavolá polícii, aby sa uistil, že budú vo veci informovaní.

Počas hodiny, ktorú McDonough strávil vo farnosti Najsvätejšej Sviatosti uviedol, že povedal Wehmayerovi, že na políciu bolo na neho podané hlásenie a ponúkol mu, že ho [na políciu] zoberie, aby mohol urobiť výpoveď. Požiadal ho, aby vydal svoju [osobnú] zbraň a zobral jeho osobný počítač. McDonough povedal, že nechal obidve veci na arcidiecéze v dobrej viere, že budú odovzdané polícii.

Anderson sa spýtal: „Požiadali ste ho, aby opustil farnosť?“

„Navrhol som mu, že by bolo lepšie, keby sa tu nepohyboval, áno,“ povedal McDonough.

Ohľadom jeho odvolania arcibiskup Nienstedt poznamenal, že spätne bolo toto rozhodnutie chybou.

Mc Donough povedal, že v roku 2004 v jeho dome vo farnosti Sv. Petra Klavera jeden kamarát vyjadril obavy ohľadom Wehmayerových homosexuálnych sklonov a dozoru nad detskými výletmi. V liste sa tiež farník pýtal na zámery diecézy ohľadom odhalenia záležitosti, terapie a obmedzení.

McDonough povedal, že on si interpetoval tieto obavy nie ako nebezpečenstvo, ktoré Wehmeyer predstavoval pre deti, ale ako konflikt medzi jeho sexuálnymi sklonmi a cirkevným učením.

„Nikdy som neveril, že-že Curtis Wehmeyer by mohol predstavovať nebezpečenstvo pre deti. Je mi to ľúto, ale neveril som tomu. Kiež by som tomu veril, kiež by som v tej veci konal. Ale ja som tomu neveril,“ povedal Mc Donough.

Po tej sťažnosti na polícii poslal McDonough Wehmeyera na hodnotiace testy a zaradil ho programu monitorovaniu, ale nepreskúmal si znovu jeho zložku.

Keď sa ho pýtali, či si myslí, že to podcenil, McDonough povedal nie: „Kedykoľvek je ublížené dieťaťu, láme mi to srdce. Mohol som konať inak na základe informácií, ktoré som mal? Nemyslím si, že som mal právo konať inak. Hnevá ma, že nemôžem vidieť jasnejšie, hnevá ma, že nemôžem ísť späť v stroji času a zmeniť to, pán Anderson, ale ja nemôžem.“

V prípade Shelleyho McDonough nevyjadril žiadnu ľútosť, držiac sa svojho úsudku, že žiadny z tisícov pornografických obrázkov nájdených na kňazovom počítači nepredstavoval detskú pornografiu. Následný prieskum štátny žalobcom v januári naozaj dospel k zisteniu, že žiadny z obrázkov nemožno označiť za detskú pornografiu.

Ale v roku 2012 sa debata ešte krútila ohľadom faktu, či príslušné autority preverili tieto obrázky. Arcidiecéza najala bývalého policajného dôstojníka a vyšetrovateľa FBI, aby preveril tieto obrázky, z ktorých si o niektorých mysleli, že „by mohli byť označené na hranici legálnosti kvôli mladistvo vyzerajúcemu obrázku muža.“

A McDonough povedal, že obrázky „na hranici legálnosti“ preveroval na žiadosť kanonickej kancelárky Jennifere Haselbergerovej a „neboli to sexuálne obrázky,“ pričom uvažovali o tom, že to boli „vyskakovacie reklamy“ [typ internetovej reklamy, ktorá sa pri návšteve inej webstránky otvorí automaticky bez toho, aby ste to úmyselne iniciovali, pozn. prekl.] Povedal, že nevedel o výrazoch zadaných do vyhľadávača ako „obrázky nahých chlapcov zadarmo,“ ktoré sa našli na tom počítači.

Aj keď Haselbergerová tlačila na to, aby boli tieto zložky preverené ozajstnou políciou, McDonough sa domnieval, že záznam ich vyšetrovateľov je dostatočný. Nevedel si ale spomenúť či čítal celý záznam alebo si iba vypočul jeho verbálne zhrnutie.

Zneužívajúcim kňazom bolo povolené ostať v službe, svedčí McDonough

Kľúčová osoba vo veci sexuálneho zneužívania v arcidiecéze St. Paul a Minneapolis priznal, že prax v tamojšej cirkvi umožňovala kňazom, ktorí sexuálne zneužívali deti, ostať v kňažskej službe, zvyčajne v práci, kde bola menšia pravdepodobnosť, že by sa dostali do kontaktu s deťmi.

