Rýchlo sa stávame kultúrou, ktorá podporuje samovraždy – vlastne teraz až do takého bodu, že organizácie ako Hemlock Society, ktorá dnes funguje pod menom Compassion and Choices, ďalej bioetici a mainstreamové médiá podporujú samovraždu vyhladovaním ako nový spôsob, ako sa zabiť.
Philip Nitschke je jednou z medzinárodných hviezd v oblasti obhajovania eutanázie a je tiež jej najpoctivejším obhajcom. Je presvedčený, že každý človek úplne vlastní svoje telo a má preto právo na samovraždu kedykoľvek chce a z akéhokoľvek dôvodu. Kathryn Lopezovej z NRO povedal, že samovražedné tabletky by mali byť prístupné dokonca aj „utrápeným tínedžerom“.
S Nitschkem som sa dostal do rozporu v Austrálii, keď som v roku 2001 robil po krajine turné zamerané proti eutanázii. Najprv som ho zrazil za toto jeho tvrdenie. Vyvolalo to mediálnu búrku.
Počas tejto cesty som odhalil, že dováža a distribuuje balíčky na samovraždu, čo sa dostalo na titulné stránky novín. S hrdosťou môžem povedať, že moje úsilie viedlo k schváleniu zákona, ktorý Nitschkeho donútil presunúť svoj samovražedný priemysel. Bola to jedna z mojich najúspešnejších verejných propagačných kampaní.
V súčasnosti chcú austrálske lekárske orgány pozastaviť jeho lekársku činnosť z dôvodu, že uľahčil samovraždu zdravého, ale depresívneho muža. Čo im to tak dlho trvalo?
Čo sa týka utrápených tínedžerov a ďalších mladých ľudí, štúdia ukázala, že mnohí z nich použili jeho obľúbenú metódu samovraždy – a Nitschkeho to netrápilo. Z článku bojovníka proti eutanázii, Paula Russella:
Je to práve toto údajné právo zomrieť, ktoré je mylnou zastrešujúcou filozofiou, prostredníctvom ktorej Nitschke a Exit určitým spôsobom ‚racionalizujú‘ smrť mladého človeka. V roku 2010 Nitschke reagoval na správu inštitútu súdneho lekárstva Victorian Institute of Forensic Medicine, ktorá ukázala, že dve tretiny úmrtí v predošlom desaťročí, ktoré boli dôsledkom užitia tabletky Exit-u, Nembutal, boli zaznamenané na ľuďoch do veku 50 rokov, z čoho takmer jednu tretinu tvorili ľudia mladší ako 40 rokov a šiesti z nich boli dvadsiatnici.
Nitschke povedal: „Budú nejaké obete ... to však musíme porovnať s rastúcim počtom starších ľudí, ktorí cítia obrovskú úľavu z toho, že majú prístup k týmto informáciám.“ Povedzte to rodinám dvoch mužov, ktoré sa objavili v programe 7:30 Report! Prevencia samovrážd by nikdy nemala prijať predstavu prípustného počtu obetí!
Nitschke prekypuje súcitom, však?
No netýka sa to len Nitschkeho. Všetci obhajcovia samovrážd vedia, alebo by mali vedieť, že ich práca bude viesť k samovraždám niektorých ľudí, ktorí nie sú prvotným cieľom ich boja. A ich to netrápi.
Vezmime si napríklad knihu Dereka Humphryho s názvom Final Exit, ktorá sa stala New York Times bestsellerom o tom, ako spáchať samovraždu. Čo to hovorí o našej rozkladajúcej sa kultúre! Táto kniha sa našla vedľa mŕtvych tiel utrápených tínedžerov, no jej autora to už nemohlo menej trápiť.
Združenie Compassion and Choices presadzuje vyhladovanie nielen pre chorých, ale aj pre ľudí unavených životom.
V Belgicku staršie páry podstupujú spoločnú eutanáziu a psychiatrická pacientka, ktorá bola sexuálne zneužívaná svojím psychiatrom, bola zabitá ďalším psychiatrom. A svet len pokrčí plecia.
Väčšina obhajcov asistovanej samovraždy vie, že ich boj bude mať smrteľné následky. Mám na mysli následky siahajúce za samovraždy, ktoré obhajujú a ich to netrápi. Chcú to, čo chcú a nezaujíma ich, koho to zasiahne.
Nás ostatných by to malo trápiť, no čoraz viac sa tak nedeje. Prečo? Ako som už napísal, rýchlo sa z nás stáva kultúra, ktorá podporuje samovraždy.