VATIKÁN, 16. júla 2014 - Ghanský kardinál Peter Turkson naznačil, že pápežová návšteva v Afrike nie je až tak nereálna.
Prezident Pontifikátnej rady pre spravodlivosť a pokoj v rozsiahlom interview pre agentúru ZENIT hovoril o možnosti reformy jeho úradu, pápežovej návšteve Afriky a čo má pápež v skutočnosti na mysli, keď kritizuje „systém.“ V interview sa podelil aj o vlastné myšlienky, ako môže byť rada nápomocná pri podpore podnikateľských projektov v rozvojových krajinách a tiež jeho pohľad na vládnu pomoc.
Kardinál hovoril na záver uzavretého vatikánskeho semináru na tému: „Všeobecné spoločné dobro: Smerom k viac otvorenej ekonomike.“ Seminár sa konal 11.-12. júla v spolupráci s vatikánskym štátnym sekretariátom v Casina Pio IV. vo vatikánskych záhradách.
***
ZENIT: Keď pápež kritizuje systém, kritizuje kapitalizmus? Alebo tým myslí systém bez kresťanských hodnôt/etiky?
Kardinál Turkson: Pápež v skutočnosti nekritizuje kapitalizmus. Môžeme si to overiť v jeho apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium. V tejto exhortácii sa jasne vyjadruje, že [nepíše] sociálnu náuku ako je Caritas In Veritate, Centesimus Annus či Popolorum Progressio alebo niečo podobné. Jasne sa vyjadruje, že to nie je jeho cieľom.
Práve sme mali synodu o Novej evanjelizácii a po každej synode pápež zvyčajne príde s exhortáciou. Napríklad synoda o evanjelizácii prináša ľuďom Kristovu radosť. Pápež hovorí, že táto radosť sa v skutočnosti nedá nájsť všade a pri jej zakúšaní sú problémy a prekážky. Takže pápež zoraďuje a identifikuje niektoré z týchto prekážok hlásania evanjelia o prinášaní radosti, pretože je nevynutné, aby ju ľudia zažili. Takto sa dostal k týmto problémom.
Preto to nie je ani nemôže byť útok na kapitalizmu. Toto slovo sa totiž ani raz v tomto dokumente nenachádza. Nikto nemôže teda povedať, že Svätý otec kapitalizmus cituje či sa o ňom negatívne vyjadruje. Nerobí to.
To, o čom hovorí, je trh. Aj keď ekonómovia rozoznávajú alebo pravdepodobne povedia, že trh je prostriedkom kapitalizmu, je to skôr trh, pápež sa zameriava skôr na trh. Čo sa pápež snaží povedať, nie je to, že trh by si mal k svojej ideológii pridať kresťanské hodnoty. To, čo hovorí, myslí v základnom antropologickom zmysle, v zmysle ľudskej osoby, ktorá bola pri vzniku sveta stvorená tak, aby bola stredom celého stvorenstva, čo je priamo napísané v knihe Genezis. Keď ju niečo iné nahradí, premiestni alebo vytlačí zo stredu, potom budeme nevyhnutne nútení stať sa sluhami niečoho iného alebo slúžiť čomukoľvek, čo tento stred nahradí. A ak, ako je to v tomto prípade, ľudskú osobu nahradil trh alebo financie, udialo sa niečo nesprávne. Toto je pápežova základná téma.
Najväčším vyhlásením pápeža teda je, že finančný trh by mal slúžiť ľudskej osobe. Nie, že ľudská osoba slúži trhu. Pápež tým myslí, že ľudská osoba by nemala byť umenšená do stavu otroctva, nútene zadržiavaná v službe trhu, aby v konečnom dôsledku zarobila peniaze alebo vytvorila zisk, čo sa stane jej jediným cieľom.
Takže, keď sa to stane, pápež hovorí, že je niečo nesprávne. Základným zmyslom antropológie od stvorenia je, že človek, ľudstvo, je v strede. To je sláva všetkého, čo Boh stvoril. Ak bude táto sláva nahradená alebo vymenená za niečo iné, čo si nárokuje na Božiu slávu, ktorá by mala patriť človeku, potom sa deje niečo nesprávne.
