NEW YORK - Tlak Západu na africké krajiny, aby liberalizovali svoju politiku ohľadom homosexuality, mal na ne bumerangový vplyv. Africké krajiny sa zjednotili a ich postup vyústil v to, čo niektorí považujú za nové hnutie nezúčastnených krajín.
11. júna zvolilo OSN za prezidenta Valného zhormaždenia Uganďana Sama Kutesu, a to aj napriek nedávnym partizánskym snahám aktivistov, ktorí spoločne s Obamovou administratívou odsudzovali novoschvalený zákon proti homosexuálnemu správaniu.
LGBT aktivisti (lesbickí, gay, bisexuálni a transexuálni) vyzývali Obamovu vládu, aby zamietla víza pre Sama Kutesu [a tak sa nemohol zúčastňovať zasadnutí, ktoré sa konajú v sídle OSN v New Yorku], ale do dňa volieb v OSN získala táto petícia iba 13 466 podpisov.
Kutesa je minister zahraničných vecí Ugandy a bránil tento zákon aj medzinárodne, keď uviedol, že propagovanie a predvádzanie homosexuality „je pre našich mladých ľudí nevhodné a uráža našu kultúru.“
Afričania označili kritiku Ugandy západným svetom za útok na národnú suverenitu, pričom si niektorí všimli, že „rovnako aj západný svet považuje za trestné takmer všetky z tých priestupkov“ ako schválený zákon, napríklad homosexuálne znásilnenie.
Úloha prezidenta Valného zhromaždenia OSN je symbolická, aj keď prominentná. Najprominentnejšou úlohou je predsedať zhromaždeniam, keďže hlavy štátov majú každoročne príhovory k jej 193 členom.
Obsadenie pozície prezidenta sa medzi jednotlivými regiónmi strieda. Africká únia, ktorá bola v tomto prípade na rade a v ktorej väčšina krajín zakazuje homosexuálne aktivity, navrhla iba jediného kandidáta.
Vo februári 2014 ugandský prezident Museveni naznačil, že sa budú snažiť o bližšie vojenské väzby na Rusko kvôli americkému vmiešavaniu sa do LGBT otázok. Aj Rusko totiž zožalo kritiku kvôli zákazu vystavovania detí homosexuálnej propagande.
V roku 2011 sputila bývalá ministerka zahraničných vecí USA, Hillary Clintonová, v prejave pre OSN prvé vlny radosti a nadšenia voči medzinárodným právam LGBT. Čoskoro nato prezident Obama oznámil, že zahraničná pomoc bude podmienená LGBT právami.
Africkí vodcovia predpokladajú, že americká politika vyvolá „značnú diplomatickú konfrontáciu.“ Keňania uviedli, že „tí, čo žijú homosexuálne, potrebujú pomoc, aby žili správne a nemali by sme ich podporovať, aby žili v klamnej realite.“
Afričania boli v marci nútení vzdať sa rezolúcie ohľadom AIDS po tom, čo bola upravená vládami zasadzujúcimi sa za sexuálne práva. Rezolúcia, navrhovaná africkými krajinami bojujúcimi so smrteľnou chorobou, bola upravená tak, aby sa týkala verejného zdravotníctva a „ochrany“ dievčat a žien.
Delegáti z európskych, latinskoamerických krajín a USA totiž považujú AIDS za politickú príležitosť presadovať „sexuálne práva.“ Trvali na tom, aby boli z rezolúcie odstránené časti ohľadom zníženia počtu sexuálnych partnerov a odloženia prvého sexuálneho styku na neskorší čas.
Aj keď západné krajiny v dlhých vyjednávaniach prehrali, v konečnom dôsledku dokázali Afričanov zmiasť, keď v poslednej chvíli využili vo svoj prospech technickú záležitosť. Jeden nahnevaný africký delegát povedal: „Pre nich to je iba sex, sex, sex.“
Vysoko postavený americký diplomat nedávno varoval Obamovu vládu pred príliš tvrdým postupom v tejto otázke, ako o tom informovalo CNS News. Richard Hoagland bol sv roku 2011 poluhostiteľom prvej LGBT „oslavy pýchy“ na americkej ambasáde v Pakistane. O týždeň neskôr pakistánski protestujúci hovorili, že USA „na nás rozpútalo kultúrny terorizmus.“
Hoagland na zhromaždení venovanovanom globálnym LGBT právam upozorňoval, že niektoré krajiny „budú reagovať na naše hodnoty spätným chodom“ proti homosexualite.
V polovici júna americký senátor navrhol zákon, ktorý by urobil LGBT práva trvalou súčasťou americkej zahraničnej politiky.