V nariadení súdu o výpovediach, zverejnenom v štvrtok, si otec Kevin McDonough dokázal spomenúť iba na dva prípady, kedy upovedomil políciu o kňazoch zneužívajúcich deti, tak ako to nariaďuje tamojší zákon.

V posledných mesiacoch cirkev odhalila mená 41 kňazov, ktorí boli vierohodne obvinení zo zneužívania.

Svedectvo od McDonougha s dĺžkou 320 strán prinieslo nové svetlo na reakciu cirkvi voči obvineniam sexuálneho zneužívania detí a korunovalo pozoruhodný týždeň právneho naťahovania, ktorý zahŕňal uverejnenie výpovede arcibiskupa Johna Nienstedta.

McDonough slúžil ako druhý najvyšší miestný predstaviteľ Katolíckej cirkvi po takmer dve destaťročia a pod dvoma arcibiskupmi. Pod arcibiskupom Nienstedtom sa stal „delegátom pre bezpečné prostredie,“ kde dohliadal na snahy o prevenciu detského zneužívania, až po svoju rezignáciu minulý rok. Bolo to krátko pred tým, ako ho správy v novinách označili za kľúčového rozhodovateľa v niekoľkých prípadoch zneužívania.

Vo svojej takmer sedemhodinovej výpovedi, ktorá sa odohrala 6. apríla, McDonough vysvetľoval, ako cirkev nakladala počas rokov so zneužívateľmi.

„V období od rokov 1988 až 2002 muži, ktorí spáchali zločiny proti mladým ľudom, boli stále držaní v službách, ktoré sme vnímali ako administratívne kapacity arcidiecézy,“ svedčil, „bola im stále povolená kňažská prax, ako napríklad slúžiť Sväté omše pre konventy sestričiek. A po roku 2002 … to už viac nebolo povolené.“

Extra peniaze pre zneužívajúcich

V roku 2002 americkí biskupi vytvorili Chartu na ochranu detí a mladých ľudí, ktorá žiadala nulovú toleranciu zneužívania a hlásenie zneužívania verejným autoritám.

Ale keď McDonougha pritlačili ohľadom jeho odpovede na žiadosti polície zo St. Paul, aby prediskutovali nedávny prípad zneužívania dieťaťa, povedal, že sa urobil nedostupným.

„Nie dávno, pravdepodobne pred Vianocami, nepamätám si presne, ma dvaja policajti v St. Paul hľadali, nechali pre mňa list, keďže som nebol neprítomný – ja – ja som nebol prítomný, lebo som slúžil Svätú omšu v tom čase,“ svedčil McDonough.

„Dal som list môjmu právnikovi a spýtal som sa môjho právnika...“

Jeho právnik, Andrew Birrell, vtedy prerušil výpoveď slovami, „Nehovorte mu, čo ste mi povedali.“

McDonough priznal, že kňazom odvolaným z aktívnej služby kvôli sexuálnemu zneužívaniu detí, rovnako ako kvôli iným „problémom správania“ bola zvyčajne poskytnutá „asistencia pri presune“ alebo peňažné šeky s podporou od arcidiecézy.

„Bola tá ‚asistencia pri presune‘ finančne vyššia ako to, čo by dostali, keby pracovali ako kňazi vo farnosti?“

„V niektorých prípadoch to mohlo byť tak,“ povedal McDonough.

Na otázku, či cirkev zničila kľúčové dokumenty, ako ju obvinil prokurátor Anderson, McDonough priznal, že jeho ručne písané poznámky ohľadom kňazov a ich obetí boli často zničené. „Mal som zvyk vytvoriť z nich zhrnutie a potom poznámky zničiť,“ povedal McDonough. „Samozrejme, nie vždy. Niekedy som jednoducho poslal do zložky hrubé poznámky.“

Ale McDonough poprel tvrdenie arcibiskupa Nienstedta, že poradil arcibiskupovi, aby nezaznamenávali alebo nedržali záznamy istých konverzácií so zneužívateľmi detí.

„V prvom rade, on [Nienstedt] a ja sme nikdy neboli v pozícii pre príliš nezáväznú konverzáciu,“ povedal McDonough. „Arcibiskup Nienstedt veci manažoval zväčša podľa zhrnutí … ale ja si nespomínam, že by niekedy padla otázka ohľadom zaznamenávania konverzácií, medzi mnou a biskupom.“

Konzistentný spôsob

Urputná výmena sa objavila počas svedectva, ktoré žalobca Mike Fennegan z firmy Anderson & Associates charakterizovala ako preukázanie „konzistentného spôsobu popretia, minimalizovania a zahanbovania.“

Svedectvo bolo kritické, povedal Fennegan, pretože McDonough, generálny vikár v rokoch 1991 až 2008 za arcibiskupov Johna Roacha a Harryho Flynna, bol „široko ďaleko najviac informovaný človek ohľadom sexuálneho zneužívania detí v arcidiecéze.“

McDonough uviedol, že arcidiecéza sa nepokúšala skrývať informácie o zneužívajúcich kňazoch pred políciou alebo farníkmi, a dodal, že bezpečnosť detí je dôležitá.

