U protinožcov je rozruch. Istý anonymný austrálsky pár si objednal dvojičky od náhradnej matky z Thajska, no zmluvu nedodržal. Tento pár si totiž domov priniesol iba dcéru po tom, čo sa druhé dvojča, chlapček menom Gammy, narodil s Downovým syndrómom. Na náhradnú matku tejto dvojice, Pattaramon Chanbuovú, tak bola ponechaná starostlivosť o dnes už šesťmesačného Gammyho, ktorý má aj vrodenú srdcovú vadu a bude musieť podstúpiť drahé operácie.
Austrálsky minister pre imigráciu, Scott Morrison, Chanbuovú právom nazval „absolútnou hrdinkou“ a „sväticou“. Keď bola v siedmom mesiaci tehotenstva, pár ju zjavne požiadal, aby s Gammym išla kvôli jeho Downovmu syndrómu na potrat. Ona to však odmietla, pretože potrat považovala za čin proti svojmu budhistickému presvedčeniu. Keď sa narodil a jeho rodičia ho opäť odmietli, rozhodla sa, že ho bude milovať a stane sa jeho matkou. Napriek svojej neistej finančnej situácii sa rozhodla prerušiť svoju prácu, aby sa o neho mohla starať. Toto je pravá láska, dobročinnosť a veľkodušnosť.
A predsa Chanbuová, ktorá má iba 21 rokov, má už dve malé deti a pracuje ako pouličná predavačka potravín v Thajsku. Rozhodla sa prenajať svoju maternicu páru zo západu, pretože tých mizerných 9 300 dolárov, ktoré jej boli sľúbené (no stále, ako sa zdá, jej neboli vyplatené) za deväť mesiacov nosenia dvojičiek, predstavovalo cestu zbavenia sa dlhov a zabezpečili by vzdelanie pre jej dve deti. S ľuďmi, ktorých deti nosila, sa dokonca nestretla až dovtedy, kým v nemocnici neuvidela ich otca po pôrode dvojičiek.
Ženy ako Chanbuová sú najímané agentúrami pre náhradné materstvo (Nazvem ich „mlyny“ alebo „továrne na deti“) v rozličných rozvojových krajinách, asi najznámejšou je India. Reprodukčné technológie umožnili vzostup takéhoto druhu obchodovania s ľuďmi. Ide v podstate o dobrovoľné zotročovanie chudobných žien, ktoré súhlasia s oplodnením cudzími embryami a často s odobratím sa do špeciálnych zariadení, kde nemajú žiadny kontakt s vonkajším svetom, zatiaľ čo sa z nich stávajú iba rastúce maternice. Finančná kompenzácia je podľa západných štandardov až smiešne nízka, čo je dôvodom toho, že sa mnohé z našich párov strednej vrstvy hrnú do týchto miest.
Príbeh Gammyho predstavuje tak veľa z toho, čo je zlé na používaní reprodukčných technológií, no siaha to ďalej. Celá sebecká mentalita, ktorá je na pozadí potratov, sa dostáva na povrch medzi riadkami tohto smutného a takmer nepochopiteľného odmietnutia Gammyho jeho rodičmi.
Desivou pravdou je, že ich príbeh nie je ani zďaleka taký nezvyčajný, ako by sme si chceli myslieť. Mnoho ďalších párov v našej spoločnosti pristupuje k reprodukčným technológiám ako zákazníci, ktorí si kupujú produkt. Nakoniec, ide tu jasne o výmenu peňazí, takže tieto dvojice očakávajú bežné právo kupujúceho na splnenie svojich požiadaviek. Pre Gammyho rodičov nie je informácia o tom, že sú Bohom nad životmi svojich detí, nič nové. Na ceste k náhradnému materstvu možno zničili ďalšie deti, a to bežné embryá navyše, ktoré mohli byť vytvorené prostredníctvom ich používania metódy IVF.
V spoločnosti, ktorá denne potratí tisícky detí, má dieťa hodnotu a zaslúži si žiť iba vtedy, ak je „chcené“. Ak je dieťa nechcené, či už kvôli nejakej „chybe“, ktorá je v samotnom dieťati (a to môže byť aj jednoducho pohlavie dieťaťa) alebo preto, že rodičia, nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, nie sú „pripravení“ mať bábätko, dieťaťu je odopreté úplne každé ľudské právo. Zavraždené, hodené do koša, nikto sa nepozrie späť – toto je, ako nám vravia, „právo ženy“.
Ako potom môžeme byť prekvapení, keď dvojica chladne odkráča preč od ich živého syna? Dva mesiace pred jeho narodením sa už rozhodli, že si zaslúži byť zabitý. Faktom je, že aj v Severnej Amerike zomrie pri potrate najmenej 90% nenarodených detí, ktorým je diagnostikovaný Downov syndróm. A to napriek tomu, že 99% ľudí s Downovým syndrómom uvádza, že sú so svojím životom spokojní. Nie je to teda o dieťati, ale všetko je to o rodičoch a o ich vlastnom vnímaní „kvality života“, keď sa majú starať o nie úplne dokonalé dieťa.
Je čas na dlhý pohľad do zrkadla. Ak sa nám nepáči, čo sa stalo Gammymu, mali by sme sa poriadne a dlho zamyslieť na tým, čo sa každý deň deje práve tu u nás doma.