V uplynulých týždňoch sa dostala na verejnosť ďalšia séria rozhovorov s pápežom Františkom a opäť si mnoho katolíkov začalo lámať hlavu. Novinové titulky po celom svete citujú pápeža, ako hovorí, že dve percentá kňazov sú pedofili. Ale povedal naozaj toto? Aj keď hovorca Vatikánu vydal objasnenie k záležitosti, táto a iné otázky ostávajú nezodpovedané.
Kritické reakcie k rozhovorom sú zaujímavé nie až tak pre ich obsah, ale skôr pre smer, z ktorého prišli. Sú to pocity niektorých z najvernejších pozorovateľov katolíckej cirkvi dneška. Ľudia, ktorí vyjadrili obavy, nie sú, ako by si mnohí mysleli, typu „krajná pravica, svätejšia ako pápež,“ ale mainstreamoví katolíci známi svojou lojalitou k pápežovi Františkovi.
Philip Lawler je zakladateľom stránky Catholic World News, prvého katolíckeho spravodajstva prevádzkovaného na internete. V časti svojej kritiky najnovšieho rozhovoru uvádza: „Prečo pápež František pri rozhovore so Scafalrim hovoril bez toho, aby najprv stanovil jasné základné pravidlá pre konverzáciu? Tie by iste zahŕňali záznam a verifikáciu akýchkoľvek citácií.“
(Aby sme presne posúdili situáciu, je nutné porozumieť, akému človeku dovolil pápež urobiť s ním rozhovor. Eugenio Scafalri je na Západe relatívne neznámy, aj keď zožal fanfáry po pápežských rozhovoroch. LifeSiteNews preto ako pomôcku vytvorila tento profil Scafalriho. [Pre slovenského čitateľa aspoň jeden citát:„V Taliansku je Eugenio Scafalri symbolom sekularizmu a antiklerikalizmu,“ pozn. prekl.])
Lawler spomína: „V októbri 2013 bol Vatikán zahanbený ‚rozhovorom,‘ v ktorom [Scalfarim] rekonštruované citácie spôsobili vlnu odporu. Vatikánsky tlačový úrad bol nútený vydať nepríjemné ‚objasnenie.‘ To iba k zmätku pridalo.“
Aj pri objasnení októbrového Scafalriho rozhovoru sa zmätok a odpor tak zosilnil, že Vatikán úplne odstránil rekonštruované prepisy rozhovorov zo svojej webstránky, kde boli publikované v sekcii pápežových prejavov. Zaujímavé je, že sa rozhovory po dvoch týždňoch opäť objavili na vatikánskej webstránke, aby iba spôsobili ďalší odpor a boli po novej vlne kritiky opäť odstránené.
Iný blogger z National Catholic Register, stránke vlastnenej najväčšou katolíckou televíziou sveta EWTN, prišiel s podobným pohľadom a pridal ešte niečo naviac. Pat Archbold píše: „Internet je opäť raz plný second handového ‚čo-som-počul‘ prepisu nenahrávaného pápežovho rozhovoru.“ Archbold radí čitateľom svojím charakteristickým sarkazmom: „Takže nevenujte pozornosť tým šialeným a podivným anti-katolíckym titulkám, ktoré vám vyskakujú cez RSS správy. Proste ich ignorujte a dúfajte, že čoskoro zmiznú, podobne ako nenahrávané pápežové rozhovory.“
Druhá nenahrávaná konverzácia s pápežom sa dostala na titulky novín