„Kedykoľvek je ublížené dieťaťu, láme mi to srdce,“ uviedol.

Toto povedané, McDonough ale nepodporil rozhodnutie arcidiecézy uverejniť zoznam „vierohodne obvinených“ sexuálnych zneužívateľov detí minulý rok v jeseni.

„Nemyslím si, že zoznamy sú vhodné nástroje,“ povedal. „Nemyslím si, že svet je lepším miestom vďaka nim, ale myslím si, že odhalenie je veľmi, veľmi dôležitý nástroj.“

McDonough svedčil, že si bol vedomý faktu, že niektorí kňazi obvinení zo zneužívania detí, ako boli otcovia Timothy McCarthy, Gil Gustafson a Lee Krautkremer síce odišli z aktívnej služby, ale zostali pracovať v oblastiach, ktoré ich umiestňovali medzi deti.

V niektorých prípadoch McDonough povedal, že si nebol vedomý kľúčových detailov o týchto mužov, vrátane lekárskej diagnózy z roku 1987, že Krautkremer bude pravdepodobne znovu náchylný k priestupkom.

V prípade Gustafsona, usvedčeného zo zneužívania chlapca z White Bear Lake v 80-tych rokoch, povedal McDonough, že až donedávna si nebol vedomý, že Gustafson mal zmluvu o poradenstve s jezuitskou strednou školou Cristo Rey v Minneapolise. Nezaujímalo ho to natoľko, aby informoval študentov a rodičov, povedal, pretože predpokladal, že už vedeli o Gustafsonovej minulosti.

„Nezaujímalo ma to moc, samozrejme, pretože Gustafson bol symbolom kňaza pre toto – jeho problémy boli veľmi, veľmi široko známe,“ povedal McDonough.

„Takže si myslíte, že ľudia na škole Cristo Rey a iných farnostiach vedeli to, čo vy o tom viete?,“ znela Andersonova otázka.

„Áno,“ povedal McDonough

Iné témy, ktoré zanzneli počas svedectva

• Ohľadom odmietnutia McDonougha hovoriť s nezávislou arcidiecéznou pracovnou skupinov na tému zneužívania: „Arcibiskup ma nikdy nekontaktoval a nenariadil mi, aby som sa objavil pred kýmkoľvek,“ povedal a dodal, že jeho opatrenia ohľadom zlyhania kňazov už sú veľmi dobre zdokumentované.

• Ohľadom otázky, prečo nemal starosti ohľadom otca Curtisa Wehmeyera, ktorý bol prichytený pri vyhľadávaní mladých mužov niekoľko rokov pred jeho usvedčením v roku 2013 zo sexuálneho zneužívania dvoch chlapcov mimo jeho cirkvi v St. Paul: „Mal som dočinenia s mužom, o ktorom som si myslel, že má homosexuálne sklony k dospelým mužom.“

• Ohľadom akejkoľvek ľútosti: „Ľutujem, osobitne v tých najskorších rokoch, kedy som pracoval, keď sme všetci pracovali so zastaranou a dnes jasne nebezpečnou domnienkou o možnosti napravenia takýchto mužov, to veľmi ľutujem, povedal. „Cítim sa dobre ohľadom práce, ktorú sme už robili od začiatku 90-tych rokov.regret, especially in the earliest years that I was working when we were still working with an outdated and now clearly dangerous assumption about rehabilitation for such men, I regret that deeply,” he said. “I feel good about the work that we were doing already by the early 1990s.”

• McDonoughovi and Nienstedtovi bolo nariadané vydať prísažné svedectvo sudcom obvodu Ramsey County Johnom Van de Northom, ako súčasť žaloby žalovateľa identifikovaného ako John Doe1, ktorý tvrdí, že bol zneužívaný otcom Thomasom Adamsonom v 70-tych rokoch. Bola to prvá z viac ako dvoch desiatok žalôb, ktoré boli podané od minulého mája, kedy Minnesota zmenila svoj štatút právnych obmedzení, aby umožnilia procesy aj v starších prípadoch sexuálneho zneužívania.

Finnegan povedal, že firma požiada sudcu o povolenie predvolať McDonougha a Nienstedta opäť.