Na výchovu k zdržanlivosti ľavica útočí už dlho - a to kreatívnym radom dezinformácií. Snáď najčastejším útokom proti výchove k zdržanlivosti je, že „nefunguje“. Ďalším top kandidátom je tvrdenie, že výchova k zdržanlivosti je len prikrývkou na program zameraný na naočkovanie nič netušiacich amerických detí biblickým pohľadom na svet; keďže sa v štátnych zariadeniach používajú štátne prostriedky, tak to znamená jasné ustanovenie náboženstva a porušenie prvého dodatku Ústavy.... a iné podobné argumenty.
Pre veteránov z tohto rožku kultúrnej vojny bolo zaujímavé čítať naozajstný výbuch kritiky konzervatívnych náboženských osôb ohľadom výchovy k zdržanlivosti. Tí tvrdia, že výchova k zdržanlivosti nie je dosť náboženská.
Nedávna kritika prišla v reakcii na pripomienky Elizabeth Smart, ktorú v štrnástich rokoch uniesli z domu a deväť mesiacov bola zadržiavaná. Počas tejto doby zažila hrôzy sexuálneho otroctva. Vo svojom prejave na fóre o obchodovaní s ľuďmi na Johns Hopkins University spomenula, ako jej jeden učiteľ povedal, že osoba, ktorá mala sex, je ako vyžutá žuvačka. Smart povedala, že keď bola v zajatí, táto myšlienka prispela k jej zúfalstvu:
Myslela som si: „Ach, Bože môj, som len vyžutý kus žuvačky... Nikto nežuje žuvačku znovu - môžete ju rovno vyhodiť.“ A je také jednoduché cítiť sa potom tak, ako by ste už nemali cenu, akoby ste už nemali žiadnu hodnotu.... Prečo by ešte stálo za to kričať? Dokonca: Čo by zmenilo to, keby ste aj boli zachránení? Veď váš život už viac nemá žiadnu hodnotu.
Aj keď nevieme Smartovej názor na túto tému, jej pripomienky boli okamžite prijaté ako zbrane v boji proti sexuálnej výchove. Podľa kritikov sú Smartovej komentáre definitívnym dôkazom, že výchova k zdržanlivosti je zlá, zlá, zlá. Nič prekvapujúce. Oveľa zaujímavejšia však bola odozva z okruhu náboženských konzervatívnych ľudí.
Snáď najviac rozoslaný článok v tejto oblasti bol „Sloppy Seconds Sex Ed“ (Rozriedený druhotriedny druh sexuálnej výchovy) z blogu Calah Alexander na Patheose, kde tvrdila, že obranná reakcia mnohých náboženských konzervatívcov ukázala nedostatok súcitu, ba dokonca i chybný pohľad na ľudskú sexualitu. „Ukazuje sa, že príliš veľa kresťanov, príliš veľa zástancov výchovy iba-k-zdržanlivosti, kladie väčší dôraz na blaho svojho kvázi-politického hnutia ako o blaho ľudskej bytosti, teda o samotnú ľudskú dôstojnosť,“ napísala Alexander.
(Musíme sa pousmiať nad odkazom na „kvázi-politické hnutie“ výchovy k zdržanlivosti; Alexander asi nevie, že výchova k zdržanlivosti nemala nikdy nejaký politický úspech vo vzdelávaní, ktoré sa zameriava akurát na kondómy; Ako sa dalo čakať financovanie výchovy k zdržanlivosti kleslo za súčasnej vlády na svoju najnižšiu úroveň vôbec.)
Alexander pokračuje tým, že možno existuje aj iný pohľad na túto tému, ktorý zatiaľ nepočula, no rýchlo túto možnosť zamietla: „Možno, že existujú ľudia, ktorí si myslia, že takýto postoj je odchýlkou od normálu; ľudia, ktorí tomuto opisu nezodpovedajú, keďže skutočne veria, že takéto prípady sú skôr vzácnou výnimkou v typických osnovách výchovy iba-k-zdržanlivosti.“
A to je podnet pre nás. Je vždy nebezpečné pýtať sa hŕstky priateľov a vyvodiť z toho závery. Aj keď nikto nemôže ručiť za každý program týkajúci sa zdržanlivosti, ktorý v posledných dvoch desaťročiach použili prednášajúci (s dobrým úmyslom), môžeme s istotou povedať, že druh ponižujúcich správ ako tá od Smartovej a iných sa netýkajú hlavného prúdu najnovších programov výchovy k zdržanlivosti.
Pomôcť by mohlo uvažovanie nad dejinami výchovy k zdržanlivosti. Asi pred tridsiatimi rokmi hnutie výchovy k zdržanlivosti začalo kvôli tomu, že sa pedagógovia obávali, že dospievajúci nebudú mať potrebné zručnosti, aby zabránili všetkým rizikám spojeným so sexom.
