“Ahlan wa sahlan. Vitajte,” je priateľský pozdrav arcibiskupa Amela Nonu adresovaný ustarostenej žene so zahalenou tvárou, ktorá prišla do jeho kancelárie; a ponúkne jej stoličku. „Práve teraz prišla peši do Mosulu so svojím synom, aby tu našla bezpečie,“ vysvetľuje chaldejský arcibiskup Mosulu, prekladajúc rozrušené slová ženy moslimky. „Ušla z Tilkefu (Tall Kayf), pretože sú tam rozbroje medzi vládou a sunitskými rebelmi.“
Kresťanské mesto je od Mosulu vzdialené len 3 kilometre. Avšak odkedy Tilkef odvládli islamisti, sú to dva úplne vzdialené svety. „U nás vítame všetkých, či už sú to kresťania alebo moslimovia,“ hovorí arcibiskup Nona. „Tak nás učí naša viera: pomáhať všetkým nehľadiac na vierovyznanie. Boh miluje všetkých. Preto by sme my mali pomáhať všetkým.“
Mosulská cirkev poskytla svoje školy, škôlky aj priestory komunity nielen kresťanom, ale aj moslimským rodinám. V kresťanskom meste Alqosh, vzdialenom asi 50 km od Mosulu, prichýlili spolu s 500 kresťanskými rodinami asi 150 moslimských rodín. V Tilkefe bolo prichýlených viac ako 700 utečeneckých rodín, vrátane moslimských. Mesto teraz praská vo švíkoch. Utečencov ubytovali aj v obchode s liturgickou literatúrou.
Habib, otec piatich detí, spomína: „V Mosule sme zanechali všetko. Podarilo sa nám utiecť len s tými vecami, ktoré máme oblečené, s dokumentmi a nejakými taškami. To je všetko, čo nám ostalo.”
„Neviem, či sa tam niekedy budeme môcť vrátiť,” vysvetľuje chaldejský katolík. „Takisto neviem, čo prinesie budúcnosť,“ mykne plecom.
Arcibiskup Nona vie, čím títo ľudia prechádzajú. On sám sa stal utečencom. Keď teroristi Džihádu z Islamského štátu v Iraku a Sýrii (ISIS – Islamic State of Iraq and Syria) pred niekoľkými týždňami obsadili Mosul, musel z druhého najväčšieho mesta Iraku ujsť spolu s ďalšími 5 000 kresťanmi. Aj státisíce moslimov sa pred krutými svätými bojovníkmi snažili dostať do bezpečia. Ich počet sa odhaduje asi na 450 000. Väčšina z nich našla útočisko v častiach Kurdistanu.
„Moja diecéza už viac nejestvuje. ISIS mu ju zobral,“ hovorí arcibiskup. Podľa neho sú v súčasnosti na úteku tri štvrtiny z približne 10 000 členov jeho diecézy. „Neviem, či sa niekedy budú môcť vrátiť do Mosulu.“
Nálada ľudí svojou pochmúrnosťou tejto situácii prislúcha. „Pre nás kresťanov nie je na Strednom východe miesto,“ hovorí iná žena, ktorá tiež ušla z Mosulu. Má štyri deti a pýta sa „Kam majú teraz ísť? Nič nás už v Iraku nedrží. Najprv vojna v roku 2003. Následne zmätok po tom, ako sme sa my kresťania stali terčom útokov fanatikov. A teraz toto. Chceme sa dostať na západ tak rýchlo, ako to len pôjde.“ No nerobí si žiadne ilúzie. „Od svojich príbuzných viem, že nie je ľahké tam pre nás začať nový život. Ale aspoň je to bezpečné. Nechcem, aby moje deti vyrastali v strachu.“
Biskupi celkom zreteľne vidia, čo si myslia ich ovečky. Na synode, ktorá skončila koncom júna, hľadali odpovede na nebezpečenstvo, ktoré vzrast ISIS-u vyvolal. „Táto kríza nie je v súčasnosti len krízou utečencov,“ hovorí arcibiskup Nona. „Kvôli vzostupu ISIS-u a napätiam medzi sunitmi a šiitmi, sa v Iraku necítia bezpečne žiadni kresťania. V tejto krajine stratili vieru v budúcnosť.“
Nie je novinkou, že kresťania, vracajúci sa k učeniu apoštola Tomáša, ustupujú pred útokmi a prenasledovaniami. Arcibiskup Nona spomína, že do roku 2003, kedy prišli Američania zosadiť Saddáma Husseina, žilo v Mosule viac ako 25 000 chaldejcov. Pred posledným exodom sa toto číslo rovnalo len piatim tisícom. Vo všeobecnosti stratila iracká kresťanská cirkev za desať rokov asi dve tretiny svojich niekdajších 1, 2 milióna príslušníkov, ktorí odišli do regiónov a krajín západu.
Biskupi teraz svoje nádeje vkladajú do Kurdistanu. Táto autonómna oblasť na severe Iraku sa už dávnejšie stala útočiskom kresťanov, utekajúcich z nepokojných oblastí krajiny, akými sú Mosul a Bagdad. Podľa biskupov by to mohlo byť miesto, kde môžu veriaci začať nový život.