Dovoľte mi vysvetliť to hlbšie. Často je osoba, ktorú pápež nachádza na tomto mieste veľmi, veľmi odsunutá na okraj, vylúčená alebo chudobná. To je prípad, kedy je táto osoba premiestnená z centra všetkého. Sú to chudobní, vylúčení zo spoločnosti, opustení, tí, ktorí trpia a tí, ktorí sú obeťami akéhokoľvek trhového alebo ekonomického systému, aký máme. Vtedy je osoba v centre nahradená trhovými silami. Toto je to, o čom pápež hovorí.
Viacero ďalších ľudí, zdá sa, v tom so mnou súhlasí. Napríkad, možno ste všimli, že keď minulú jeseň vyšlo Evangelii Gaudium, prezident Obama bol jedným z tých, ktorí dokument citovali počas svojho príhovoru v kongrese. V roku 2009 vo svojej inauguračnej reči prezident Obama urobil podobné vyhodnotenie – o trhu, ktorý potrebuje slúžiť osobe a jeho posledné slová kongresu boli (parafrázovane), že ak USA so všetkými svojimi darmi nedokáže pomôcť chudobným dostať sa z chudoby, tak potom krajina mnoho ľudí povádza. Takže to nie je názorová koncepcia, ktorú zdieľa iba pápež, aj keď pápež ju formuloval takým spôsobom, že sa každého opäť dotkla. Nie je to v skutočnosti o nedostatku kresťanských hodnôt alebo princípov, o čom pápež hovorí, ale skôr o nedostatku základných ľudských potrebách. Toto nazývame ľudskou antropológiou.
Pri našom stretnutí týkajúceho sa seminára o Všeobecnom spoločnom dobre a inkluzívnejšej ekonomike sme práve toto označili za redukcionistický pohľad na ľudskú osobu. Tieto slová formulujú to, o čom je redukcionistický pohľad na ľudskú osobu: ľudská osoba je redukovaná v charaktere, v postavení, v povahe a v mnohých ďalších ohľadoch na niečo iné.
ZENIT: Čo robí Rada preto, aby podporovala spoločensky zodpovedné podnikanie a obchodné projekty v rozvojovom svete?
Kardinál Turkson: Je to ťažká otázka. Toto je druhý seminár o ekonomike, ktorý sme v tomto roku organizovali. Prvý bol v polovici júna a koordinovali sme ho s americkou charitatívnou organizáciou CRS (Catholic Relief Services) a Mendosa Business School na americkej univerzite Notre Dame a týkal sa toho, čo nazývame „investovanie, ktoré má účinok (impact investing).“
Investovanie s účinkom je stále rastúca forma finančného priemyslu, s ktorou sa zoznamuje čoraz viac ľudí. V kontexte cirkvi je to napríklad vtedy, keď sa kapitál náboženskej kongregácie alebo penzijné fondy použijú tak, aby vyprodukovali nejaký dôstojný, hmatateľný a pozorovateľný efekt, alebo výsledok alebo dôsledok pre ľudstvo a vracia sa späť s férovým ekonomickým výnosom. Takže to nie sú stratené peniaze alebo porozdávané na granty. Skôr sú to peniaze uložené ako kapitál, aby realizovali aj sociálny, aj ekonomický zisk vyváženým spôsobom. Zabezpečujú základné potreby nášho obyvateľstva a zároveň majú schopnosť vrátiť sa späť, aby boli reinvestované.
Takýto typ seminárov vedie podľa nás k tomu, aby sa takéto nápady pospájali dokopy a boli ponúknuté miestnym cirkevným komunitám.
Pri pohľade na všetko, čo sa teraz vo svete deje, im nakoniec aj tak budeme pravdepodobne naznačovať, že tradičná schéma miestnych cirkví, ktoré financujú svoje projekty, je vecou minulosti. Tým mám na mysli to, že prijímanie pomoci od vlády alebo iných častí cirkvi rýchlo slabne. Dnes sú viacerí biskupi, ktorí sa hýbu, cestujú a prosia o dary na misie v USA a niektorých farnostiach Európy. Potom dostanú zbierky a chcú peniaze použiť čo najlepším spôsobom. Často však tieto peniaze v skutočnosti nemôžu použiť, aby podnikli nejaký kapitálovo náročný podnik. To znamená, že musíme zmeniť náš spôsob podporovania a udržiavania našich miestnych cirkví nažive. Potrebujeme uvažovať o tom, ako môžeme prerozdeliť dostupný kapitál na investovanie a odložiť zo ziskov, aby sme miestne cirkvi udržali životaschopné, čiže doviesť ich k nejakej forme sebestačnosti. Keď sa to postaví takto, miestne cirkvi budú pravdepodobne potrebovať jednoduchý, lacný a dostupný kapitál, s ktorým môžu pracovať. A o tejto veci hovoríme, prinajmenšom v kontexte lokálnych cirkví.