Boli tiež znepokojení tým, že sexuálny „dvojitý štandard“ ešte stále príliš ovplyvňoval správanie mnohých dospievajúcich. Tento „dvojitý štandard“ považoval sexuálne experimentovanie medzi chlapcami za „rituál“ a znak mužnosti, zatiaľ čo sexuálne experimentovanie medzi dievčatami bolo dôkazom ich uvoľnených mravov. Spolu s touto poškodenou charakterizáciou sexuality sa predpokladalo, že sexuálna aktivita dospievajúcich bola nevyhnutná, a že riešením bolo poskytnúť kondómy pod zámienkou, že sex by bol potom „bezpečný“.
Na začiatku pedagógovia vychovávajúci k zdržanlivosti verili, že oddialenie sexuálnej aktivty je pre všetkých dospievajúcich optimálnou voľbou. Verili, že programy prevencie tehotenstva u mladistvých sú nedostatočné a robili viac preto, aby sex medzi dospievajúcimi znormalizovali - namiesto toho, aby ich povzbudili k čakaniu - hoci sociologické výskumy boli plné dôkazov o tom, že pomôcť dospievajúcim počkať na sex až do manželstva je tou najlepšou voľbou.
Vynaložilo sa teda úsilie na komunikáciu zázraku a krásy sexu spolu s možnými rizikami tehotenstva a chorôb, ktoré často sprevádzajú sexuálnu aktivitu dospievajúcich. V ére choroby AIDS a celkovej epidémie sexuálne prenosných chorôb bolo a naďalej zostalo dôležitou úlohou konkrétnym spôsobom hovoriť s ohrozenými dospievajúcimi o realite prenosu týchto ochorení.
Za posledných tridsať rokoch prešli programy výchovy k zdržanlivosti od svojho začiatku veľmi dlhou cestou. Až tak, že v skutočnosti veľa lekárov prijalo úplne nové názvy pre prebiehajúce programy: Programy na vyvarovanie sa sexuálnym rizikám. V súčasnosti prebieha mnoho programov na Vyvarovanie sa sexuálnym rizikám (Sexual Risk Avoidance – skr. SRA), ktoré sú z lekárskeho hľadiska presné a založené na spoľahlivom zdravotníctve a na modeloch správania - a zároveň podporené správnou metodikou a pedagogikou.
Vďaka tejto skúsenosti sa podarilo dosiahnuť isté zlepšenia. V súčasnej dobe existuje dvadsaťtri štúdií, buď publikovaných v recenzovaných vedeckých časopisoch, alebo hlásených priamo vláde, ktoré (v rôznej miery úspešnosti) dokazujú štatisticky významné účinky vzdelávacích programov ohľadom sexuality. Sú to napríklad: odloženie prvého sexuálneho styku, zníženie počtu sexuálnych partnerov, ba zvýšilo sa i používanie kondómov a antikoncepcie, čo sú typické opatrenia, ktoré majú dokazovať, že tento prístup „funguje“.
Silné programy SRA idú však aj nad rámec slabučkého prístupu „jednoducho povedať nie“. Majú za cieľ tiež inšpirovať mladých mužov a ženy k pozitívnym cieľom pre svoju budúcnosť. Vybrať si čakať na sex je v tomto procese dôležitým, nie však jediným rozhodnutím. Programy SRA pomáhajú dospievajúcim pochopiť, že ich hodnota nie je závislá na tom, či majú na rande sex; Ich cieľom je tiež pomôcť dospievajúcim vyvinúť úsilie, aby prekonali vonkajší tlak, ktorý na nich nalieha, aby boli už v mladom veku sexuálne aktívni.
Snáď najviac relevantným pre súčasnú diskusiu je fakt, že prístup SRA je jediný, ktorá verí v „ďalšiu šancu“ pre každého, kto urobil v minulosti škodlivé rozhodnutia. Už vôbec nie sú „využití“ - v dospievajúcich totiž obnovujú nádej na nový začiatok. „Obnovená zdržanlivosť“ je výslovným cieľom programu SRA a existujú dôkazy, že je ľahšie podnietiť mladých ľudí k tomu, aby si zvolili obnovenú zdržanlivosť, než aby používali kondómy.
Štúdia vykonaná v Ugande napríklad, zistila oveľa vyššiu mieru pravdepodobnosti, že mladí ľudia skôr prestanú so sexom na dlhšiu dobu aj po ich prvom sexuálnom styku, než aby začali používať kondómy. Programy SRA využili zdravý rozum a sformulovali prístup k verejnému zdraviu takto: Bez ohľadu na to, čo si urobil v minulosti, najlepšou voľbou pre tvoje zdravie je - rozhodnúť sa byť v budúcnosti zdržanlivý.
Samozrejme, programy SRA tiež učia dospievajúcich rozlišovať zdravé a nezdravé vzťahy, ako sa najlepšie vyhnúť pohlavne prenosným chorobám a ako sa vyhnúť sexuálnym návrhom. Dospievajúcich, ktorí sa stali obeťou sexuálneho zneužívania, odkazujú tieto programy na právnu a poradenskú pomoc. Je dôležité si tiež uvedomiť, že mnoho programov výchovy k zdržanlivosti prebieha v komunitách, kde sú mladí ľudia vystavení oveľa vyššiemu riziku negatívnych dôsledkov spojených so sexuálnou aktivitou dospievajúcich.
