Francúzsko počas nedávnej debaty Rady bezpečnosti OSN vyhlásilo, že potrat je právom v rámci medzinárodného humanitárneho práva, no takéto tvrdenie sa vo veľkej miere považuje za nevhodné a pritiahnuté za vlasy.
Potratové skupiny tvrdia, že Ženevská konvencia zahŕňa právo na potrat pre obete znásilnenia v situáciách konfliktu. Francúzsko, Izrael, Litva a Estónsko tieto skupiny počas nedávnej debaty podporili.
„Zamietnutie potratu je porušením medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal Gérard Araud, francúzsky veľvyslanec pre OSN. Vysvetlil, že tento problém je Francúzsku „obzvlášť blízky“. Izraelský diplomat zas nariekal nad ženami, ktoré rodia deti počaté pri znásilnení. Len málo štátov však tento názor podporuje.
Pred rokom 2013 bolo neslýchané spomenúť potrat v snemovni Rady. Krajiny sa skôr sústredia na odstránenie beztrestnosti a na iné preventívne opatrenia, ako aj na odstránenie diskriminácie voči obetiam znásilnenia a voči ich deťom.
Jeden z diplomatov, ktorí sa zúčastnili vyššie spomenutej debaty, povedal pre Friday Fax, že zástancovia potratov vyťahujú tento problém „tam, kde jednoducho nepatrí.“ Ženevská konvencia a jej protokoly neboli nikdy chápané tak, že by obsahovali takéto právo a v rámci koncepcie OSN takisto neexistuje žiadna podpora na to, aby bol potrat vyhlásený za právo, a to za žiadnych okolností.
Žiadna dohoda OSN totiž potrat nespomína a takisto žiadna z nich sa nedá chápať tak, že by zahŕňala potratové práva. Členské štáty OSN sa zhodujú v tom, že potrat je vnútroštátnou záležitosťou, ktorá má byť ponechaná na legislatívu jednotlivých krajín.
Minulý rok prijala Rady bezpečnosti uznesenie, ktoré zmieňuje sexuálne a reprodukčné zdravie ako súčasť humanitárnej pomoci a tiež ďalšie uznesenie, v ktorom sa spomínajú nechcené tehotenstvá. Populačný fond OSN a potratové skupiny interpretovali tieto uznesenia v zmysle nariadenia potratov ako formy humanitárnej pomoci. Zdá sa teda, že tohtoročná debata znamenala ustúpenie od tejto kontroverznej interpretácie.
Generálny tajomník OSN Ban Ki-moon vyjadril svoju podporu myšlienke potratu ako formy humanitárnej pomoci na jar minulého roku. Povedal, že by to malo byť „neodlučiteľnou súčasťou“ humanitárnej intervencie a toto tvrdenie zopakoval aj v správe z leta. Tento rok však od tohto názoru upustil.
Podľa správy, ktorú sekretariát pripravil pred spomenutou debatou, potrat už nie je nevyhnutnosť. Záležitosť detí počatých pri znásilnení si vyžaduje „ďalší výskum a viac informácií,“ ako sa píše v správe.
Ban Ki-moon predniesol pred Radou svoju správu, kým na sedadle hneď za ním sedela viditeľne tehotná žena v pokročilom štádiu tehotenstva. Vo svojej správe vôbec nespomenul potrat ani bežne používané eufemizmy, ako sexuálne a reprodukčné zdravie či reprodukčné práva. Jeho osobný vyslanec ohľadom sexuálneho násilia v konflikte sa takisto o potrate vôbec nezmienil.
Tento zmiernený prístup odráža skutočnosť toho, že v tejto veci neexistuje dostatok konsenzu.
Aj keď potratové skupiny v poslednom čase trvali na tom, aby bol potrat súčasťou humanitárnej pomoci, humanitárne skupiny takúto požiadavku nevyslovujú. Potrat vykonávaný v situáciách konfliktu je totiž nebezpečný, a to najmä tam, kde je nevyhovujúca základná sanitácia, zdravotná infraštruktúra a zlý prístup k liekom. Americký zákon dokonca zakazuje poskytovanie zahraničnej pomoci pri potratoch alebo pri ich presadzovaní.
Správa OSN z roku 2011 mapovala obete znásilnenia vo vojnami zasiahnutých oblastiach a detailne zisťovala ich potreby. Tie zahŕňali bezpečnosť pred násilím, zdravie, vzdelanie, pracovné vzdelanie, sociálnu akceptáciu a ďalšie základné potreby, a to pre seba i svoje deti, počaté pri znásilnení. Obete nežiadali potrat ani služby sexuálneho a reprodukčného zdravia.