11. apríl 2011 (PRI) - Dlho som rozmýšľal, čo by prinútilo Čínsku komunistickú stranu vzdať sa politiky jedného dieťaťa, ktorú nastolila v roku 1980, keď som sa ocitol prvýkrát v Číne. Teraz to už viem.
Určite by to neboli trpké sťažnosti obyvateľov Číny na útok na ich rodiny a deti, čo by zmenilo kolektívny názor strany. Strana sa nikdy nehanbila vsugerovať svoju vôľu ľuďom, ktorých ovládala. Naozaj verí, že čínsky ľud existuje, aby slúžil štátu a nie naopak. Kritizovať politiku strany je v Číne zločinom a na kritikov sa neprihliada, ale sú náležite potrestaní.
Stranu by taktiež nezaujímali milióny, či už narodených alebo nenarodených detí, ktoré boli, ako výsledok tejto politiky, obetované. Napokon, politika kontroly populácie bola presne o eliminácii ľudí. Maličký Deng Xiaoping nastavil charakter tejto legislatívy v roku 1979, keď povedal: „Použite akékoľvek prostriedky, aké musíte (na kontrolu populácie Číny), jednoducho to robte. S podporou Čínskej komunistickej strany sa nemáte čoho báť.” Stranícki úradnici to odvtedy „robia“ čínskym ženám a výsledkom je 7 až 10 miliónov potratov ročne.
Začalo by si vôbec niekedy vedenie strany uvedomovať masívne prebiehajúce porušenie ľudských práv, ktoré v sebe politika jedného dieťaťa zahŕňa? Ťažko. Chce to totiž dosť tvrdý vedúci káder, aby posielal mobilné potratové jednotky s cieľom nájsť a prenasledovať tehotné ženy, zatknúť ich za porušovanie legislatívy a potom im vykonať potrat a sterilizáciu proti ich vôli. Toto sa deje už 30 rokov. Je nepravdepodobné, že by sa Hu Jintao zobudil jedného rána strýznený vinou a povedal si: „Toto je nesprávne.”
Nie, dôvod, prečo by táto politika mohla skončiť, nemá nič spoločné so starostlivosťou o ľudí, ale iba so studenými dolármi, centami a kalkuláciami. Viete, výsledkom odstránenia 400 miliónov produktívnych mladých ľudí za posledné tri desaťročia je to, že Čína má nedostatok pracovnej sily.
Už 20 rokov hľadajú pobrežné provincie s veľkými ťažkosťami ľudí na miesta do tovární a montážnych závodov, ktoré by inak skrachovali a museli by žobrať. 
Následkom toho boli čínske dedinky vyprázdnené a teraz sú domovom najmä najmladších a starnúcich ľudí.
Čína narazila na Lewisov zlom pomenovaný po Arthurovi Lewisovi, držiteľovi Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý ako prvý definoval kritický moment v ekonomickom vzostupe rozvíjajúcej sa krajiny, kedy sa vyčerpá pracovná sila. Z môjho pohľadu už Čína narazila na Lewisov zlom, keďže mzdy, ceny aj inflácia rýchlo vzrastajú. Iní, ako napríklad Dong Tao, hlavný ekonóm regiónu pre Credit Suisse Bank v Hong Kongu, tvrdia, že Čína na ňu narazí do dvoch či troch rokov.
Čínski komunistickí vodcovia si uvedomia, že svojou drastickou politikou vytvorili umelý nedostatok pracovnej sily, keď odstránili, podľa odhadov, 400 miliónov obyvateľov.
Budú mať však problém. Nemôžu priznať, že ich politika bola od začiatku chybná bez toho, aby zdelegitimizovali svoju vládu. Takže sa rozhodnú od súčasnej politiky ustupovať postupne prechádzajúc na celoštátnu politiku dvoch detí. To samozrejme nezastaví zneužívanie. Ženy budú stále zatýkané za zločin tehotenstva a zavreté, až pokiaľ nedajú súhlas s potratom alebo im bude vykonaný násilne. Avšak budú to ženy v ich treťom, nie druhom tehotenstve. Štát sa podľa všetkého nechystá vzdať svojej kontroly nad rozmnožovaním čínskeho ľudu.
Čínska komunistická strana bude pokračovať v porušovaní jedného z najzákladnejších práv čínskych občanov: právo rozhodnúť sa o počte a čase narodenia svojich detí.
Autor: Steven Mosher
Reprodukované so zvolením od www.pop.org