Keď máme toto na pamäti, čo môžeme na koncile robiť? Spájame do balíčka ovocie „investovania s účinkom“ touto cestou a potom nakoniec budeme musieť usporiadať ďalší seminár alebo použiť iné prostriedky, aby sme mohli opäť zverejniť informácie. Môžeme zavolať riaditeľov podnikov a ich finančných správcov a zistiť, ako môžeme napomôcť tomu, aby sa toto stalo realitou. Hovoril som dokonca s viacerými ľuďmi z WorldBank, aby som zistil, aké majú (finančné) balíčky, ktoré by mohli byť nápomocné aj ľuďom miestnych cirkví a skúmame všetky možnosti. V konečnom dôsledku bude naše úsilie pospájané do jedného balíčka, ktorý bude následne ponúknutý miestnym cirkvám.
ZENIT: Plánuje pápež František navštíviť niekedy Afriku?
Kardinál Turkson: Myslím si, že rovnako ako každého pápeža, aj jeho úlohou bude navštíviť každú časť miestnej cirkvi. Neoznámil však ešte taký zámer. Zdá sa mi, že najbližšie má naplánovanú návštevu Kórey a Filipín. Kto vie, možno ďalšia bude Afrika. To, že zatiaľ o tom nehovoril ešte nehovoril, neznamená, že sa tak nemôže stať.
ZENIT: Pozrime sa teraz na reformu Rímskej kúrie. Bude aj váš úrad zmenený?
Kardinál Turkson: … Neviem. Aj náš vlastný úrad prešiel vo svojej histrórii nejakými zmenami. Tesne po Druhom vatikánskom koncile bol založený ako jednoduchá komisia, dokonca spolu s komisiou laikov, takže sa laický prezident staral aj o náš úrad. To bolo za čias Pavla VI. Počas pontifikátu Jána Pavla II sa rozvinul a stal sa Radou. Už to nebola komisia, ale Rada. A od toho bodu fungovala Rada nezávisle, mala vlastného prezidenta a ďalšie záležitosti podľa požiadaviek koncilu.
V histórii samotného úradu boli chvíle, kedy sa prezident Pontifikátnej rady pre spravodlivosť a pokoj staral tiež aj o migrantov. [Kardinál] Etchegaray bol prezidentom Pontifikátnej rady pre spravodlivosť a pokoj a rovnako aj Pontifikátnej rady Cor Unum (Jedno Srdce) pre ľudský a kresťanský rozvoj. [Kardinál] Martino, môj priamy predchodca, bol v istom bode prezidentom organizácie pre migrantov aj pre spravodlivosť a pokoj. Samozrejme, všetky tieto veci sa udiali v minulosti. Teraz majú už všetky úrady svojich vlastných prezidentov.
Toto všetko sa dialo v súlade s dokumentom, ktorý reguluje prevádzku všetkých úradov, rád a kongregácií Rímskych kúrií. V prípade Jána Pavla II., teraz svätého Jána Pavla II., to bol Pastor Bonus. Pastor Bonus bol dokument, ktorý sa stal apoštolskou konštitúciou, ktorá bola zameraná na existenciu týchto úradov. Takže, ak chce pápež František revidovať tento dokument, a tak reorganizovať kúriu alebo nájsť nový spôsob, ako by veci spolu fungovali, potom to môže slobodne urobiť.
Ale skutočne nemôžem predpokladať, čo sa stane, vrátane nášho úradu. Nemám naozaj žiadny dôvod ani na nejaké domnienky o tom, čo by sa mohlo stať.
