Je smiešne, že v dnešnej dobe chceme mať väčšinu vecí hneď. Najnovší film, upozornenia na facebooku, oblečenie, nákupy online. Jediná vec, s ktorou, ako sa zdá, chceme počkať, je manželstvo. Hovorí o tom nedávny článok s názvom „5 dobrých dôvodov, prečo by sme mali s manželstvom počkať až do tridsiatky, “ ktorý napísal Paul Hudson pre Elite Daily.
Nuž, ja osobne si myslím, že by sme nemali čakať tak dlho. Samozrejme, nie každý stretne svojho budúceho manžela alebo manželku práve do tridsiatky či tesne po nej, a je to úplne v poriadku. No ak ste našli skvelého človeka a jediným dôvodom, prečo stále nie ste zobratí, je ten, že ešte nemáte tridsať, tak to už je problém.
Pán Hudson prišiel s piatimi dôvodmi, prečo sa nebrať pred tridsiatkou. Dovoľte mi však, aby som vám ich vyvrátila:
Sotva poznáte sami seba
Isteže je pravdou, že sotva poznáte sami seba a tiež, že sa v nasledujúcich rokoch s veľkou pravdepodobnosťou zmeníte. Toto však nie je obmedzené na jednu vekovú skupinu - som si istá, že som stretla mnoho oveľa starších ľudí, ktorí tiež veľmi nepoznajú sami seba. Navyše si myslím, že každý z nás pozná veľa šťastne zobratých párov, ktoré si povedali áno dávno pred tridsiatkou.
Tiež je pravdou, že to, že sa ako osobnosť meníte a dozrievate, neznamená, že sa tak musí diať bez ostatných ľudí. Ak je vo vašom živote ten správny človek, mal by vám pomáhať rozvíjať sa k lepšiemu. Tento argument teda vyhlasujem za mylný.
Pravdepodobne ešte nemáte finančnú stabilitu
Vždy si spomeniem na to, čo nám na strednej povedala naša učiteľka biológie o začiatku manželstva – „všetko, čo potrebujete, je matrac a kuchyňa!“ Možno jednoduchá rada, no veľmi dobrá. Tá učiteľka je klasička.
Nepopieram, že peniaze sú dôležité, keď začínate manželský život, no na dosiahnutie finančnej stability by ste mohli čakať celú večnosť – zvlášť, keď uvážime fakt, že v našej spoločnosti takáto stabilita znamená splatený dom, dokonale upravené záhrady, najnovší zábavný systém a dostatočný príjem na pravidelnú dovolenku (a tiež príchod deti, ktoré sa zmestia do tohto životného štýlu bez toho, aby ste sa museli vzdať svojho komfortu).
Moji rodičia boli roky príkladom, ako nemusia všetky manželské páry začínať manželský život s veľkým množstvom peňazí (môj otec bol napríklad nezamestnaný, keď požiadal mamu o ruku), no postupne dosiahli väčšiu finančnú stabilitu. Mali jeden druhého, usilovne pracovali a dostali sa až sem - a sú vďaka tomu dokonca ešte šťastnejší.
Môžete mať pocit, že ste toho ešte veľa nezažili
Na argumente, že „potrebujete viac životných skúsenosí“, ma mätie toto: Kto povedal, že tieto skúsenosti nemôžete získať po boku svojho milovaného či milovanej?
Samozrejme, ak hľadáte životné skúsenosti typu „vyspať sa s niekým,“, vzťah vám to sťaží. Som však pevne presvedčená, že takéto skúsenosti nepotrebujete na to, aby ste sa mohli tešiť z plnohodnotného života a rozhodne nie sú predpokladom na usadenie sa. Taký štýl života skôr bude viesť k sebectvu, neistote a väčšej záťaži, ktorú si vezmete do ďalších rokov.
No ozajstné, nezištné životné skúsenosti – cestovanie, dobrovoľníctvo, štúdium, priateľstvo, vzlety aj pády rokov – to všetko môžete určite prežívať spolu so svojím partnerom/ partnerkou. (Poznámka: aby bolo jasné, som určite za to, aby človek prežíval roky ako slobodný či slobodná, v ktorých vnútorne rastie a dozrieva. To však neznamená, že to nemôže nastať už pred dvadsiatkou alebo krátko po nej.)
Manželstvo je navždy, tak prečo sa náhliť?
Hneď v tejto chvíli vám dokážem vymenovať pár praktických dôvodov, prečo manželstvo neodkladať. Sú to napríklad biologické hodiny ženy. Napriek tomu, čo médiá ukazujú, umelé oplodnenie nie je až také jednoduché. Tiež fakt, že v neskoršom veku už máte isté zaužívané spôsoby toho, ako vykonávate určité veci (preto môže byť ťažšie robiť kompromisy alebo nájsť niekoho, kto bude schopný ich tolerovať).
Okrem toho musím povedať, že Hudson sa pozerá na manželstvo úplne nesprávnym, nanajvýš sebeckým spôsobom. Pozerá sa naň z pohľadu poplatkov, komplikácií prípadného rozvodu - končí predtým, než by vôbec začal a celý čas sa zameriava na to, ako to ovplyvňuje mňa. Manželstvo však vôbec nie je o tom! Ak by ste mali ísť do dobrého manželstva, bolo by to preto, lebo svoj život chcete stráviť s druhou osobou, pričom chcete pre ňu alebo pre neho to najlepšie a ste ochotní urobiť skok viery napriek možným budúcim ťažkostiam. Manželstvo by určite nemalo byť unáhlené, no neznamená to, že by malo byť odložené.
Dosiahnuť úspech je s pribúdajúcim vekom ťažšie
V tomto bode Hudson tvrdí, že sny sa plnia ťažko a s manželstvom je to ešte menej uskutočniteľné, pretože ste menej „slobodní“ na to, aby ste ich mohli dosiahnuť. Wow – aké rázne zovšeobecnenie!
Po prvé, manželstvo nie je väzenie. Ak je to dobrý vzťah, tak bol určite zvolený slobodne a to sa ukázalo mnohorakými spôsobmi ako prínosné pre obidvoch partnerov. Po druhé, podporujúci partner alebo partnerka by prispievali k naplneniu vašich snov. To mi pripomína príbeh o manželoch Obamovcoch, ktorý som čítala na internete. Podľa neho vraj Barack a Michelle išli na nenápadnú večeru a zistili, že majiteľ reštaurácie bol kedysi do Michelle vášnivo zaľúbený. Prezident Obama povedal: „Ak by si sa za neho vydala, bola by teraz z teba majiteľka tejto krásnej reštaurácie,“ na čo Michelle odpovedala, „Nie. Ak by som sa za neho vydala, z neho by bol teraz prezident.“
Záver
V Hudsonovom článku manželstvo znie ako odsúdenie na väzenie a ako by celé bolo o tebe a nie o človeku, ktorého miluješ. Zabudnite na tento pohľad a hneď sa vám manželstvo pred tridsiatkou bude zdať oveľa menej problematické!