Ďalší zápis stretnutia s pápežom Františkom opäť vyvolal rozruch. Brian Stiller, evanjelikálny líder z Toronta, bol súčasťou delegácie evanjelikálnych kresťanov, ktorí sa stretli s Františkom začiatkom júla. Vo svojom zápise z 9. júla Stiller dáva do úvodzoviek vyhlásenie, ktoré pripisuje pápežovi: „Nemám záujem o to, aby som obracal evanjelikálov na katolíkov. Chcem, aby ľudia našli Ježiša vo svojej komunite. Je tak veľa doktrín, na ktorých sa nikdy nezhodneme. Nestrácajme na nich čas. Radšej nech ukazujeme lásku Ježišovu.“
To viedlo známeho kňaza a bloggera otca Dwighta Longeneckera k tomu, aby v prvom rade upozornil, že citácia je „spomienkou Briana Stillera na konverzáciu.“
A potom s varovaním, že nepoznáme celú konverzáciu, otec Longenecker hovorí: „Nebolo by nezvyčajné, aby to tak cítil katolícky kňaz generácie pápeža Františka.“ Vysvetľuje, že „roky počúval od veľkého počtu kňazov konvertitov, ktorí hovorili, že prišli za svojím miestnym katolíckym kňazom a vyjadrili želanie stať sa katolíkmi. Kňazi im odpovedali, že to nie je nevyhnutné. A že môžu urobiť oveľa viac dobra pre Kristovo kráľovstvo a katolícku cirkev, keď ostanú tam, kde sú a budú evanjelizovať v rámci svojej vlastnej denominácie.“
„To ma zaráža z viacerých hľadísk,“ hovorí Longenecker. Hovorí, že tiež raz použil takúto vetu v konverzácii s protestantským kamarátom, na čo mu on odpovedal: „Ty ma nechceš obrátiť? Prečo nie? Nemám veľa rešpektu pred tvojou vierou, ak si o nej myslíš tak málo, že sa o ňu ani nechceš podeliť so mnou!“
„V zásade ma nachytal pri malej lži z mojej strany. Chcel som byť k nemu milý, [tak] som povedal, že ho nechcem obracať. Povedal, že naša diskusia by bola oveľa lepšia, keby som pripustil, že chcem, aby sa stal katolíkom. Mal pravdu. Chcel som. Stále chcem.“
Vo vnútri Vatikánu
Vatikánsky žurnalista Edward Pentin priniesol správy, že nemenovaní „vatikánski predstavitelia sú z rozhovoru rozpačití a zmätení“. Pentin začal s reportážami z Vatikánu ako korešpondent Vatikánskeho rozhlasu v roku 2002 a odvtedy pokrýva dianie okolo pápeža pre viacero publikácií vrátane Nesweeku a The Sunday Times.
„Nepokoj predstaviteľov sa týka aj pápežových spontánnych telefonátov neznámym ľuďom. Niektoré z nich naznačovali, že sa odklonil od cirkevného učenia, ale keďže sú to súkromné a nezaznamenané konverzácie, je ťažké ich potvrdiť,“ napísal pre Newsmax.
Od začiatku Františkovho pontifikátu jestvovali nenahrávané a predsa publikované (prepisy) rozhovory. Prvý bol zo stretnutia latinskoamerických náboženských predstaviteľov v júni 2013. V tomto rozhovore hovoril pápež František o existencii „homosexuálnej lobby“ vo Vatikáne a tiež o svojich obavách z katolíkov, ktorí počítajú ružence, aby vytvorili kytice modlitieb.
V tom čase LifeSiteNews nepublikovali nič z tých prvých nepublikovaných (prepisov) rozhovorov, aj keď takmer všetky ostatné spravodajské portály tak urobili. Krátko po tom som bol vo Vatikáne a pýtal som sa na tému nenahrávaných prepisov a bol som uistený rôznymi ľuďmi zvnútra Vatikánu, že táto komunikácia nevznikla nešťastnou náhodou, ale úmyselne. V tom čase to bolo pre mňa šokujúci objav.