No keďže ste sa pýtali, ak sa apoštolská konštitúcia bude nejako revidovať, potom to môže ovplyvniť štruktúru niektorých úradov alebo rád v kúrii. Závisí to od pápeža Františka alebo budúceho pápeža, ako chce usporiadať aparát, s ktorým spravuje cirkev. Čo sa nás týka, zostávame tu, aby sme pomáhali a slúžili.
ZENIT: Ako sa pozerá na vládnu pomoc? Funguje to alebo by sa to malo zmeniť?
Kardinál Turkson: Na vládnu pomoc sa dá pozerať dvoma spôsobmi. Po prvé, môže to byť pomoc medzi vládami alebo po druhé, môže to byť pomoc, ktorá pochádza z iných zdrojov a ide vláde. Pretože pre niektoré medzinárodné telesá (alebo organizácie), miestne a národné vlády sú ich prirodzenými partnermi.
Keď hovoríte napríklad o Worldbank či IMF (Medzinárodný menový fond) alebo iných, tie pracujú s vládami a niektoré iné môžu taktiež spolupracovať s miestnymi vládami. Veľmi zriedka ich vidíme spolupracovať s inštitúciou, ktorá by nebola vládna. Toto je jeden typ scenára, ktorý sa deje a v tomto prípade sa pýtame: „Pomáha takýto druh veci?“
Zdá sa, že odpoveďou je "ako sa to vezme". Pomoc prichádza nielen od WorldBank alebo IMF, ale pochádza aj od britskej vlády cez program DFID, od amerického kongresu cez USAID a Kanada má rovnako svoje vlastné programy pomoci. Takže je veľa rôznych agentúr a typov globálnej zahraničnej pomoci, ktoré pomáhajú pri rôznych veciach ovplyvňujúcich rôzne časti sveta.
Z osobnej skúsenosti viem, napríklad, keďže sám pochádzam z Ghany, že v jednom prípade žiadal minister školstva v Ghane od zahraničných inštitúciíí, aby si boli schopné sami financovať svoj vzdelávací rozpočet alebo vzdelávácí proces. To je niečo, čo považujem za smutné. Smutné, ak potrebujete niekoho pomoc, aby ste boli schopní vymyslieť, ako budete formovať a vzdelávať vaše obyvateľstvo. Pripadalo mi to veľmi nešťastné.
Ale fungujú tieto programy alebo balíčky pomoci? To závisí od podmienok, ktoré sú súčasťou týchto programov pomoci alebo grantov, ktoré prichádzajú z agentúr. Niekedy sa zdá, že darcovia, ktorí tvoria grant, len skúšajú, kam siahajú ich sily a možnosti. Napríklad, ak nie sú spokojní s niektorými miestnymi alebo národnymi politickými opatreniami, merajú si sily alebo vlastné postavenie ako súčasť podmienok financovania programu.
Napríklad ako teraz v Ugande kvôli jej postoju k protihomosexuálnej legislatíve. Hrozí, že im zredukujú alebo eliminujú finančnú pomoc prisľúbenú na zdravotné programy, ktorá by inak smerovala do Ugandy. Takže keď existuje pomoc, ale nie je neutrálna, skôr je viazaná podmienkami, potom je možno v tej pozícii, kedy sa odkláňa od cieľu slúžiť spoločnému dobru.
Čo sa týka otázky: „Osoží pomoc miestnym vládam?“ ,môže byť nápomocná v zmysle zabezpečenia istej slobody konania pre miestne vlády. Môže byť takisto nápomocná, ak sú napríklad pri jej prideľovaní také podmienky, ktoré vytvárajú transparentnosť, že nepovedie ku korupcii, k rozptýleniu fondov alebo iným podobným záležitostiam. Takáto finančná pomoc sa použije na dobré veci a na tie, na ktoré je mienená. Môže byť takisto nápomocná, ak sa suma, vykázaná ako pomoc, neroztratí počas presunov z účtu k ich prijímateľskej krajine.
Tu je príklad, ktorý sa stáva. Niekto deklaruje 90 miliónov na pomoc, ale zahrňuje to platy všetkých zahraničných pracovníkov, konzultantov a kohokoľvek iného. Keď sa tieto náklady spočítajú, nakoniec sú z nich obyčajné dotované programy.