Naša priateľka Dr. Nanci Coppola rozbehla Projekt Reach, ktorý v súčasnosti pracuje v najchudobnejších štvrtiach Yonkers v New Yorku. Často rozpráva príbeh mladého muža, ktorý počas cvičenia, na ktorom si mali stanoviť ciele, v triede povedal, že jeho cieľom bolo dožiť sa svojich dvadsiatych narodenín, čo sa v jeho rodine nepodarilo žiadnemu mužovi už niekoľko generácií. Tento muž tiež povedal, že program Dr. Coppola s názvom Healthy Respect mu dal nádej, aby mohol dosiahnuť tento cieľ. Nedávno publikovaná štúdia prieskumom zistila, že výdavky v hodnote 1 000 dolárov na Healthy Respect zabránia 13,67 tehotenstvám dospievajúcich.
Aj keď je nemožné byť si úplne istý všetkými príčinami, ktoré viedli k trvalému poklesu tehotenstiev u dospievajúcich, je zrejmé, že programy SRA prispievajú k tomuto pokroku. Podľa údajov CDC z Národného prieskumu rodinného rastu podiel dospievajúcich vo veku pätnásť až sedemnásť rokov, ktorí ešte nemali sex, sa zvýšil zo 62 % z roku 1995 na 73 % v roku 2006-2010 u dievčat, a zo 56,9 % na 72 % u chlapcov. Jedná sa o veľmi významný nárast v priebehu obdobia, počas ktorého sa široko implementovali programy SRA.
Samozrejme, vždy je čo zlepšovať. Na tento účel je Národná asociácia pre výchovu k zdržanlivosti (National Abstinence Education Association - NAEA), kde pracujem ako prezident, respektíve ako člen predstavenstva profesijného združenia pre výchovu k zdržanlivosti SRA. Domnievame sa, že je dôležité, aby každý poskytovateľ (tohto vzdelávania) mal základné pochopenie teoretických a vzdelávacích základov a vedeckých podkladov, ktoré stoja za prístupom SRA.
Veríme, že poskytovatelia tohto vzdelávania by mali pochopiť sociologické výskumy, ktoré hovoria o skvelých výhodách odloženia sexuálnej aktivity. Myslíme si, že pedagógovia SRA by mali poznať efektívne vyučovacie metódy a mali by mať prístup k najnovším vedeckým zisteniam, ktoré sa týkajú sexuálneho zdravia dospievajúcich. Z tohto dôvodu NAEA povzbudzuje každého poskytovateľa, aby si zadovážil odborníkov certifikovaných prostredníctvom prísneho certifikačného programu na prevenciu pred sexuálnymi rizikami.
Vzhľadom na kritiku z okruhu náboženských konzervatívcov je dôležité si uvedomiť i to, čím výchova k zdržanlivosti SRA nie je. Nie je to program náboženskej výchovy. Rodičom dôrazne odporúčame, aby svoje deti učili podľa svojich náboženských a morálnych presvedčení o veciach sexu, manželstva a rodičovstva. A náboženské organizácie dôrazne povzbudzujeme, aby priniesli svoje stanovisko na tieto otázky. Alexander a ďalší blogeri, ktorí túto polemiku komentovali, si potrpia na katolícky prístup založený na Teológii tela Jána Pavla II. Kiež sú ešte silnejší! Ale vzdelávanie k zdržanlivosti SRA nie je, nemôže byť a nemalo by byť programom v rámci Teológie tela.
Výchova k zdržanlivosti SRA je intervenciou v oblasti verejného zdravia; intervenciou založenou na vede a dôkazoch pomocou zdravej a dôkladnej pedagogiky a metodiky. Jej cieľom je poskytnúť mladým mužom a ženám rozumné posolstvo o zdraví, a to predovšetkým v školskom prostredí. V tomto ohľade je metóda SRA naozaj veľmi dobrá a stáva sa čoraz lepšou.
Pozývame kritikov, aby sa bližšie pozreli na veľký pokrok v tejto oblasti a na rastúce množstvo dôkazov ukazujúcich účinnosť tohto prístupu. Úprimný pohľad na hory dezinformácií odhalí nepodložené a prehnané útoky, ktoré majú v skutočnosti len veľmi malý pravdivý základ.
Každý dospievajúci si zaslúži starostlivé povzbudenie, aby na sex počkal. Zaslúži si, aby niekto ich dôstojnosť potvrdil, rovnako ako aj to, aby im povedal, že nie sú vinní, ak boli sexuálne zneužívaní. A tí, ktorí sa rozhodli mať sex príliš skoro, si zaslúžia, aby im niekto pripomenul, že ich minulosť nemusí predznamenávať ich budúcnosť. Každý deň začína novou príležitosťou - príležitosťou na rozumnejšie rozhodnutia. Podľa nás neexistuje žiadny „rozriedený druhotriedny druh“ alebo život ako len nejaký zvyšok. Existujú len vzácni mladí ľudia, ktorí - pri svojom prechode do dospelosti - potrebujú naše povzbudenie k zdraviu a blahu.