Ale to isté uistenie prišlo neskôr z úplne iného vatikánskeho konca, a to od muža, ktorí hovorí nemecky a zdieľa aj pápežov rehoľný rád. „František presne vie, ako chutí moc,“ povedal Bernd Hagenkord, jezuita, ktorý má na starosti nemecký program Vatikánskeho rozhlasu v májovom rozhovore pre The Atlantic. „Je komunikátorom na tej istej úrovni ako Matka Tereza alebo dalajláma. Hovoria, že sa vyjadruje nejasne, ale on presne vie, čo tým myslí.“
Dva rozličné spôsoby, ako reagovať
Jedným z najviac znepokojivých následkov týchto „rozhovorov“ je, že slová a interpretácie toho, čo povedal pápež, sú možno jasné pre nemeckého jezuitu, ale sú pozoruhodne nejasné pre veľkú väčšinu katolíkov. Katolíkov, ktorí poznajú dobre svoju vieru, morálnu náuku a jej dôvody, je veľmi málo a sú príliš rozptýlení. Oni sú schopní rozlíšiť, že skutočný pápež by nemohol chcieť podkopať cirkevné učenie a že toto učenie je nemenné.
Ale väčšina ľudí sa chytí falošnej interpretácie médií, že (vyjadrenie) „kto som, aby som súdil“ zahŕňa akceptáciu homosexuality, falošnú možnosť pre legitímne zosobášených katolíkov, aby sa rozviedli a oženili mimo cirkvi, a pritom naďalej dostávali sväté prijímanie. Zahŕňa tiež názor, že cirkev by mala prestať zo svojím učením o potratoch, antikoncepcii a „manželstvách“ rovnakého pohlavia.
Sú dva spôsoby, ako môžu verní katolíci reagovať na takúto situáciu. Jeden spôsob, ktorý je osobitne lákavý, bol nedávno označený bloggerom otcom Rayom Blakeom za rastúcu tendenciu. „Väčšina katolíkov, osobitne klérus, chce byť verný pápežovi, aby bola udržaná autorita cirkvi,“ povedal. „Dnes je vernosť azda najlepšie vyjadrená mlčaním.“
K tomuto záveru ho viedlo aj to, čo si všimol za predchádzajúceho pontifikátu: „V učení Benedikta bola celistvosť a istota, ktorá dávala možnosť pre diskusiu a stimulovala intelektuálnu úprimnosť. Každý vedel, kde stojí cirkev a pápež.“ A dodal: „Teraz žijeme v neistejších časoch, intelektuálny život cirkvi je marený neistotou.“
Ale vatikánsky kardinál Raymond Burke nedávno navrhol iný spôsob. Podľa Burkeho, ktorý slúži ako hlava vatikánskeho najvyššieho súdu, Apoštolskej signatúry, pápež urobil strategické rozhodnutie zamerať sa na vytvorenie príťažlivej cirkvi, a tak sú biskupi a kňazi „ešte viac nútení zdôrazňovať toto učenie (o živote a rodine) a robiť ho zrozumiteľným pre veriacich.“
Moderátorovi EWTN Raymonda Arroya povedal: „Svätý otec povedal pri mnohých príležitostiach, že očakáva, že biskupi a kňazi budú katechetizovať, zatiaľ čo on sa pokúša pritiahnúť ľudí bližšie a aby nepoužívali hneď [cirkevné doktríny] ako ospravedlnenie, že neprišli k viere.“
Stratégia kardinála Burkeho je trafením klinca po hlavičke pri konfrontácii najzávažnejších problémov tejto kultúry. Rozumie, že často používaná, ale zlyhávajúca taktika vyhýbania sa ťažkým situáciám, otupovania alebo robenia kompromisov v morálnych otázkach je horšia než neužitočná.
Keď sa pravda odsúva kvôli politickej korektnosti, aby naplnila idey občianskosti alebo aby sa dosiahla falošná jednota a mier, tento svet je poškodený chýbajúcou pravdou, ktorú je cirkev povolaná prinášať.
Keď sa pravda odvážne hlása a dodržiava napriek prenasledovaniu, dokonca aj nepriatelia pravdy sú nútení vidieť, že oponenti ich sekulárnej alebo liberálnej ideológie skutočne veria svojmu učeniu a sú ochotní za neho trpieť. To v konečnom dôsledku vytvára stupeň rešpektu od niektorých z kritikov a otvorenosť pre prehodnotenie vlastných chybných pozícií.