Poznámka editora: Zámerom tohto spravodajského portálu bolo zverejnením nižšie uvedeného príbehu prezentovať známe fakty o verejnom stretnutí medzi pápežom a jedným z vedúcich katolíckych disidentov Talianska, čo je samo osebe príbehom vhodým do správ. Avšak retrospektívne sme si uvedomili, že vynechaním istých nevyhnutných vyjasnení a kontextov, samotné fakty, ako boli prezentované, zbytočne vedú k dezinterpretácii. Preto sme vydali vysvetlenie, ktoré je vhodné čítať v nadväznosti na tento článok. Nájdete ho tu.
RÍM – Pápež František spôsobil začiatkom mája rozruch, keď koncelebroval Svätú omšu s popredným homosexuálne aktivistickým kňazom, ktorý sa snaží dosiahnuť zmeny v cirkevnej náuke o homosexualite. 6. mája František prijal 93-ročného kňaza, ktorý spoluzakladal organizáciu homosexuálnych aktivistov, Agedo Foggia, ktorá protirečí učeniu Katolíckej Cirkvi.
O. (Don) Michele de Paolis koncelebroval omšu s pápežom Františkom v Dome svätej Marty a potom ho obdaroval dreveným kalichom a paténou a výtlačkom svojej poslednej knihy: „Dear Don Michele - questions to an inconvenient priest [Drahý Don Michele - otázky nepohodlnému kňazovi]“.
V predchádzajúcej knihe Don Michele napísal: „Homosexuálna láska je darom od (Boha) rovnako ako heterosexuálna.“ Taktiež odsúdil myšlienku, že by homosexuálne páry nemali spolu sex.
František toto stretnutie ukončil pobozkaním kňazovej ruky, gestom, ktoré extrémne ľavicové noviny L'immediato označili za „prejavenie pokory veľkého muža voči druhému na rovnakej úrovni.“ Sám De Paolis opísal nezvyčajné pápežské gesto v príspevku na svojej Facebookovej stránke slovami, že požiadal Františka o audienciu pre inú kňažskú organizáciu, Komunitu Emauzy: „Je to možné?“
Povedal, že pápež odpovedal: „Možné je čokoľvek. Porozprávajte sa s kardinálom Maradiagom a on všetko pripraví.“
„A potom (neuveriteľne) pobozkal moju ruku! Objal som ho so slzami v očiach,“ uzavrel svoj príspevok de Paolis.
Toto gesto spôsobilo nemalý rozruch v talianskych médiách a blogoch, keďže de Paolis je v Taliansku dobre známy ako vedúci obhajca homosexuálnej ideológie z radov kňazov. Údajne sa s Františkom stretol vďaka svojej funkcii zakladateľa Komunity Emauzy v juhotalianskom meste Foggia, ktorá pomáha chudobným a chorým na AIDS.
Ale najviac známym sa stal vďaka spoluzaloženiu Agedo Foggia, „asociácie rodičov, príbuzných a priateľov homosexuálov“ (Associazione di genitori, parenti e amici di persone omosessuali), ktorá sa snaží v talianskej spoločnosti a v Cirkvi presadzovať homosexuálnu a gender ideológiu.
LifeSiteNews požiadalo vatikánskeho hovorcu, o. Frederica Lombardiho, o vyjasnenie povahy stretnutia, ale do času vydania tohto článku nedostalo žiadnu odpoveď.
Okrem podpory mesta Foggia je Agedo Foggia financované a spolupracuje s UNAR, Národným úradom pre antidiskrimináciu a rasizmus (Ufficio Nazionale Antidiscriminazioni Razziali), ktorý vydal dokumenty hroziace novinárom väzením, ak nebudú vykresľovať homosexualitu v pozitívnom svetle.
Webstránka Agedo Lecce obsahuje obsiahly citát z jednej z de Paolisových kníh, aby pomohla čitateľom „vymaniť sa z bahna biblických vnímaní.“ Napísal: „Musíme prekonať literu Písma. Je to sám svätý Pavol v 2. liste Korinťanom 3:6, kto hovorí: „Litera zabíja, kým Duch oživuje.““
„Že táto biblická litera,“ napísal de Paolis, „zabíjala a naďalej zabíja, bohužiaľ, niekedy nie len morálne ale aj fyzicky, je fakt. Biblia „nie je“ slovom Božím; Biblia „obsahuje“ Božie slovo.““
„Namiesto míňania energie v nekonečných sporoch chce Cirkev budovať kresťanskú spiritualitu radostného sebaprijatia, vďačnosti Bohu v poznaní, že homosexuálna láska je darom od Neho nie menším než heterosexuálna. Spriritualitu, v ktorej vedieme dialóg a prirovnávame sa ku všetkým, ale poslúchame len samého Boha.““
Ľudia Cirkvi, hovorí: „Úplne ignorujú fenomén homosexuality, ktorý už veda jednoznačne vyjasnila: homosexuálna orientácia nie je človekom slobodne zvolená. Chlapec alebo dievča zistia, že je to prístup hlboko zakorenený v ich osobnosti, ktorý je základným aspektom ich identity. Nie je to choroba, nie je to perverznosť.“
Žiali nad „necitlivosťou“ preukazovanou homosexuálom Katolíckou cirkvou slovami: „Niektorí ľudia z Cirkvi hovoria: „Je v poriadku byť gay, ale nemali by mať spolu sex, nemôžu sa navzájom milovať.“ To je najväčšie pokrytectvo. Je to ako povedať rastúcej rastline: „Nesmieš kvitnúť, nesmieš priniesť ovocie!“ Áno, je to proti prírode!“
„Musíme mať trpezlivosť s našou Matkou Cirkvou,“ pokračuje. „Jej postoj voči homosexuálom sa zmení.“ Chváli „početné iniciatívy,“ ktoré už boli založené po celom Taliansku, v ktorých „skupiny homosexuálnych katolíkov majú príležitostný kontakt s diecézou, zvyčajne srdečný.“
De Paolis je prominentným členom talianskej extrémnej klerickej subkultúry, marxisticky ladenej ľavice, ktorá sa objavila po Druhom vatikánskom koncile. Jeden katolícky autor, Giuseppe Nardi, napísal, že de Paolis je promotérom „anarcho-katolicizmu“ extrémnej ľavice, ktorý bol dominantný v Cirkvi v Taliansku a taktiež v juhoamerickej Cirkvi od 70-tych rokov.
De Paolis založil Agedo Foggia so zosnulým Gabrielom Scalfarottom, otcom talianskeho poslanca Ivana Scalfarotta, ktorý do parlamentu predložil „antihomofóbny“ zákon, ktorý odsúdili prorodinní aktivisti ako pokus zrušiť akúkoľvek morálnu kritiku homosexuálneho životného štýlu. V poslednej dobe sa prorodinní a katolícki aktivisti v Taliansku snažili zabezpečiť pomoc pápeža Františka pri odpore voči tomuto zákonu.